Fiala má problém. Pochybnú záložňu českého premiéra pokutovala finančná rozviedka

Premiér a predseda ODS Petr Fiala musí riešiť dva problémy. Prvým je pokuta, ktorá mu hrozí za zamlčanie majetku uloženého v družstevnej záložni. Vážnejšie je však ohrozenie reputácie. V predchádzajúcich rokoch totiž dostalo sporiteľné družstvo pokutu od Finančne-analytického úradu aj Českej národnej banky. Je tiež namočené do kauzy „stratených“ 140 miliónov korún určených na zbrane pre Ukrajinu.

Premiér Fiala bol niekoľko rokov podielnikom v Podnikateľskej družstevnej záložni (PDZ), kam podľa svojich slov vložil celkom 950-tisíc korún. Nikto to netušil, pretože premiér v rozpore s pravidlami túto skutočnosť zamlčal vo svojich majetkových priznaniach. Na Fialov podiel až teraz upozornil server Seznam Správy, ktorý sledoval podozrivé finančné operácie súvisiace so „stratenými“ miliónmi na zbrane pre ukrajinskú armádu. Stopy doviedli reportérov do sídla sporiteľného družstva na Celetnej ulici v centre Prahy.

Fialovo sporiteľné družstvo nepúta pozornosť len kvôli kauze zmiznutých miliónov eur. Z verejných zdrojov sa dá zistiť, že ho v minulosti pokutovala centrálna banka aj takzvaná „finančná rozviedka“, teda Finančne-analytický úrad (FAÚ) patriaci pod ministerstvo financií. V oboch prípadoch súvisel trest s nedostatočnými opatreniami proti praniu špinavých peňazí.

Za pozornosť stojí Fialovo vyjadrenie, v ktorom súčasný premiér a bývalý rektor Masarykovej univerzity v Brne tvrdí, že nevedel o tom, že účet v družstevnej záložni znamená aj vlastnícky podiel. „Bral som to ako bežný bankový účet. Moja chyba, mrzí ma to,“ uviedol Fiala vo svojom vyhlásení. Dodal, že ho do záložne priviedol jeho súčašný poradca Miloš Růžička (zakladateľ PR agentúry Bison & Rose). Růžička je podľa premiéra jedným z dlhoročných podielnikov pochybnej záložne. Denník Echo24 zaslal Růžičkovi otázky týkajúce sa investičnej stratégie tohto sporiteľného družstva. Fialov poradca ale v čase vydania článku neodpovedal.

Rozdiel medzi vložením peňazí do družstevnej záložne (niekedy aj sporiteľného družstva) a otvorením účtu v klasickej banke je pritom zrejmý. Záložne napríklad obvykle sľubujú vyššie zhodnotenie, avšak na úkor zvýšeného rizika v porovnaní s bankami.

Ako pre Echo24 vysvetľuje hlavný ekonóm banky Creditas Petr Dufek, záložne sú síce rovnako ako banky dozorované centrálnou bankou (ČNB), hlavný rozdiel ale spočíva v tom, že družstevné záložne poskytujú služby iba svojim členom. „Ak tam chcete peniaze ukladať alebo si požičiavať, musíte byť členom, teda vložiť členský vklad. Tým sa vlastne stávate spolumajiteľom záložne. Na tento členský vklad sa však logicky nevzťahuje systém poistenia depozít. Záložňa môže prijímať vklady od svojich členov, avšak len do výšky desaťnásobku splatených členských vkladov. Ak si chcete uložiť napríklad stotisíc, mali by ste zároveň vložiť členský vklad desaťtisíc korún,“ hovorí Dufek.

Pavel Peterka, hlavný ekonóm spoločnosti Roklen, zase upozorňuje, že sporiteľné družstvá majú v Českej republike relatívne dlhú tradíciu a využitie ich služieb nie je ako také ničím neštandardným.

Podľa serveru Seznam Správy sa o záložňu kvôli kauze zmiznutých miliónov z ukrajinského ministerstva obrany zaujíma nielen pražská hospodárska kriminálka, ale aj detektívi z Národnej centrály proti organizovanému zločinu. „Zaoberá sa tým aj NCOZ, spolupracuje s ukrajinskými vyšetrovateľmi,“ uviedol podľa webu zdroj blízky vyšetrovaniu.

Hovorca NCOZ Jaroslav Ibehej však denníku Echo24 odpovedal, že protimafiánsky útvar spravidla neoznamuje, či sa nejakou konkrétnou vecou zaoberá alebo nie.