Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Pozrite si diskusiu, ktorú organizoval Úrad vlády SR.
Komentátor Štandardu Dag Daniš 8. novembra v Novom Meste nad Váhom diskutoval s Vladimírom Šnídlom z Denníka N, publicistom Jozefom Banášom a exministrom zahraničných vecí Milanom Kňažkom o tom, ako dosiahnuť spoločenský dialóg.
Podujatie určené stredoškolákom zorganizoval Úrad vlády SR v rámci kampane Rešpektujem iný názor, pričom mu s usporadúvaním pomáhala Študentská rada stredných škôl.
Video z diskusie si môžete pozrieť tu:
(dv)
Od chvíle, keď Ukrajina začala na fronte používať bojové vozidlá pechoty M-2 Bradley americkej výroby, sa ich Rusom podarilo získať najmenej päť.
Jedno z videí zdieľaných na sociálnych sieťach ukazuje upravený M-2 Bradley s protidronovou sieťou navrchu. Slúži v 30. motostreleckej brigáde ruskej armády, ktorá teraz postupuje cez Selydove do Pokrovska.
Video of a captured Bradley IFV with an added roof screen and rubber flaps reportedly being used by Russia's 30th Motorized Rifle Brigade. They complimented its armor and survivability. https://t.co/vxrXZq3rdfhttps://t.co/XBfuu8lsfM pic.twitter.com/n9gcdJdseL
— Rob Lee (@RALee85) November 11, 2024
47. mechanizovaná brigáda ukrajinskej armády, jedna z dvoch jednotiek, ktoré jazdia na stovkách nadbytočných vozidiel M-2, ktoré administratíva amerického prezidenta Joea Bidena darovala Ukrajine, bojovala v Selydove pred krátkou prestávkou v boji na frontovej línii pred svojím presunom do Kurskej oblasti na západe Ruska minulý mesiac.
Počas pôsobenia v Selydove 47. mechanizovaná brigáda, ktorá prevádzkuje aj všetky ukrajinské tanky M-1 Abrams americkej výroby, stratila niekoľko tankov M-2.
Postupujúci Rusi ukoristili relatívne nepoškodené Bradley, ako aj havarované vozidlá Bradley, ktoré mohli fungovať ako zdroj náhradných dielov.
Vzhľadom na všeobecnú nekompatibilitu tankov M-2 vyrobených spoločnosťou BAE Systems s vozidlami ruskej výroby je kanibalizácia dielov jediným spôsobom, ako budú Rusi schopní udržiavať svoje ukoristené Bradley.
(mja)
Projekt DeepState, ktorý spolupracuje s ukrajinským ministerstvom obrany, vo štvrtkovej aktualizácii informoval o postupe ruských síl, ktoré obsadili aj obec Illinka v Doneckej oblasti.
„Nepriateľ sa zmocnil Illinky a postúpil aj v oblasti Dalnie, pri Novodonecku, Trudove a Kupiansku,“ citoval aktualizáciu denník Ukrajinska pravda.
DeepState uviedol, že zo severu vošli do mesta Kupiansk dve ruské kolóny s asi 15 kusmi techniky, časť vojakov vraj obrancovia zneškodnili.
Analytici konštatovali, že k situácii došlo, lebo frontová línia, ktorá sa ešte v novembri 2022 po prvej protiofenzíve posunula na východ, je pre nasadené jednotky „záhadou“. Bojové formácie na oboch stranách „sa rozptýlili po lesoch“.
(sab)
Letectvo židovského štátu zasiahlo štvrť Dahíja na juhu libanonského hlavného mesta, ktoré je tradičnou baštou šíitského hnutia Hizballáh, armáda predtým vyzvala na evakuáciu, píše agentúra AFP.
Bezprostredne nie sú známe informácie o prípadných škodách a obetiach. Nad oblasťou sa po poslednom zásahu vzniesol oblak sivého dymu, píše agentúra na základe získaných záberov.
Izrael predtým varoval obyvateľov, aby opustili svoje domovy. „Nachádzate sa v blízkosti zariadení a záujmov Hizballáhu, proti ktorým bude (izraelská armáda) v blízkej budúcnosti operovať,“ napísal na sieti X hovorca armády Avichaj Adraí.
Izraelská armáda útočila v Bejrúte a ďalších oblastiach aj v stredu. Útoky v husto obývanej oblasti južne od Bejrútu zabili najmenej šesť ľudí a zranili 15 ľudí.
Vojna medzi proiránskym hnutím Hizballáh a Izraelom trvá od 8. októbra 2023. Hnutie začalo ostreľovať severný Izrael na podporu Palestínčanov v Pásme Gazy, ale od 23. septembra 2024 sa boje výrazne zintenzívnili, čo súvisí s rozšírením operácií izraelskej armády proti Hizballáhu v Libanone.
(tasr)
Administratíva končiaceho amerického prezidenta Joea Bidena chce ešte pred inauguráciou Donalda Trumpa poslať Kongresu žiadosť o novú pomoc pre Ukrajinu.
Inaugurácia Trumpa sa koná 20. januára budúceho roka.
„Preto je len logické, že v nasledujúcich dvoch mesiacoch administratíva dá Kongresu najavo, že by sme chceli pre Ukrajinu dodatočné finančné prostriedky na rok 2025, aby bola v čo najlepšej pozícii, v čo najsilnejšej pozícii na rokovania, aby zabezpečila dosiahnutie svojich cieľov, aby zvíťazila za rokovacím stolom,“ vyhlásil poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.
Sullivan sa nevyjadril k tomu, ako by administratíva navrhla Kongresu schváliť dodatočné finančné prostriedky na budúci rozpočtový rok. Zdôraznil, že Biden považuje za potrebné a logické hľadať dodatočné zdroje na podporu Ukrajiny.
Sullivan tiež ubezpečil, že súčasná vláda USA má v úmysle využiť každý dolár, ktorý už Kongres na pomoc Ukrajine vyčlenil.
(est)
Izraelský minister pre strategické záležitosti Ron Dermer rokoval v rezidencii Mar-a-Lago na Floride so zvoleným prezidentom Donaldom Trumpom a jeho zaťom Jaredom Kusnerom o podobe prímeria medzi Izraelom a Hizballáhom.
Minister vlády Benjamina Netanjahua sa s Trumpom stretol ešte predtým, než absolvoval oficiálnu schôdzku s Joeom Bidenom v Bielom dome, píše denník Washington Post s odvolaním sa na troch izraelských predstaviteľov.
Denník podotkol, že je to prejav „toho, ako rýchlo sa presunulo americké politické ťažisko po Trumpovom volebnom víťazstve“ 5. novembra.
