Profesor ústavného práva Tomáš Ľalík uvažuje o spôsoboch, ako by mohlo Slovensko čeliť nadnárodnému súdnemu aktivizmu a snahe dotlačiť nás k akceptácii zväzov osôb rovnakého pohlavia. V článku približuje, ako o téme uvažujú ďalší slovenskí právnici a čiastočne na nich reaguje.
V minulom článku som poukázal na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia. Čiastočne som voči rozhodovacej línii predniesol kritiku, ktorú podrobnejšie rozvedie pripravovaný zborník z konzervatívnej konferencie organizovanej minulý mesiac. V tomto článku by som rád predstavil možnosti a stratégie, ktoré členská krajina Rady Európy má v prípade, ak kritiku ESĽP považuje za odôvodnenú a nehodlá sa podriadiť štrasburskému súdu.
Nižšie uvádzané riešenia sú rámcové a, samozrejme, vyžadujú detailnejšie rozpracovanie. Mnohé nápady vychádzajú práve z konferenčných vystúpení a predstavujú krátke zhrnutie úvah prezentovaných na tomto fóre. Netreba zabúdať, že reakcie vychádzajú zo slovenských podmienok a súčasného právneho statusu quo. Pre lepšiu orientáciu som ich rozdelil na politické a sudcovské.