To je volanie po celkovom politickom obrate. Žiadny takýto obrat sa bezprostredne konať nebude. Ale ak by sa v strednodobom horizonte konal, je zrejmé, že masívne blokády príjazdových ciest na diaľnice traktoristami, spomaľovanie dopravy, k tomu demonštrácie naprieč celým Nemeckom, sa budú chápať ako katalyzátor tejto zmeny.
Ako sme už písali, roľníkom ani tak bezprostredne nešlo o akési „krátenie subvencií“, ale chceli zabrániť vyššiemu zdaneniu nafty na úroveň vodičov nepoľnohospodárov. Chceli poukázať i na to, že vláda protesty mnohými krokmi vyprovokovala. Len za posledné obdobie: pre nákladné autá sa v Nemecku zaviedlo takzvané uhlíkové mýto (200 eur za jednu emitovanú tonu CO2), čím sa doterajšie mýto takmer zdvojnásobí, povinnosť platiť mýto majú po novom aj menšie nákladiaky a dodávky, všetci vodiči, ktorí tankovali benzín či naftu, doteraz odvádzali za tonu CO2 tridsať eur ako špeciálnu uhlíkovú daň, od nového roku odvádzajú 45 eur, od budúceho roka majú odvádzať 55 eur. A pretože aj z tejto uhlíkovej dane sa platí DPH, uhlíková daň z pohonných hmôt, ale aj zemného plynu alebo vykurovacieho oleja sa dvíha fakticky o 50 percent.
To je jeden z dôvodov, prečo sa poľnohospodári tešili, že ich podporujú aj z iných odborov nemeckej ekonomiky. Ale vláda tiež vracia DPH v gastronómii z 9 naspäť na 17 percent, čím pochopiteľne zdražie posedenie v reštaurácii. Drahšie budú stavebné práce, do platnosti konečne vstúpil slávny zákon o vykurovaní budov. Slávny preto, že liberálna FDP pri jeho prijímaní vo vláde chvíľu vzdorovala a vyzeralo to, že prijatý nebude. Ale bol, a s ním aj povinnosť, aby vykurovanie v domoch bolo aspoň z dvoch tretín pokryté „obnoviteľnými“ zdrojmi. A to všetko sa deje na pozadí inflácie, ktorá je s 3,7 percentami výrazne nad priemernou infláciou v eurozóne a nad tým, na čo sú Nemci zvyknutí.
Nie teda div, že celý ten týždeň nepokojov sa vymykal predstavám, aké sme si za tie roky urobili o demonštráciách rozmaznaných poľnohospodárov, predovšetkým vo Francúzsku. Tentoraz sa pridávali vodiči a špeditéri, Spolkový zväz hospodárskeho stredného stavu, teda malé a stredné firmy, živnostníci, remeselníci.
Na mnohých miestach ľudia mávali z chodníkov poľnohospodárom, ktorí sa presúvali k diaľniciam, aby tam svojou ťažkou technikou zablokovali alebo spomalili dopravu a ostatným tak otravovali život.
Narážajú tu na seba dva mimobežné svety. Ten vládnuci považuje poľnohospodárstvo, výrobu mäsa, ale napríklad aj dopravu, za akúsi latentne podozrivú činnosť podozrivých ľudových vrstiev. Poľnohospodársky sektor síce vyrába potraviny a umožňuje nám tak prežiť, ale dokonale bezuhlíkovou potravou bude až hmyz.
Farmári teraz výslovne protestovali proti politike Únie známej ako Farm to Fork alebo Z farmy na stôl. Tá okrem zákazu niektorých pesticídov a hnojív chce napríklad vyčleniť štvrtinu poľnohospodárskej pôdy na biopoľnohospodárstvo. Podľa pripravovanej politiky Únie sa hmyzom a morskými riasami má kŕmiť aj dobytok. Farm to Fork je, samozrejme, neoddeliteľnou súčasťou EÚ a Green New Dealu.
Tri vládne strany, okrem Zelených aj sociálni demokrati a liberáli, dosahujú spolu len ľahko nad 30 percent preferencií. Özdemirovi Zelení spadli na 14 percent. Zelení v Nemecku majú hegemóniu – a za tých asi dvadsať rokov sa nad tou hegemóniou ešte nikdy neobjavil taký viditeľný otáznik ako teraz.
Odumretie zelenej hegemónie v Nemecku a následne aj v ďalších členských krajinách by pre Európu bolo udalosťou epochálneho významu. To si uvedomuje aj súčasný establishment, aj on cíti, že ide o veľa. Robert Habeck, vicepremiér a minister hospodárstva, varoval pred extrémistickými skupinami, ktoré vraj chcú farmárske nepokoje využiť pre svoje nacionalistické plány, fantazírujú o prevrate, odviazali sa a rozširujú hranicu prijateľného.
Možno to skutočne bude len náhoda, ale, ako na potvoru, počas Týždňa protestov prehlušila snaženie roľníkov medializovaná správa o jednom súkromnom stretnutí reakcionárov a neonacistov o šesť týždňov skôr v Postupime. Na stretnutí zhruba dvadsiatich ľudí, medzi nimi štyroch členov Alternatívy pre Nemecko (AfD) a dvoch členov Kresťanskodemokratickej únie (CDU), sa vraj diskutovalo o pláne, ako z Nemecka deportovať milióny občanov, ktorí nie sú nemeckého pôvodu. Jeden z rečníkov na tomto stretnutí Martin Sellner, hlava rakúskeho hnutia Generácia identity, údajne propagoval nútenú deportáciu ľudí s nemeckým občianstvom, ktorí nemajú nemecký pôvod a neasimilovali sa.
Spolkový kancelár Olaf Scholz sa vzápätí poponáhľal s vyhlásením, že demokratický štát nič také nebude tolerovať, a pohrozil kontrarozviedkou. Skutočne nemožno deportovať človeka s platným občianstvom, to je protiústavná myšlienka. Až na to, že Sellner aj ďalší účastníci popierajú akékoľvek vyhlásenia o masových deportáciách. Sellner nosí v hlave predstavu reemigrácie, čím myslí tlak na asimiláciu príslušníkov paralelných spoločností (typicky islamistov), dôsledný postih členov veľkých klanov pri strete so zákonom, a v budúcnosti odbúranie lákadiel na masové prisťahovalectvo. Deportovať chce kriminálnikov s dvojitým občianstvom alebo žiadateľov o azyl, ktorým bola žiadosť zamietnutá.
Web Correctiv, ktorý správu o tajnom stretnutí v hoteli priniesol, dostáva subvencie aj od nemeckého štátu. Musí byť každý, komu napadne, že načasovanie textu sa vláde mimoriadne hodilo, chorobne podozrievavý?
Correctiv, Habeck, verejnoprávne médiá, celé toto prostredie v podstate ľuďom podsúva, že kritika zelenej transformácie je možná len z fašistického hľadiska, že teda nemajú na výber. Je to argumentačné zúfalstvo.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.