Tel Aviv sa s vypracovaním dohody ponáhľa, aby republikánskemu exprezidentovi „zabezpečil skoré zahraničnopolitické víťazstvo“, povedali zdroje. „Existuje dohoda, že Izrael Trumpovi niečo daruje... že v januári dôjde k dohode o Libanone,“ priblížil jeden z nich.
Dermerov hovorca pre Post uviedol, že počas svojej cesty rokoval o „širokom spektre otázok“, ale bližšie ich nešpecifikoval. Netanjahuov úrad a Trumpov hovorca sa odmietli vyjadriť. Kushnerov hovorca na žiadosť o komentár neodpovedal.
Zvolený prezident USA už počas kampane hovoril, že chce ukončiť „nekonečné“ vojny na Blízkom východe. Minulý mesiac však Netanjahuovi v telefonáte odkázal, aby „urobil, čo musí“ v boji proti šíitskému hnutiu Hizballáh v Libanone i palestínskemu hnutiu Hamas v Pásme Gazy.
Nie je jasné, či táto dohoda bude mať vplyv na rokovanie s Hamasom o prímerí v Gaze a prepustení izraelských rukojemníkov, pripomenul Post.
„Netanjahu nie je lojálny voči Bidenovi a bude sa sústrediť výlučne na získavanie priazne Trumpa,“ povedal bývalý vyslanec Baracka Obamu pre izraelsko-palestínske rokovania Frank Lowenstein. Dodal, že „Trump nebude váhať správať sa, akoby už bol prezidentom, keď uvidí príležitosť“.
Kushner bol súčasťou prvej Trumpovej administratívy, zo svojej pozície rokoval s niektorými arabskými a moslimskými štátmi o uznaní Izraela výmenou za upevnenie obchodných vzťahov. Tento proces vyústil do súboru zmlúv známych ako Abrahámovské dohody.
(sab)
Jadrové elektrárne majú prakticky nulové emisie skleníkových plynov, ktoré inak „škodia klíme“, povedal v stredu generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi v rozhovore pre agentúru DPA.
„Myslím, že je to logické. Je to racionálny postoj,“ povedal Grossi na okraj klimatického samitu COP29 v azerbajdžanskom Baku a poznamenal, že Nemecko je jedinou krajinou na svete, ktorá sa úplne vzdala jadrovej energie. Politici v Berlíne by sa podľa neho mohli zamyslieť nad tým, prečo tak neurobili aj iní.
Grossi zdôraznil, že jadrové elektrárne prakticky neemitujú skleníkové plyny, ktoré „škodia klíme“. Odklon od jadrovej energie považuje za „veľmi zlý nápad“ pre planétu.
DPA pripomenula, že minulý týždeň nemeckí opoziční kresťanskí demokrati (CDU) označili odstavenie posledných jadrových elektrární v apríli 2023 za ideologicky motivovanú chybu aktuálnej stredoľavej koalície. Teraz je podľa opozície potrebné prehodnotiť, či je obnovenie prevádzky „za prijateľných technických a finančných podmienok“ ešte možné.
Ukončenie prevádzky nemeckých jadrových elektrárni iniciovala bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová (CDU). Urobila tak z obáv po havárii v japonskej elektrárni Fukušima. Grossi zdôraznil, že tento krok nechce označiť za chybu, pretože nespochybňuje demokraticky prijaté rozhodnutia členských štátov.
(tasr)
Súd v meste Wels východne od Salzburgu v stredu vymeral odsúdenému trest za porušenie zákona zakazujúceho nacistickú symboliku, píše agentúra DPA.
Odsúdený muž a ďalšie dve osoby v júli v meste Bad Ischl hajlovali a skandovali rasistické heslá v rytme skladby L’amour toujours od talianskeho interpreta Gigiho D’Agostina. Dôkazy poskytli súdu svedkovia.
Dvadsaťpäťročný muž a devätnásťročný mladík sa k činu priznali, hoci mladší z dvojice odsúdený nebol. Obaja však budú musieť absolvovať prehliadku bývalého nacistického koncentračného tábora Mauthausen v Rakúsku. Obvinené bolo aj 16-ročné dievča, ktoré vinu poprelo a súd ju oslobodil, píše DPA.
Od mája sa v Nemecku a Rakúsku objavilo niekoľko prípadov skandovania „Nemecko pre Nemcov, cudzinci preč“ v rytme skladby L’amour toujours. Populárnu párty pieseň si v Nemecku tento rok opakovane privlastnili pravicoví extrémisti.
(tasr)
Kyjev je údajne schopný zostrojiť jednoduché zariadenie podobné bombe Fat Man, ktorú USA v roku 1945 zhodili na Nagasaki, píše denník Times s odvolaním sa na informačný materiál ukrajinského rezortu obrany.
Ukrajina sa podľa britského denníka začne spoliehať na vlastné odstrašujúce kapacity, ak zvolený prezident Spojených štátov Donald Trump skutočne zastaví vojenskú a finančnú pomoc.
„Vytvorenie jednoduchej atómovej bomby, ako to urobili Spojené štáty v rámci projektu Manhattan, by po 80 rokoch nebolo zložitou úlohou,“ uvádza sa v dokumente.
Keďže Ukrajina nemá čas na vybudovanie a prevádzku veľkých zariadení potrebných na obohacovanie uránu, musela by sa spoliehať na použitie plutónia získaného z vyhorených palivových tyčí odobratých z ukrajinských jadrových reaktorov.
Kyjev má v súčasnosti pod kontrolou deväť funkčných reaktorov atómových elektrární, a hoci sa v roku 1996 vzdal tretieho najväčšieho jadrového arzenálu na svete po rozpade Sovietskeho zväzu, stále disponuje značnými jadrovými skúsenosťami, najmä v oblasti konštrukcie plutóniovej bomby.
„Hmotnosť reaktorového plutónia, ktoré má Ukrajina k dispozícii, možno odhadnúť na sedem ton... Významný arzenál jadrových zbraní by si vyžadoval oveľa menej materiálu... množstvo materiálu postačuje na stovky bojových hlavíc s taktickým výkonom niekoľko kiloton,“ citoval Times dokument pre ministerstvo.
Takáto bomba by mala približne desatinu výkonu Fat Mana, konštatujú autori dokumentu. „To by stačilo na zničenie celej ruskej leteckej základne alebo sústredených vojenských, priemyselných alebo logistických zariadení. Presný jadrový výkon by bol nepredvídateľný, pretože by sa použili rôzne izotopy plutónia,“ napísal autor správy Olexij Ižak.
Ižak je vedúcim oddelenia ukrajinského Národného inštitútu strategických štúdií, vládneho výskumného centra, ktoré pôsobí ako poradný orgán prezidentskej kancelárie a Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na októbrovom stretnutí s exprezidentom USA Donaldom Trumpom vyhlásil, že jeho krajina by potrebovala jadrové zbrane na strategické odstrašenie, ak by Ukrajine zabránili vstúpiť do NATO.
