Bojový pes je zbraňou. Ktoré plemená nemôžete vlastniť bez zvláštneho výcviku?

Bývam v rodinnom dome už 30 rokov a desiatky susedov okolo mňa majú psov. Jeden má dobermana, iný rotvajlera, nemeckú dogu, pitbula, boxera, slovenského čuvača. Jeden dokonca Írskeho vlkodava. Majiteľov navštevujem, každého zo psov poznám a ani jeden ma nikdy nepohrýzol, hoci sme spolu robili fakt psie kúsky!

Kamarátkinho krásneho dvojročného vlčiaka nedávno napadol a škaredo dohrýzol 70-kilový kaukazský ovčiak. Tento pes bežne preskakuje plot a napadá psíčkarov. Túla sa bez náhubku po uliciach, aj v lese, kde behajú športovci a hrajú sa skupinky detí. Evidentne ho nikto necvičí, nemá pána a nikto sa oňho nestará.

Kamarátka podala na majiteľa trestné oznámenie, idú sa súdiť aj preto, že liečenie psa stálo doteraz vyše 600 eur. Kaukazský salašnícky pes je psom, ktorý potrebuje mať zvláštny kynologický výcvik, keďže patrí do plemien so sprísneným držaním. Pokiaľ si to majiteľ problémového zvieraťa neuvedomuje, sme asi blízko tragédie. No prípadov napadnutia psa nie sú u nás každoročne tisíce – oficiálna bratislavská štatistika ukazuje niečo iné:

Mgr. Peter Borko, vedúci oddelenia komunikácie Mestskej polície Bratislavy mi napísal, že zo štatistík za rok 2023 a prípadov spojených so psami, ktoré riešili, bolo: „23 útokov psa na človeka, 61 útokov psa na psa alebo iné zviera, 48 nepreukázaní totožnosti psa známkou a 29 nerešpektovaní zákazu vstupu so psom. V štatistikách sa neuvádza rasa psa.“ Ale vieme vôbec odhadnúť, aký veľký môže byť rozdiel medzi nahlásenými a nenahlásenými prípadmi napadnutia po celom Slovensku?

Čo je to „bojové plemeno“ a ako podobná rasa vlastne vznikala?

Krvavé psie zápasy boli obľúbenou ľudskou kratochvíľou po celé stáročia. Psy bojovali navzájom, alebo boli stavané do boja s inými, väčšinou oveľa silnejšími zvieratami (býk, medveď, puma, vlk). Psie zápasy sa tešili veľkému záujmu počas 18. a 19. storočia, no postupne došlo v drvivej väčšine štátov k ich zákazu (dnes prebiehajú ilegálne v USA, Južnej Amerike a Ázii).

Niektorí ľudia veria, že psy určitých plemien majú geneticky zakódované sklony k vysokej agresivite. Aj voči človeku. Žiadne také plemená však neexistujú už tisíce rokov. Naposledy boli chované veľmi silné psy, určené na boj proti ľuďom, v staroveku. Priama chovná línia týchto typov psov ale dávno zanikla. Označenie „bojové plemeno“ dokonca už nie je vo väčšine štátov oficiálne uznávané. V odborných kruhoch panuje snaha o úplnú elimináciu používania tohto zavádzajúceho termínu.

U nás je zavedený termín – pes so sprísneným držaním, kam patria: Americký pitbulteriér, Bandog, Stredoázijský ovčiak, Kaukazský ovčiak, Juhoruský ovčiak, Americký stafordšírsky teriér, Šarplaninac, Tornjak, Brazílska fila, Tosa-inu, Kangal, Americký buldog, Boerboel a Moskovský strážny pes.

Zúriví psí páchatelia môžu mať len pár kilogramov, ale aj vyše pol metráka

Plemená bulteriérov majú na svedomí najvyšší počet úmrtí ľudí (v USA medzi rokmi 2005 až 2017 384 mŕtvych, v Južnej Amerike v tom istom čase 698). Z tohto faktu pramení názor mnohých, že ide o najväčších psích agresorov. Skutočnosť je však taká, že ročne je na Slovensku pohryznutých psom niekoľko stoviek ľudí. No drvivé percento prípadov nemajú na svedomí bojové psy. Sú to príslušníci plemien považovaných za mierumilovné.

Ak je niekto atakovaný malým chlpáčikom, následky napadnutia nebývajú vážne. Preto ich nikto nikde nenahlási a ani sa o nich nepíše. Závažnosť následkov je považovaná za jeden z hlavných ukazovateľov potenciálnej nebezpečnosti psa. Z tohto dôvodu predstavujú psy, ktorých predkovia boli stavaní do ringu a nabádaní k bratovražednému boju, obávanú hrozbu.

