Čo je nové v Ríme? Pápeža trápi deficit, znížil plat kardinálom

Čo na to sám pápež, nejde o ďalšie škandalizovanie za každú cenu?

Nuž, aj na to sú dva názory. František je osobne proti takémuto zákazu, hovoria niektorí „bergogliovskí“ žurnalisti a odvolávajú sa na anonymné zdroje z Vatikánu. Naopak, iné médiá, vrátane talianskeho denníka Il Foglio, nemenej presvedčivo tvrdia, že pápež nemôže odporovať sám sebe, keďže Kongregácia pre náuku viery hovorí v jeho mene. Navyše, na jej čele je jezuitský kardinál Luis Ladaria, ktorého dosadil sám František. Okrem toho v samotnom texte Kongregácie sa píše, že pápež schválil zverejnenú verziu ešte pred jej publikovaním.

Tak si to pokojne rozoberme. Zdá sa byť zrejmé, že žurnalisti, ktorí sa odvolávajú na pochybné anonymné zdroje, v skutočnosti robia Františkovi medvediu službu, ako píše aj talianske periodikum. Prečo? Poškodzujú imidž Vatikánu, lebo opäť stavajú oproti sebe Rímsku kúriu a pápeža, a popri tom dostávajú Jorgeho Bergoglia do trápnej situácie, v ktorej akoby nevedel, čo odsúhlasí. Il Foglio špekuluje, že skôr než by šlo o cirkevnú otázku, je v hre politika, keďže „vatikánske nie rozpútalo omnoho väčšie zemetrasenie, ako v Ríme predpokladali.“ To môže mať „nebezpečné následky“ a možno sa cirkev priblížila k schizme.

Na druhej strane, nikdy by k tomu nedošlo, keby nevzniklo toľko nejasností práve kvôli pápežovým výrokom.

Menej peňazí pre kardinálov a vatikánsky personál

Pre „ekonomicky udržateľnú budúcnosť“ a ako alternatívu k prepúšťaniu pápež František zníži platy kardinálom o 10 percent a iným vatikánskym zamestnancom podľa ich aktuálnej kategórie o 3 až 8 percent. Píše to vo svojom apoštolskom liste vo forme motu proprio.

Globálna pandémia teda ešte viac uťahuje opasky personálu Svätej stolice, ktorá tento rok očakáva deficit v rozpočte takmer 50 miliónov eur. Podľa najnovšieho opatrenia na "uťahovanie opaskov" to môže byť aj viac. Aj keď viacerí uvítali šetrenie, iní boli prekvapení, keďže medzi ľuďmi sa klebetí, že Vatikán disponuje legendárnym bohatstvom a premnohí preláti žijú v luxuse. Denník Il Messaggero upozornil, že okresanie príjmov kardinálov v Rímskej kúrii nevyrieši nedostatok finančných prostriedkov. Hlavný problém sú vysoké náklady na platy vatikánskych zamestnancov, ktorých je niekoľko tisíc, pričom požívajú aj ďalšie nákladné výhody, napríklad v oblasti zdravotného poistenia. Tých sa však uvedené zmeny dotknú menej ako kardinálov, napísalo talianske periodikum. Pokles príjmov vyplývajúci z apoštolského listu bude platiť od 1. apríla tohto roka, no v tomto prípade nejde o aprílový žart, doplnil Il Messaggero.

Veľbásnik Dante dostal posmrtnú poctu od ďalšieho pápeža

Pápežov ďalší apoštolský list z tohto týždňa – tentoraz výrazne dlhší – vzdal poctu literátovi, ktorým nie je nik menší ako Dante Alighieri. Zverejnili ho 25. marca, na takzvaný deň „Dantedí“, počas ktorého si v Taliansku pripomínajú autora slávnej Božskej komédie. Tento rok si v krajine pripomínajú 700. výročie smrti svojho rodáka z Florencie, no o pápežovom liste informovali aj zahraničné médiá. Pápež František týmto pokračuje v tradícii niektorých svojich predchodcov, ktorí sa o európskom velikánovi a „prorokovi nádeje“ zmieňujú v niekoľkých dokumentoch. Rímsky biskup v liste s názvom Candor lucis aeternae (Krása večného svetla) vyzýva kresťanské komunity, aby si v plnosti uchovávali a oživovali Danteho posolstvo:

„Dante – skúsme byť interpreti jeho hlasu – dnes od nás nežiada, aby sme ho jednoducho čítali, komentovali, študovali, analyzovali. Skôr nás žiada, aby sme ho vypočuli, aby sme boli istým spôsobom napodobňovali, aby sme sa stali jeho spoločníkmi na ceste, pretože aj dnes nám chce ukázať, čo je cesta za šťastím, správna cesta k úplnému prežívaniu našej ľudskosti, prekonávajúc temné lesy, v ktorých strácame orientáciu a dôstojnosť. Danteho cesta a jeho vízia života po smrti nie sú len predmetom rozprávania, nie sú iba osobnou udalosťou, aj keď výnimočnou.“

Rímsky biskup oceňuje, že tento „básnik milosrdenstva“, ktorého citoval aj v príhovore k diplomatickému zboru, používal „ľudový jazyk, ktorému mohli všetci rozumieť a pozdvihol ho na univerzálny jazyk“. Jeho slovo sa totiž „chce dotknúť nášho srdca a našej mysle“, čím nás premieňa a mení. Jeho humanizmus je stále platný a aktuálny a určite môže byť referenčným bodom pre to, čo chceme v našich časoch vybudovať.

Aký to kontrast voči tomu, čoho sa Dante dočkal v Holandsku. Aby vraj bolo jeho dielo "prívetivejšie a prístupnejšie", vymazali z neho časť týkajúcu sa proroka Mohameda, ktorá sa, prirodzene, nachádza v Pekle. Pred Danteho myslením chránia v Holandsku samotných čitateľov.

Holandská prekladateľka Lies Lavrijsen vyškrtnutie Mohameda vysvetlila tým, aby sa dosiahla „čo najširšia dostupnosť diela zvlášť pre mladšie publikum“. Rozhodnutie vraj prijali po vražde francúzskeho učiteľa Samuela Patyho: "Vedeli sme, že keby sme túto pasáž nechali tak, ako bola, zbytočne by sme zranili veľkú časť čitateľov."

Chudák Dante a chudáci jeho čitatelia. Našťastie v Ríme a Taliansku k nemu pristupujú stále inak. Tu u nás by sme ho mohli azda aspoň viac čítať. Nedávno vyšlo nové vydanie, takže Božská komédia dostupná je.

Citát týždňa

V súvise s polemikou o zákaze žehnať zväzky rovnakého pohlavia vyberáme ironickú reakciu Mattea Matzuzziho, šéfredaktora denníka Il Foglio. Takto reagoval na nesúhlas teológov, ktorí teraz vysvetľujú teológiu pápežovi a kardinálovi Luisovi Ladariovi, prefektovi Kongregácie pre náuku viery:

„Najlepšia vec tejto Responsum (odpovede) o žehnaní homosexuálnych párov je mrzutá a rozhorčená reakcia akademikov a teológov, ktorí vo svojej nespokojnosti s odpoveďou teraz vysvetľujú teológiu Ladariovi a pápežovi. Pápež je skrátka v poriadku, pokiaľ myslí ako ja, inak sa mýli.“