Zelenskyj neskôr poprel, že Ukrajina sa snaží jadrové zbrane vyrobiť, a predošlé vyhlásenie označil za konštatovanie neexistujúcich bezpečnostných záruk mimo Aliancie.
Tento dokument však ponúka právny základ pre odstúpenie od zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Tú Ukrajina ratifikovala pod podmienkou bezpečnostných záruk zo strany USA, Británie a Ruska v Budapeštianskom memorande z roku 1994.
Kyjev v súčasnosti tvrdí, že Moskva toto memorandum porušila, čím právny rámec stratil platnosť.
„Porušenie memoranda zo strany Ruskej federácie, ktorá disponuje jadrovými zbraňami, je formálnym dôvodom na odstúpenie od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a morálnym dôvodom na prehodnotenie nejadrovej voľby zo začiatku roka 1994,“ uvádza sa v dokumente.
Dokument vydalo Centrum pre armádne, konverzné a odzbrojovacie štúdie, vplyvný ukrajinský vojenský think tank. Inštitúcia ho predložila námestníkovi ministra obrany, vláda ho neskôr nevzala na vedomie.
Česká agentúra ČTK priniesla správu o tom, že hovorca ukrajinskej diplomacie Heorhij Tychyj na sociálnej sieti v reakcii na správu Times uviedol, že Ukrajina jadrové zbrane nevyvíja, a ani ich nemieni zháňať.
"Ukrajina sa zaviazala k NPT (Zmluva o nešírení jadrových zbraní); nevlastníme, nevyvíjame ani nemáme v úmysle získať jadrové zbrane," uviedol jasne Tychyj.
(sab)
Zástupca Spojených štátov tiež kritizoval exprezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora za neúspešnú bezpečnostnú politiku a odmietanie americkej pomoci, píše agentúra Reuters.
„Skutočnosť je taká, že Mexiko v súčasnosti nie je bezpečné,“ povedal Salazar. Poukázal tiež na bezpečnostnú koordináciu medzi Washingtonom a Mexicom, ktorá bola podľa neho počas Lópezovej vlády „nedostatočná“.
„Žiaľ, táto koordinácia v minulom roku zlyhala, a to najmä preto, že predchádzajúci prezident nechcel prijať pomoc od Spojených štátov,“ dodal.
Salazar vyjadril nádej, že prezidentka Claudia Sheinbaumová, ktorá prevzala úrad v októbri, bude úspešnejšia v boji proti kriminalite a násiliu tým, že bude viac investovať do bezpečnosti.
Sheinbaumová, ktorá kandidovala za exprezidentovu stranu Hnutie národnej obrody (MORENA), sa zaviazala, že jej bezpečnostná politika bude úzko nadväzovať na politiku Lópeza Obradora, pripomína Reuters.
Mexiko už roky sužuje násilie, ktoré sa úradom nedarí potlačiť. Súvisí najmä s bojmi medzi drogovými kartelmi. V štáte Sinaloa si boje medzi kartelmi od septembra vyžiadali stovky obetí. Niektoré časti krajiny federálna vláda nemá pod kontrolou.
(tasr)
Po spočítaní hlasov vo volebných obvodoch Arizony získala Republikánska strana 218 kresiel v dolnej komore Kongresu USA, čím si zabezpečila kontrolu nad všetkými zložkami štátnej moci, píše agentúra AP.
Snemovňa reprezentantov má 435 kresiel, Američania si v tomto roku volili okrem prezidenta aj kongresmanov a senátorov. Už niekoľko dní po voľbách konštatovala AP republikánsku väčšinu 53 kresiel v Senáte USA – ktorý potvrdzuje prezidentské nominácie do administratívy.
S touto zatiaľ tesnou väčšinou môže zvolený prezident Donald Trump a republikánski lídri zmeniť federálnu vládu a rýchlo realizovať svoj program, ktorý zahŕňa najväčšiu deportačnú operáciu v histórii krajiny, rozšírenie daňových úľav či pretvorenie hospodárstva Spojených štátov skrze colnú politiku.
Volebné víťazstvo Republikánskej strany zaručuje, že Kongres bude tento program podporovať a demokrati budú takmer bezmocní, aby ho kontrolovali, píše AP.
Keď bol Trump v roku 2016 zvolený za prezidenta, republikáni ovládli aj Kongres, ale stále narážal na republikánskych lídrov, ktorí sa bránili jeho politickým nápadom, ako aj na Najvyšší súd s liberálnou väčšinou. Tentoraz to tak nebude, dodáva agentúra.
Vo svojom druhom funkčnom období bude zvolený prezident pracovať so stranou, „ktorú úplne pretvoril svojím hnutím Make America Great Again“, doplnila AP s dôvetkom, že tentoraz sú konzervatívni sudcovia Najvyššieho súdu vo väčšine – čo tiež učinil Trump svojimi nomináciami.
Republikáni v Snemovni medzitým v tajnom hlasovaní opätovne podporili súčasného predsedu Mikea Johnsona, ktorého americké médiá považujú za Trumpovho spojenca. Dolná komora Kongresu schvaľuje rozpočet či nasadenie amerických vojakov na zahraničných misiách, pravdepodobne tak bude spolupracovať aj v týchto témach.
„Republikáni v Snemovni reprezentantov a Senáte majú mandát,“ povedal Johnson začiatkom tohto týždňa. „Americký ľud chce, aby sme realizovali a plnili program ‚Amerika na prvom mieste‘,“ dodal s použitím jedného z predvolebných hesiel.
(sab)
Špeciálny prokurátor tento krok odôvodnil tým, že chce pre obžalobu získať čas na posúdenie vplyvu znovuzvolenia Donalda Trumpa na prípad z roku 2022, píše agentúra Reuters.
Prísne utajované dokumenty americkej vlády našli agenti Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) nezabezpečené v Trumpovom sídle Mar-a-Lago na Floride počas domovej prehliadky v roku 2022. Trump bol v tomto prípade obvinený z nezákonného prenosu dokumentov podliehajúcich utajeniu, marenia pokusov vlády získať ich naspäť a nepravdivých vyhlásení.
Federálna sudkyňa Aileen Cannonová v júli zastavila trestné stíhanie v tomto prípade. Ako dôvod uviedla pochybnosti pri vymenovaní Smitha, ktorý prípad súdu predložil. Prokuratúra sa proti rozhodnutiu odvolala.
Smithov tím plánuje do 2. decembra zvážiť, ako bude v prípade postupovať. Do tohto termínu chce rozhodnúť aj o postupe v prípade, v ktorom Trumpa obviňuje zo snahy o zvrátenie výsledku prezidentských volieb v roku 2020.