Tieto psy sú z rôznych končín sveta. Majú niečo spoločné: sila ich čeľustí je nadpriemerná. Rovnako pozoruhodná je ich odolnosť voči bolesti a odhodlanie doviesť boj do konca. Veľká fyzická sila „bojových psích plemien“ je nevyvrátiteľným faktom. Niektorí zástupcovia diskutovaných plemien môžu mať navyše v porovnaní s ostatnými psami silné sklony k dominantnému správaniu. Voči ľudom aj iným zvieratám. Mohutná telesná konštitúcia, veľký fyzický potenciál a túžba dominovať. To nie je práve ideálna kombinácia pre ľahko ovládateľného psa.

Avšak to, či môže mať tento súčin faktorov u konkrétneho psíka ničivé následky, je čírou špekuláciou. Svaly sú vždy prostriedkom na vykonanie toho, aké signály vysiela myseľ. A myseľ psa, ako vieme, je veľmi vnímavá a najmä tvárna. Musí ale načúvať múdremu učiteľovi. A tým nemôže byť každý. Len skúsený, v problematike zbehlý, odhodlaný a silný jedinec.

Výcvik veľkých bojových plemien je nevyhnutný, je to povinnosť majiteľa

Zdravý a sebavedomý pes, ktorý bol správne socializovaný a vychovávaný s maximálnou starostlivosťou, nemá ničivé návyky. Neskrýva v sebe traumy z krívd, čo zažil. Pokiaľ má aj dostatok fyzickej aktivity a je primerane „zamestnaný“, nepotrebuje vyventilovať svoju prebytočnú energiu agresiou. Taký pes bezdôvodne nikdy neútočí na ľudí, ani na iné zvieratá okolo seba. Psy, ktoré majú tendenciu napádať iné psy alebo dokonca človeka, trpia psychickými problémami, ktoré je potrebné odborne riešiť. Len zlomok prípadov agresivity u psov je spôsobený závažnými zdravotnými problémami psíka. Väčšinou ide o agresivitu, ktorá je priamym následkom úplne chybného prístupu jeho chovateľa.

K tomuto názoru sa pripája aj Jana Liptáková, koordinátorka edukácie v organizácii Sloboda Zvierat, ktorá Štandardu povedala: „Môj osobný názor je, že všetko záleží od výchovy a akéhokoľvek psa by si mal človek zobrať, len ak je vzdelaný v tejto oblasti. Viem, že do útulku sa dostavajú psi, takzvaní bulíci, ktorí sú po adopcii dosť často vracaní, lebo ľudia si s nimi nevedia dať rady. Strašne záleží aj od povahy psa. Každý je úplne iný.“

Slováci sú národom ľahkovážnych psíčkarov, svoje návyky by mali zásadne zmeniť

Silný pes patrí zásadne do rúk skúseného chovateľa, ktorý je pripravený venovať psovi všetok svoj voľný čas. A chce mu poskytnúť dostatočnú socializáciu aj dôsledný, odborný a trpezlivý výcvik. K psom nie je mnohokrát pristupované s adekvátnou zodpovednosťou a napríklad dôkladný výcvik je stále skôr mimoriadnou záležitosťou. Pes je často ľuďmi vnímaný ako strážca domu. Býva mu venovaná malá pozornosť, alebo je až príliš rozmaznávaný. V tejto situácii je dosť znepokojujúcim faktom, že psy, ktoré spadajú medzi takzvané bojové plemená, sa u nás stali módnou záležitosťou. Zaobstaráva si ich dosť ľudí. Väčšinou nemajú ani najmenšie tušenie, čo výchova takéhoto psa znamená. Niektorí mu dajú zle koncipovaný výcvik, založený na hrubých negatívnych metódach. Tým u psa naštartujú nežiaduce správanie.

Zástupcovia „bojových plemien“ dokážu vo vyhrotenom prípade napadnúť človeka s následným ťažkým zranením. Rovnako tak je podstatné povedať, že zámer napadnúť človeka je úplnej väčšine týchto psov cudzí. Naopak, veľká časť spomínaných plemien je za normálnych podmienok viazaná k človeku oddanou láskou a miluje bezhranične aj deti. Ak je chov podobných psov vedený zodpovedne, ide o perfektných spoločníkov s vysokou inteligenciou.