Zdroje vysychajú. Schválenie peňazí pre Ukrajinu nie je jasnou záležitosťou ani v Únii, tobôž nie v USA

Tento týždeň sa médiami prehnali dve správy. Jedna z amerických politických kuloárov a druhá z tých v Bruseli. Obe niesli rovnaké posolstvo – schváliť nový balík peňazí pre Ukrajinu bude čoraz väčší politický boj.

Tuhý odpor k ďalšiemu financovaniu požiadaviek Kyjeva, ktoré vzhľadom k súčasným vojenským cieľom ukrajinských predstaviteľov pôsobia ako bezodná jama, sa síce očakával, no pre Ukrajincov neprichádza vo veľmi vhodnom momente.

Veľká letná protiofenzíva ukrajinských síl priniesla mizivé výsledky, pričom na mnohých miestach, kde Kyjev neútočil, mali navrch Rusi. Jesenné blato skomplikovalo situáciu obom stranám a front postupne zamrzol. A to aj doslova, pričom so zimou prichádzajú okrem toho aj obavy z ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Bidenovcom dochádzajú zdroje. A Kongres nechce schváliť nové

„Bez zásahu Kongresu nám do konca tohto roka dôjdu zdroje na obstaranie ďalších zbraní a vybavenia pre Ukrajinu a na poskytnutie vybavenia z amerických vojenských zásob,“ napísala riaditeľka Bieleho domu pre rozpočet Shalanda Youngová v liste adresovanom lídrom politických frakcií v Kongrese, čo je americký dvojkomorový zákonodarný orgán zložený zo stočlenného Senátu, kde majú prevahu demokrati, a 435-člennej Snemovne reprezentantov pod palcom republikánov.

„Došli nám peniaze – a takmer aj čas,“ doplnila Youngová na margo zaseknutých vyjednávaní na pôde Kongresu. Tie sa týkajú žiadosti prezidenta Joea Bidena o núdzové financovanie vo výške 106 miliárd dolárov (zhruba 98 miliárd eur) pre jeho najväčšie zahraničnopolitické priority. V balíku je spojená pomoc Ukrajine, Izraelu či financovanie amerických záujmov na Taiwane a v okolitom regióne.

Najväčším problémom pre schválenie balíka je odpor republikánov v Snemovni reprezentantov. Napriek tomu, že sa v Senáte vyjednáva o dohode, ktorá by vymenila pomoc pre Kyjev za opatrenia, ktoré by mali chrániť americké (južné) hranice pred nelegálnymi migrantami [čo je jednou z nosných politických tém republikánov, pozn. red.], nie je jasné, či by mohla prejsť Snemovňou reprezentantov vedenou republikánmi. Nový predseda Mike Johnson, ktorý vymenil Kevina McCarthyho, je totiž voči financovaniu Ukrajiny skeptický.

„Prerušenie prílevu amerických zbraní a vybavenia ochromí Ukrajinu na bojisku, čím sa nielenže ohrozia úspechy, ktoré Ukrajina dosiahla, ale zvýši sa aj pravdepodobnosť ruských vojenských víťazstiev,“ napísala Youngová s tým, že Ukrajina potrebuje aj hospodársku podporu: „Ak sa ukrajinská ekonomika zrúti, nebudú môcť ďalej bojovať, (bude to) úplná stopka.“

Pomoc nie je stopercentne istá ani v prípade EÚ

Hoci skepticizmus zaznieva aj z Bruselu, obavy z toho, že EÚ skončí z financovaním sú menšie než pri Spojených štátoch. Už len preto, že ďalšie nepostupovanie Ruska je podľa únijných lídrov v záujme európskych krajín a ich bezpečnosti. No ani na bruselskej pôde nie je všetko ružové.

Členské štáty EÚ sú totiž pred blížiacim sa samitom v Bruseli, ktorý sa bude konať 14. až 15. decembra, ďaleko od dosiahnutia dohody o doplnení spoločného rozpočtu Únie pre roky 2021 až 2027. V rámci tohto doplňujúceho balíka je zahrnutých aj 50 miliárd eur pre Ukrajinu. Tento týždeň o tom informovali britské noviny Financial Times na základe výpovedí predstaviteľov zapojených do rokovaní.

Komplikácie spočívajú jednak v odpore (najmä) maďarského lídra Viktora Orbána, no súvisia aj s tým, že pomoc pre Ukrajinu sa „schováva“ v ešte väčšom balíku, ktorý zahŕňa aj 15 miliárd eur na riešenie otázky migrácie, 10 miliárd eur na investície do „strategických technológií“ a takmer 19 miliárd eur na splatenie úrokov zo spoločných pôžičiek EÚ, dopĺňajú noviny.

Financovanie Ukrajiny sa podľa Financial Times „stalo politickým futbalovým zápasom v širšej diskusii o rozpočtových prioritách EÚ“.