Trump, ktorý obvinenia v oboch prípadoch odmieta, ešte v októbri avizoval, že Smitha odvolá okamžite, keď zasadne do Bieleho domu.
(tasr)
Bývalá členka Demokratickej strany, ktorá v predvolebnej kampani pomáhala republikánskemu exprezidentovi v príprave na debatu s demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou, bude mať na starosti koordináciu spravodajských agentúr.
Gabbardová (43), bývalá kongresmanka za Havaj, odišla z Demokratickej strany v roku 2022. Následne pôsobila ako nezávislá politička a v októbri 2024 vstúpila do Republikánskej strany, ktorej však už skôr prejavovala podporu. V predvolebnom období ju americké médiá považovali za potenciálnu kandidátku na viceprezidentku v administratíve Donalda Trumpa.
Vedenie Úradu riaditeľa tajných služieb (ODNI) by mala prebrať po Avril Hainesovej v januári, keď sa úradu ujme samotný Trump aj celá jeho administratíva. Jej nomináciu ešte musí odsúhlasiť Senát. Vzhľadom na to, že republikáni v hornej komore Kongresu USA budú mať od 3. januára väčšinu kresiel, by však malo ísť o formalitu, konštatovali agentúra AFP a Reuters.
„Viem, že Tulsi prinesie do našich tajných služieb nebojácneho ducha, ktorý definoval jej preslávenú kariéru,“ povedal Trump. Gabbardová podľa neho viac ako dve desaťročia bojuje za slobodu USA a všetkých Američanov. Samotná Gabbardová poďakovala Trumpovi za nomináciu, ktorú označila za príležitosť slúžiť v jeho kabinete „obrane bezpečnosti a slobody amerického ľudu“.
Reuters tvrdí, že Gabbardová má málo priamych skúseností s prácou v tajných službách, vo všeobecnosti sa teda neočakávalo, že ju Trump na takýto post navrhne. V rokoch 2004 až 2005 slúžila v Iraku ako majorka Havajskej národnej gardy, v súčasnosti je podplukovníčkou v zálohe.
Gabbardová sa v roku 2020 neúspešne uchádzala o nomináciu Demokratickej strany za kandidátku do prezidentských volieb, neskôr podporila Joea Bidena, ktorý voľby vyhral.
Po odchode z Demokratickej strany začala byť voči Bidenovi a jeho administratíve čoraz kritickejšia a získala si popularitu medzi konzervatívcami, pričom často vystupovala v pravicových televíznych a rozhlasových reláciách. AFP konštatuje, že v zahraničnej politike zastáva izolacionistické názory, čo vyjadrila v príhovore pri vstupe do Republikánskej strany, ktorú označila za „stranu mieru“.
(tasr, sab)
Dôvodom pre tento krok je možné porušovanie ľudských práv v Pásme Gazy počas vojny, ktorá trvá od 7. októbra 2023, píšu agentúry DPA a Reuters s odvolaním sa na európske diplomatické zdroje.
Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci Josep Borrell na základe hodnotení nezávislých medzinárodných agentúr vyjadril vážne obavy, že Izrael pri svojej vojenskej operácii v palestínskej enkláve porušuje ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo. Izrael sa podľa šéfa diplomacie EÚ „týmito obavami doteraz dostatočne nezaoberal“.
O návrhu, ktorý Borrell predstavil v stredu veľvyslancom, budú ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ diskutovať v pondelok na schôdzke v Bruseli, napísala DPA.
Politický dialóg medzi EÚ a Izraelom upravuje takzvaná asociačná dohoda, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2000. V dohode sa uvádza, že vzťahy medzi oboma stranami sú založené na dodržiavaní ľudských práv a demokratických zásad.
Navrhované pozastavenie politického dialógu si vyžaduje súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ, čo je podľa diplomatov veľmi nepravdepodobné. Námietky voči návrhu vzniesli v stredu viaceré krajiny, povedali pre agentúru Reuters traja diplomati, ktorí si želali zostať v anonymite.
Šéfdiplomat chce podľa jedného z diplomatov týmto spôsobom vyslať jasný signál znepokojenia nad postupom Izraela vo vojne v Pásme Gazy.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) minulý týždeň uviedol, že overil 8 113 z viac než 34 500 obetí počas prvých siedmich mesiacov vyše roka trvajúcej vojny v Pásme Gazy, a „takmer 70 percent z nich tvorili deti a ženy“. OHCHR túto skutočnosť odsúdil ako „systematické porušovanie základných princípov medzinárodného humanitárneho práva“. Tel Aviv to poprel.
EÚ sa nedarí zaujať jednotný postoj k vojne v Pásme Gazy, ktorá vypukla po útoku hnutia Hamas na južný Izrael zo 7. októbra 2023. Niektoré krajiny, ako napríklad Česko či Maďarsko, pevne stoja za Izraelom, zatiaľ čo napríklad Španielsko a Írsko zdôrazňujú svoju podporu Palestínčanom. Tie spolu so Slovinskom tiež uznali palestínsku štátnosť.
(tasr)
Novozvolený prezident USA Donald Trump oznámil, že jeho kandidátom na post ministra spravodlivosti je republikánsky kongresman Matt Gaetz.
"Matt... ochráni naše hranice, rozbije zločinecké organizácie a obnoví vážne narušenú dôveru Američanov v ministerstvo spravodlivosti," uviedol Trump vo vyhlásení.
Jeho nomináciu na post ministra spravodlivosti bude musieť schváliť Senát, v ktorom majú republikáni väčšinu.
Blízki spolupracovníci novozvoleného prezidenta naznačili, že minister spravodlivosti bude po samotnom Trumpovi najdôležitejším členom administratívy, keďže bude mať na starosti uskutočnenie masových deportácií nelegálnych migrantov a omilostenie výtržníkov, ktorí 6. januára 2021 zaútočili na Kapitol.
(tasr, reuters, afp)
Minister životného prostredia SR Tomáš Taraba sa v stredu počas prvého dňa návštevy Talianska stretol s tamojším ministrom infraštruktúry a dopravy Matteom Salvinim
Ocenil ho za prístup pri ochrane európskych hraníc pred ilegálnymi migrantami. Zhodli sa tiež na koordinovanom postupe Slovenska a Talianska pri prehodnocovaní záväzkov v rámci Európskej zelenej dohody. Salviniho zároveň pozval na Slovensko.
Spolupráca SR a Talianska sa má týkať environmentálnych nariadení, ktoré podľa ministerstva ničia konkurencieschopnosť Európy. "V tejto oblasti sme sa dohodli, že naše krajiny si budú veľmi úzko nielen vymieňať informácie, ale rovnako aj koordinovať svoje postupy na pôde EÚ," uviedol Taraba.
