Stroskotalo to len vďaka odporu SNS a časti Smeru. Revolučný návrh ministerstva vtedy neprešiel.
Druhá ohavnosť je z pandemického roku 2021 a je ešte väčšia. Kolíková – už ako ministerka spravodlivosti – presadzovala mimoriadne radikálne zmeny v Trestnom zákone. Žiadala, aby bolo trestné šírenie alebo zdieľanie obsahu, ktorý sa označí za dezinformačný. Na európske pomery išlo o zásah do slobody slova, aký nemal obdobu.
Sporné bolo hlavne to, kto má rozhodovať, čo je a čo nie je dezinformačný obsah. Ministerstvo pravdy? Také ešte nemáme. Prokurátor Honz? Sudkyňa Záleská? Alebo progresívni aktivisti, ktorí sa zahrajú na autorov znaleckých posudkov?
V čase, keď Kolíková presadzovala tento nezmysel, sa za dezinformácie označovalo takmer čokoľvek, čo nezapadalo do pandemických a špeciálne očkovacích kampaní. A dokonca aj to, čo sa časom ukázalo ako legitímne (pravdivé) tvrdenie.
Príklad: v roku 2021 viacerí kritici plošného očkovania namietali, že nové vakcíny proti covidu nemusia byť až také bezpečné, ako to prezentujú médiá a „autority“. Tvrdili, že vakcíny môžu spôsobovať krvné zrazeniny a následne problémy s cievami, hlbokou žilovou trombózou, vysokým tlakom, infarktmi, mozgovými príhodami…
Tieto tvrdenia boli okamžite vyhlásené za dezinformačné. Pre tých, ktorí ich šírili alebo len zdieľali, sa požadovali tresty. Zariadiť to mala Kolíkovej novela Trestného zákona. Jej iniciatívu privítala aj polícia. Pochválila sa, že vďaka facebookovej stránke Polícia SR – Hoaxy a podvody disponuje údajmi o autoroch dezinformačného obsahu. Týkal sa (vraj) hlavne očkovania.
V marci 2021 Európska lieková agentúra vyhlásila, že vakcína AstraZeneca je bezpečná a nesúvisí so zvýšeným rizikom krvných zrazenín. Po vlne verejnej kritiky a hlavne pod tlakom nových dát však postoj musela prehodnotiť. Ďalšie zatĺkanie problémových účinkov nových vakcín už bolo neúnosné.
V apríli 2021 tá istá Európska lieková agentúra pripustila, že tvorba krvných zrazenín by mala byť uvedená ako vedľajší účinok vakcíny od AstraZeneca.
Tento príklad ukazuje, ako by to vyzeralo, ak by Kolíková so zmenou Trestného zákona uspela. Koho by v marci 2021 stíhali za dezinformácie, ten by bol v apríli 2021 rehabilitovaný. A časom by sa to dokonca mohlo celkom obrátiť. Dnes už predsa vieme, že silne dezinformačný bol obsah kampane „vakcína je sloboda“. Potvrdilo sa, že očkovanie proti covidu má obmedzenú efektivitu a nevedie k zastaveniu šírenia ochorenia ani ku kolektívnej imunite. Zmysel má pri ochrane ohrozených skupín, hlavne seniorov. Naopak, pri mladších (na ktorých cielila kampaň) môže viesť k zbytočným rizikám ako zápal srdcového svalu.
Kritické a polemické názory na plošné očkovanie sa ukázali ako užitočné pre korigovanie politiky liekových agentúr. Nápad potláčať kritické hlasy zbraňami trestného práva bol chorý.
Kolíkovej návrh bol našťastie politicky nepriechodný. Ministerka ho musela stiahnuť.
Kolíková tieto zmeny presadzovala už ako nová členka Sulíkovej SaS. Sulík ju privítal v strane ako posilu. Aritmeticky to sedelo. Kolíková priniesla do klubu SaS nových poslancov. Politicky to však bola čistá katastrofa. Kolíková a jej tím ešte viac zvýraznili prerod SaS ako kedysi slobodnej, liberálnej pravicovej strany na klon progresívcov.
Mimochodom, Kolíkovej príbeh veľmi dobre ilustruje rozpor medzi liberálmi a progresívcami. A napokon aj ich hybridnú fúziu, ktorá sa končí zánikom liberálov a víťazstvom novodobých komsomolcov.
Pre pravicových liberálov bola vždy kľúčová sloboda. Sloboda jednotlivcov, národov. Sloboda slova. Sloboda presvedčenia. Pre progresívcov je kľúčový opak slobody – kontrola a prevýchova spoločnosti. A jakobínske potláčanie každého, kto vybočuje z predpísanej pokrokovej ortodoxie. Nijaký rešpekt k iným názorom, nijaká tolerancia, nijaká úcta k polemike a slobode slova…
Pravá povaha progresívca je bigotná. Oponentov chce vymazať, umlčať, zrušiť, vyhnať z verejného života a zo spoločnosti. Alebo rovno zavrieť. Ako to navrhovala Kolíková v roku 2021.
Ešte pred pár rokmi by bolo nemysliteľné, aby žena ako Kolíková pôsobila v strane, ktorá má v názve slovo sloboda. Dnes, po prerode liberálov na progresívcov, je to súčasť módy.
Ak sa Kolíková rozhodne kandidovať na šéfku strany a ak v tom s podporou médií uspeje, bude to zavŕšenie degeneratívnych procesov v SaS, ktorá bola (kedysi dávno) kritickou a zdravo drzou liberálnou pravicou. Stranou slobodných.
No možné je aj to, že podobný osud čaká SaS aj v prípade, že Kolíková neuspeje. A ostane len vplyvnou dvojkou – za nejakou malou priesvitnou „jednotkou“, ktorá príde po Sulíkovi.
Sulík totiž urobil ešte jednu vážnu chybu. Zabudol si v strane vychovať nástupcov. SaS nedokázal nastaviť na svoj obraz. Ani na obraz toho, čo má v názve.
Z novej SaS vlastne Sulík odchádza ako cudzinec.