Ministerstvá financií jednotlivých štátov sa totiž obávajú dodatočných výdavkov najmä pre rastúce zadlžovanie vlád jednotlivých krajín. Nemecko a ďalšie štáty prisľúbili, že neposkytnú Bruselu žiadne ďalšie finančné prostriedky nad rámec tých, ktoré sú potrebné pre Kyjev, zatiaľ čo iné štáty požadujú dodatočné peniaze na riešenie otázok ako je migrácia.

Neistých je aj ďalších 20 miliárd eur. Samit vraj bude „okamihom pravdy“

Popri tom ako sa diskutuje o doplnení rozpočtu EÚ o dodatočné výdavky, v Bruseli sa rieši aj ďalší plán v hodnote 20 miliárd eur, ktorý by mal Ukrajine zabezpečiť financovanie vojenskej pomoci na nasledujúce štyri roky. Ten ešte v júli navrhol Josep Borrell, šéf zahraničnej politiky EÚ, no doteraz sa potýka s prekážkami, keďže viaceré krajiny sa odmietajú zaviazať k takej veľkej sume pomoci na takú dlhú dobu dopredu.

Neschválenie oboch balíkov by bolo pre Ukrajinu po neúspechu letnej protiofenzívy i rastúcich obavách zo slabnúcej podpory Západu ako rana kladivom.

Kyjev varoval, že neistota v súvislosti s americkými a európskymi podpornými balíčkami ohrozuje „makrofinančnú stabilitu“ krajiny, dopĺňajú Financial Times, pričom citujú aj jedného z predstaviteľov EÚ: „Je to okamih pravdy. (…) Ak hovoríte, že stojíte pri Ukrajine, musíte si za tým stáť.“

Úradníci však pre britské noviny uviedli, že rokovania o rozpočte budú ťažké, ale kompromis je stále možný. „Myslím si, že pochmúrne správy o tomto probléme sú značne prehnané. (…) Nedovolíme, aby Ukrajina zažila štátnu platobnú neschopnosť,“ povedal novinám interný zdroj zapojený do prebiehajúcich diskusií.

Očakáva sa, že revidovaný balík sa navrhne pred budúcotýždňovým samitom.

Koľko pomoci už Ukrajina dostala

Podľa septembrovej analýzy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) Kongres doteraz schválil štyri balíky výdavkov v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, v celkovej hodnote 113 miliárd dolárov (zhruba 105 miliárd eur), pričom drvivá väčšina z vyčlenených peňazí sa už minula.

Upozorňuje však, že nie všetky peniaze išli priamo na podporu Ukrajiny. Značná časť finančných prostriedkov sa vynaložila v Spojených štátoch alebo na americký personál. „Viac ako 421 miliónov dolárov (390 miliónov eur) sa vynaložilo v rámci vojenských služieb na platy amerických vojakov, ktorí sa pripravujú na nasadenie alebo sú v súčasnosti nasadení v Európe,“ ukazuje na príklade CSIS.

Podľa nemeckého Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku poskytli USA Ukrajine takmer 70 miliárd eur vo forme humanitárnej, finančnej a vojenskej podpory.

.responsive23-tAuBi41LxvWwKZex-bar-stacked-horizontal-figure-2_csv_final { width: 100%; padding-top: 100%; } @media (max-width: 600px) { .responsive23-tAuBi41LxvWwKZex-bar-stacked-horizontal-figure-2_csv_final { padding-top: 100%; } } @media (max-width: 360px) { .responsive23-tAuBi41LxvWwKZex-bar-stacked-horizontal-figure-2_csv_final { padding-top: 142.86%; } }

Ešte väčšiu sumu, takmer 85 miliárd eur, poskytli, alebo sa k nej zaviazali, rôzne orgány Európskej únie. Z jednotlivých členských štátov išla najväčšia pomoc z Nemecka.

V pomere k veľkosti vlastného HDP však Ukrajine najviac pomohli štáty, ktoré majú k Ukrajine geograficky najbližšie. Ak sa berú do úvahy aj výdavky na pomoc ukrajinským migrantom, vedie jednoznačne Poľsko a pobaltské štáty v závese s Českom, Nórskom a Slovenskom. Ak sa pomoc migrantom nezratúva najviac pomáhajú Ukrajine v pomere k veľkosti vlastného hospodárstva pobaltské a severské krajiny.

Zaujímavú informáciu prináša aj ďalší think-tank Rada pre zahraničné vzťahy (CFR). Ten upozorňuje napríklad na to, že podpora, ktorú poskytol Kyjevu Washington, bola historicky rekordná, keď USA poslali na Ukrajinu finančnú, vojenskú a humanitárnu pomoc v hodnote 0,33 percenta svojho HDP, pričom doteraz najvyššiu sumu poslali v roku 1979 Izraelu a jednalo sa takmer o dvojnásobne menšie číslo.