Salviniho v súvislosti s migráciou a jeho bývalým pôsobením na poste talianskeho ministra vnútra označil Taraba za "výborného politika nielen talianskeho, ale aj európskeho významu".
Počas prvého dňa návštevy Talianska sa Taraba stretol aj s predstaviteľmi štátnej spoločnosti Sogesid, ktorá sa špecializuje na odstraňovanie environmentálnych záťaží.
Slovenský minister bude počas návštevy Talianska ešte rokovať s ministrom životného prostredia a energetickej bezpečnosti Gilbertom Pichetto Fratinom, aby spoločne dojednali prípravu dohody o spolupráci v oblasti odstraňovania environmentálnych záťaží.
(tasr)
O výbuchu auta a smrti nemenovaného vojaka už ráno informoval Ruskom dosadený gubernátor Sevastopolu Michail Razvozžajev.
K atentátu sa podľa ukrajinských zdrojov prihlásili príslušníci Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU). Zavraždili Valerija Trankovského, náčelníka štábu brigády raketových člnov Čiernomorskej flotily. Výbuch auta mu odtrhol nohy.
Ruské médiá sa domnievajú, že atentátnici sledovali Trankovského približne týždeň, kým na diaľku aktivovali nastražené výbušné zariadenie v jeho aute.
У Севастополі підірвали авто з керівникм штабу ракетних кораблів ЧФ РФ
— Українська правда ✌️ (@ukrpravda_news) November 13, 2024
відео з російських соцмереж pic.twitter.com/I79g49NwWO
(mja)
Súd pravdepodobne rozhodne o Le Penovej vine a treste v prvej polovici budúceho roka.
Francúzska prokuratúra v stredu navrhla pre Marine Le Penovú, šéfku Národného združenia (RN), päťročný trest odňatia slobody a zákaz kandidovať na verejnú funkciu v procese týkajúcom sa fiktívnych asistentov poslancov europarlamentu.
Trojnásobná prezidentská kandidátka, ktorej strana v júlových francúzskych parlamentných voľbách posilnila svoj vplyv v domácej politike, vinu poprela a vyhlásila, že sa bude o prezidentský úrad uchádzať znova.
V prípade takzvaných fiktívnych zamestnancov je Le Penová a viac ako dve desiatky ďalších osôb podozrivá z toho, že peniaze určené pre poslaneckých asistentov použili na výplaty zamestnancov, ktorí v skutočnosti pracovali pre Národný front (FN), ako sa strana vtedy nazývala. Prokurátor dnes pred francúzskym súdom povedal, že navrhované tresty sa týkajú všetkých z nich.
Podľa prokuratúry má Le Penová dostať dva roky väzenia nepodmienečne a trojročný podmienečný trest, čo jej automaticky znemožní uchádzať sa o prezidentský úrad v roku 2027. Na zozname podozrivých sú poslanci FN, ich asistenti v parlamente a externí spolupracovníci strany.
(echo24, mja)
Ovládnutím oboch legislatívnych komôr Republikánskou stranou získa novozvolený americký prezident Donald Trump všetky nástroje moci vo Washingtone.
Republikánska strana si udrží doterajšiu väčšinu v americkej Snemovni reprezentantov. Vyplýva to z prognóz amerických televízií CNN a NBC News zverejnených v stredu po vyše týždni sčítavania hlasov. Republikáni tak po senáte a Bielom dome zrejme ovládnu aj dolnú komoru Kongresu USA.
Víťazstvo republikánov v kongresových voľbách do snemovne sa predpokladalo už skôr. Podľa najnovších projekcií získajú aj dva mandáty v štátoch Arizona a Kalifornia, čo im zaistí najmenej 218 kresiel potrebných na väčšinu v 435-člennej snemovni, ktorú majú od minulého roka. Demokratickej strane CNN zatiaľ pripisuje 208 kresiel.
Republikáni v minulotýždňových voľbách získali väčšinu (53) kresiel aj americkom Senáte, hornej komore Kongresu, kde dovtedy mali len menšinové postavenie. V stredu si tajným hlasovaním zvolili za lídra svojej novej väčšiny senátora za štát Južná Dakota Johna Thuna, ktorý nahradí Mitcha McConnella.
(tasr)
S poklesom bojovej morálky na Ukrajine sa začína hovoriť o zmene na najvyšších politických miestach.
V politických kuloároch Kyjeva sa podľa informácií denníka The Economist šíria dátumy ukončenia vojny a nových prezidentských volieb. Prímerie očakávajú už v deň prezidentskej inaugurácie Donalda Trumpa a to 20. januára budúceho roka. Ako najskorší možný termín volieb vnímajú 25. máj 2025.
Prezidentská kancelária popiera, že by niečo také pripravovala. Napriek tomu sa mobilizujú regionálne volebné štáby a začína sa pracovať na kandidátnych listinách.
Zástupcovia jedného z pravdepodobných prezidentských súperov Volodymyra Zelenského tvrdia, že Ukrajina potrebuje voľby. Zo strachu z reakcie prezidentskej kancelárie sa však obávajú urobiť v tomto smere verejné vyhlásenie.
Ak by sa voľby konali zajtra, Zelenskyj by mal podľa The Economist problém zopakovať úspech, ktorý mu zabezpečil drvivé víťazstvo v roku 2019. Interný prieskum verejnej mienky naznačuje, že by v druhom kole volieb proti Valerijovi Zalužnému neuspel. Bývalý vrchný veliteľ svoje politické ambície zatiaľ nevyjadril, hoci mnohí ho vyzývajú, aby kandidoval.
Súčasnému prezidentovi sa darí lepšie, keď sa v prieskumoch postaví proti iným predstaviteľom opozície. Jeden z bývalých spolupracovníkov prezidenta však tvrdí, že najlepším krokom by bolo odstúpiť bez ohľadu na to a dodržať svoj pôvodný sľub, že bude slúžiť len jedno funkčné obdobie.
"Zelenskyj má len jednu možnosť, ako odísť s nepoškodenou reputáciou,“ hovorí tento zdroj. „Je to uskutočniť voľby [bez neho] a zapísať sa do histórie ako muž, ktorý zjednotil národ vo vojne.“
Zdroje týždenníka informovali aj o vývoji na fronte a zadržiavaní správ.
Vojenský kaplán Dmytro Povorotny skonštatoval, že medzi vojakmi je veľa nemotivovaných mužov. "Bojujú, pretože je to jediný spôsob, ako zostať nažive,“ vysvetlil. Armáda podľa neho cenzuruje najnegatívnejšie správy, aby sa vyhla panike.
Aj iný vysokopostavený vojenský predstaviteľ, ktorého oslovilo britské médium, súhlasí s vyjadreniami o cenzúre zo strany ukrajinského generálneho štábu. Pravdu o stave na bojisku podľa neho nehovoria ani samotnému Zelenskému.
S blížiacim sa Trumpovým prezidentovaním sa Ukrajina pripravuje na zmenu. Niektorých úradníkov podľa Economistu povzbudilo, že Trump sa chystá vymenovať dvoch vojenských jastrabov do dôležitých zahraničnopolitických funkcií - Marca Rubia za ministra zahraničných vecí a Mikea Waltza za poradcu pre národnú bezpečnosť.
[link url=https://standard.sk/816012/nova-trumpova-administrativa-kreslo-ma-aj-musk-o-ministrovi-obrany-doteraz-nepoculiZnepokojilo ich však vyhlásenie, že exšéf diplomacie Mike Pompeo nedostane žiaden post. Navodzuje to dojem, že Trump ponúkne Ukrajine plán, ktorý navrhol aj novozvolený viceprezident JD Vance.
Týždenník v závere pripomína, že na prímerie treba dve strany a tá ruská zatiaľ neprejavuje záujem spolupracovať, lebo na fronte sa jej darí. V Kurachove majú ruské sily prevahu nad ukrajinskými najmenej šesť ku jednej a ukrajinský ústup sa zdá byť čoskoro nevyhnutný, konštatuje The Economist.
Podľa ukrajinskej rozviedky plánujú Rusi čoskoro aj boje v Záporožskej oblasti. Chcú údajne zaútočiť na rovnomenné hlavné mesto, ktoré je dôležitým priemyselným centrom.
(mja)
Militantné hnutie vyhlásilo, že raketami Kádir-2 zaútočilo na časť Tel Avivu, kde sídli ministerstvo obrany aj veliteľstvo izraelskej armády.
Libanonské militantné hnutie Hizballáh tvrdí, že v stredu vypálilo balistické strely na centrálu izraelských ozbrojených síl v Tel Avive. Dôsledky tohto údajného útoku nateraz nie sú známe.
Smerom na rovnaké miesto predtým počas dňa vypustilo vôbec prvýkrát salvu dronov s náložami. Z Izraela ale bezprostredne nehlásili žiadne následky a nebolo počuť ani poplach.
V predchádzajúcom vyhlásení hnutie tvrdilo, že rakety vypálilo tiež na vojenskú základňu Glilot na predmestí Tel Avivu. Hizballáh už počas dňa oznámil, že salvu rakiet vypálil aj na miesto neďaleko Tel Avivu, ktoré vraj patrí spoločnosti vyrábajúcej zbrane Israeli Weapons Industries. Podľa Hizballáhu išlo o vôbec prvý útok na toto miesto.
K najnovším útokom došlo v deň, keď nový minister obrany Jisrael Kac veliteľom izraelskej armády povedal, že Izrael vo vojne proti Hizballáhu nepoľaví.
Izrael podľa jeho slov nepristúpi na akúkoľvek dohodu o prímerí, ktorá by nepočítala s dosiahnutím jeho vojnových cieľov vrátane „odzbrojenia Hizballáhu, jeho zatlačenia za rieku Lítání" pretekajúcu južným Libanonom a "vytvorenia podmienok pre bezpečný návrat" obyvateľov severného Izraela do svojich domovov.
(tasr, afp)
Hasiči museli viackrát zasahovať a dostať obyvateľov z ich domovov do bezpečia, v Riposte sa im podarilo zachrániť štyri osoby z prízemného bytu, ktorý sa takmer celkom ocitol pod vodou.
V dôsledku prudkých dažďov, ktoré postihli taliansky ostrov Sicília, strhla prívalová vlna na východnom pobreží ostrova blízko mesta Riposto do mora niekoľko vozidiel, informovali v stredu tamojší hasiči.
Podľa prvotných informácií nikto neutrpel zranenia a voda odniesla len zaparkované autá. Sicíliu však pretrvávajúci dážď sužuje už niekoľko dní.
grave Alluvione in atto in Sicilia, 500 millimetri di Pioggia in poche ore nel Catanese pic.twitter.com/40bH8tJbVe
— ZONA FRANCA (@francang1950) November 13, 2024
Záchranné zložky vyslobodili viacero motoristov, ktorí sa bez pomoci nedokázali dostať von zo svojich vozidiel. Na amatérskych videozáberoch bolo vidieť autá takmer úplne ponorené v bahne.
Mnohé rieky na ostrove Sicília, kde žije takmer päť miliónov ľudí, sa v dôsledku dažďa vyliali z korýt a zaplavili ulice miest.
Taliansko postihlo za uplynulé mesiace viacero lejakov, najmä v regiónoch na severe krajiny. Južnú časť polostrova a tiež ostrov Sicília zasa v lete sužovala extrémna vlna horúčav.
Massive floods due to torrential rains on the street in Acireale of Sicily region, Italy 🇮🇹 (13.11.2024) pic.twitter.com/MHzvHkKAuu
— Rodri🇪🇦 (@Rodriramosdb) November 13, 2024
(tasr, dpa)
Šesťdesiattriročný senátor za Južnú Dakotu je považovaný za skúseného zákonodarcu a medzi republikánskymi kolegami v Senáte je obľúbený, píše The Hill.
Americký republikánsky senátor John Thune bol zvolený za lídra väčšiny v Senáte na nasledujúce dva roky pod vedením novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa a nahradí Mitcha McConnella, ktorý v januári odstúpi.
Thune porazil senátora Johna Cornyna pomerom hlasov 25 ku 24. Thune v boji o post lídra sľúbil, že senátori budú mať viac možností meniť návrhy zákonov.
Novozvolený líder senátu viedol hneď po prvom hlasovaní. Získal 25 hlasov, zatiaľ čo Cornyn 15 hlasov a senátor Rick Scott získal 13 hlasov. Scott tak bol vyradený už v prvom kole hlasovania o post lídra senátnej väčšiny.
(mja)
Úradujúci americký prezident Joe Biden si v Bielom dome podal ruku s novozvolenou hlavu štátu Donaldaom Trumpom.
"Vitajte späť," povedal Biden Trumpovi. Republikánovi prisľúbil hladké odovzdanie moci a urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby mu "vyhovel". Trump mu poďakoval a povedal, že to prebehne "tak hladko, ako to len bude možné".
Reuters si všíma, že išlo o výrazný rozdiel oproti kritike, ktorú na seba obaja politici roky vrhali. Ich tímy zastávajú značne odlišné postoje v rôznych otázkach - od zmeny klímy cez Rusko až po obchod.
Osemdesiatjedenročný Biden vykresľoval Trumpa ako hrozbu pre demokraciu, zatiaľ čo 78-ročný Trump ho označil za nekompetentného.
Novinárov na schôdzku pustili iba nakrátko. Na odvysielaných záberoch vidieť Trumpa a Bidena sedieť v kreslách pri horiacom krbe a usmievať sa, zatiaľ čo novinári im kladú otázky. Ani jeden z nich cez prekrikovanie neodpovedá, hoci sa zdá, že Trump v jednom momente vysloví "ďakujem", napísal denník The Guardian.
"Politika je ťažká a v mnohých prípadoch to nie je pekný svet, ale dnes to je pekný svet," citovali médiá Trumpa ako jedno z mála vyjadrení, ktoré politici pri tejto príležitosti dali.
V roku 2020, keď v prezidentských voľbách zvíťazil Biden, sa takéto stretnutie neuskutočnilo, pretože Trump odmietol víťazstvo demokrata a svoju porážku uznať.
(tasr, ap, reuters)
Stavebný robotník z Česka, ktorý v júli v priebehu jedného týždňa zabil dvoch svojich kolegov v hoteli v rakúskej metropole Viedeň, sa nebude musieť zodpovedať pred súdom za dvojnásobnú vraždu.
Viedenská prokuratúra požiadala o jeho umiestnenie do špecializovaného psychiatrického zariadenia, oznámila v stredu jej hovorkyňa Nina Buseková. Čech totiž údajne trpí ťažkou formou paranoidnej schizofrénie.
V prípade oboch obetí išlo o slovenských občanov, ktorí pracovali s páchateľom pre tú istú firmu a boli spoločne ubytovaní v hoteli blízko viedenskej železničnej stanice Franz-Josefs-Bahnhof.
Bezprostredne po zadržaní sa zdalo, že fakty súvisiace z činmi priznáva, zároveň však tvrdil, že bol napadnutý, respektíve sa bál o vlastný život. Ako motív svojich činov označil, že sa zo strany oboch kolegov cítil byť ohrozený a na základe jeho presvedčenia patrili obaja Slováci k mafii. Polícia neskôr tieto tvrdenia spochybnila.
Na základe psychiatrického posudku, o ktorý požiadala prokuratúra, sa však zistilo, že 34-ročný muž bol v čase vykonania skutkov pod vplyvom vážnej duševnej poruchy, ktorá v jeho konaní zohrala kľúčovú úlohu.
Znalci z odboru psychiatrie páchateľa kvalifikovali ako psychicky nespôsobilého zodpovedať sa za svoje skutky. Upozornili však, že pre okolie je nebezpečný a v budúcnosti by sa opäť mohol dopustiť konania so závažnými následkami.
(tasr, apa)
Očakáva sa, že novozvolený prezident Donald Trump čoskoro vymenuje ukrajinského mierového vyslanca, ktorý bude viesť rokovania o ukončení vojny s Ruskom, uviedli viaceré zdroje pre Fox News Digital.
Podľa stanice Fox news by malo by ísť o „veľmi vysokopostaveného osobitného vyslanca“ a „niekoho s veľkou dôveryhodnosťou“, ktorého Trump poverí, aby dosiahol mierové riešenie na Ukrajine.
Meno má Trump oznámiť "v krátkom čase". Nie je jasné, aké budú právomoci tohto osobitného vyslanca, ale funkcia je v súlade s Trumpovými vyjadreniami, že chce čo najrýchlejšie ukončiť vojnu.
Neočakáva sa, že by išlo o platenú funkciu. V prvej administratíve Donalda Trumpa zastával podobnú funkciu Kurt Volker, v rokoch 2017 až 2019 pôsobil ako osobitný zástupca USA pre rokovania s Ukrajinou, pričom svoje povinnosti vykonával na dobrovoľníckej báze.
(mja)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po stredajších útokoch opätovne vyzval západné štáty, aby poskytli Ukrajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany.
Ruská armáda v stredu zaútočila na hlavné mesto Ukrajiny Kyjev raketami a dronmi. Podľa ukrajinskej armády ide o prvý takýto kombinovaný útok za viac než dva mesiace.
Počas útoku zostrelila ukrajinská armáda niekoľko rakiet a dronov, oznámil v stredu šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko.
Zelenskyj sa v príspevku na sociálnej sieti Telegram vyjadril, že protivzdušná obrana nielen zachraňuje životy, ale aj chráni ukrajinskú infraštruktúru.
Ukrajinské letectvo zachytilo dve rakety Ch-101 s plochou dráhou letu a dve balistické strely Iskander. Ukrajinské sily v stredu zostrelili 37 ruských dronov útočiacich po celej krajine.
Celkovo v tento deň Rusko vypustilo na Ukrajinu 90 bojových dronov, pričom 47 z nich sa stratilo zrejme v dôsledku nasadenia prostriedkov elektronického boja. Ďalšie dva drony pravdepodobne opustili ukrajinský vzdušný priestor a smerovali do Ruska a Bieloruska.
(tasr, dpa)
Najnovší prieskum agentúry NMS Market Research ukázal, že do Národnej rady SR by sa dostalo šesť politických subjektov.
Podľa novembrového prieskumu by v parlamentných voľbách zvíťazilo Progresívne Slovensko, získalo by hlasy 25,1 percenta opýtaných. Oproti októbrovému prieskumu si progresívci polepšili o 0,7 percentuálneho bodu.
Na druhom mieste by sa umiestnil vládny Smer so ziskom 19,1 percenta. Od posledného merania klesli preferencie najsilnejšej koaličnej strany o 1,4 percentuálneho bodu.
Hlas s 10,8 percentami by sa umiestnil na treťom mieste, od októbra si tiež pohoršil o 1,2 percentuálneho bodu.
Do Národnej rady SR by sa dostalo aj mimoparlamentné hnutie Republika so ziskom 8,7 percenta. Parlamentné kvórum by prekročili aj aktuálne opozičné strany KDH a SaS, hoci obom poklesli oproti októbru preferencie o desatiny percentuálneho bodu.
Znamená to, že PS by malo 50 zákonodarcov, Smer 38, Hlas 21, Republika 17. Opozičné KDH a SaS by získali zhodne po dvanásť poslancov.
Pred bránami parlamentu sa ocitli hnutie Slovensko, Demokrati, Sme rodina, Maďarská aliancia. Ani aktuálne vládna strana SNS by neuspela, lebo oslovila len 3,3 percenta respondentov, hoci si od posledného prieskumu polepšila o 0,4 percentuálneho bodu.
Agentúra zbierala dáta od 7. do 11. novembra. Prieskum ukončila v deň, keď bývalý kandidát na prezidenta Ivan Korčok oznámil vstup do PS.
(mja)
Po tom, čo technologický miliardár Elon Musk kúpil bývalý Twitter v roku 2022, a v kampani na amerického prezidenta podporil Donalda Trumpa, začali viaceré americké médiá jeho platformu opúšťať.
Podľa britského denníka Guardian sa tamojšie prostredie „stáva čoraz toxickejším“.
„Vieme, že odchod zo siete X má aj negatívne stránky, ale myslíme si, že je to celkovo správny postup, keďže platforma je čoraz toxickejšia,“ uvádza sa v internom e-maile zamestnancom, ktorý citoval konkurenčný denník Telegraph.
Noviny sa k sieti pripojili v roku 2007, rozhodnutie o odchode tak prišlo po 17 rokoch. Posledným príspevkom na hlavnom účte bol odkaz na článok o „lietajúcom nosorožcovi“ zo stredy o 7.14 h. Rovnako tiež aktualizovali popis účtu, v ktorom informujú, že je „archivovaný“.
Reportérom denník povolil zverejňovať svoje články na osobných účtoch, čitateľov zase vyzval, aby sa presunuli na konkurenčnú platformu Bluesky.
(sab)
Ministerstvo prijalo najmä preventívne technické opatrenia smerujúce k zlepšeniu kontroly spôsobu rezervácie termínov.
"Do systému bude takisto implementovaná kontrola, ktorá zamedzí rezervácii termínov cudzincami bez toho, aby sa prostredníctvom už vydaného dokladu autentifikovali. To zároveň zamedzí špekulantom obchodovať s termínmi. Vecou sa už zaoberá Úrad inšpekčnej služby v spolupráci s kriminálnou políciou," priblížil rezort.
Ozrejmil však, že termíny sprístupňované prostredníctvom rezervačného systému sú iba časťou všetkých termínov, ktoré oddelenia cudzineckej polície (OCP) na riešenie agendy cudzincov majú. "Na OCP je možné riešiť životné situácie aj osobne bez rezervácie, napríklad prevziať či doložiť doklady, prevziať potvrdenie o pobyte a podobne," podotklo ministerstvo.
Úrad hraničnej a cudzineckej polície (ÚHCP) však podľa ministerstva konštatoval, že na zhruba 20 percent rezervovaných termínov sa žiadatelia nedostavia, čiže blokujú termíny pre iných záujemcov, čo je problém vzhľadom na vysoký dopyt po službe. Termíny však sú k dispozícii, aj keď s niekoľkodňovým odstupom.
"V odôvodnených prípadoch je možné požiadať o pridelenie termínu priamo príslušné riaditeľstvá hraničnej a cudzineckej polície, čo v praxi znamená, že cudzinec je vybavovaný aj nad rámec rezervačného systému. Počty termínov na rezerváciu sú totiž prispôsobené kapacitám pracovísk cudzineckej polície," vysvetlil rezort.
Ten má v súčasnosti implementovanú možnosť selektívneho uvoľňovania termínov podľa životných situácií cudzincov. ÚHCP vďaka tejto implementácii môže operatívne meniť počty termínov podľa aktuálnej situácie (napríklad v septembri viac termínov pre študentov, inokedy pre pracovné povolenia či vodičov).
"Ministerstvo vnútra do blízkej budúcnosti pripravuje ďalšie systémové opatrenia, ako aj úpravu legislatívy, na základe ktorých sa agenda cudzineckej polície výrazne zefektívni. Okrem iného začíname pracovať na projekte elektronizácie procesov udeľovania povolení na pobyt, ktorý chceme financovať aj z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti," doplnil rezort.
(tasr)
Špeciálny prokurátor Jack Smith, ktorý exprezidenta obžaloval v dvoch federálnych prípadoch, chce sám ukončiť svoj pracovný pomer pred tým, než by ho obžalovaný z pozície prezidenta vyhodil, píše denník New York Times.
Žalobca chce „dokončiť svoju prácu a odstúpiť aj s členmi svojho tímu,“ predtým, ako by zvolený prezident Donald Trump splnil svoj sľub, že ho vyhodí „do dvoch sekúnd“ od inaugurácie, povedal anonymný zdroj z ministerstva spravodlivosti pre americký denník.
Minulý rok Smith obžaloval exprezidenta v prípade utajovaných dokumentov, ktoré si Trump odniesol z archívu Bieleho domu do svojej rezidencie Mar-a-Lago na Floride. Zábery razie FBI v amerických televíziách značne naklonili verejnú mienku na stranu republikánov.
Druhým prípadom je obvinenie zo zasahovania do volieb, keď sa mal Trump dopustiť marenia certifikácie volebných výsledkov v Kongrese USA. Na pozadí nepokojov, ktoré vyvrcholili vstupom demonštrantov do budovy Kapitolu, vyvíjal exprezident nátlak na kongresmanov i senátorov, aby vyzývali na prepočítanie hlasov, tvrdí obžaloba.
Oba prípady boli v roku 2024 odročené na neurčito, ani v jednom sa nezačalo vlastné pojednávanie. Smith preto plánuje ukončiť všetky rozpracované prípady, podať pravidelný súpis činností svojmu nadriadenému – generálnemu prokurátorovi Merrickovi Garlandovi – a najneskôr 2. decembra opustiť svoj úrad, priblížili zdroje pre New York Times.
(sab)
Braňo Král je presvedčený, že cestu k objektívnosti predstavuje nie útočenie na názorových oponentov, lež slobodná a vecná diskusia.
"V nadväznosti na môj úvod V politike vyšiel na aktuality.sk článok o období keď som nepôsobil v médiách. Mám dostatočné skúsenosti na to, že som takýto článok ako reakciu očakával. Je úplne legitímne, že aktuality.sk otvorili otázku môjho pôsobenia medzi rokmi 2004 a 2023, teda keď som v médiách nepôsobil," napísal na sociálnej sieti s dôvetkom, že nežil 19 rokov vo "vzduchoprázdne".
Podotkol, že okrem iného v roku 2007 pre propagáciu ministerstva pôdohospodárstva zorganizoval veľtrh. "Čo som riadne vyfaktúroval, keďže rovnako ako vy, aj ja chcem mať za prácu zaplatené," dodal.
Spomínaný portál pripomenul z minulosti moderátora Krála aj prepojenia na politiku, konkrétne na Štefana Harabina.
"Táto strana, pri vzniku ktorej som bol od roku 2012, zmenila štyroch majiteľov, až po rokoch skončila u Štefana Harabina s ktorým som nemal a nemám žiaden vzťah. Je to ako keď si kúpite auto, ktoré za desať rokov, štyrikrát zmení majiteľa, pričom posledný havaruje - tak Vy nie ste spoluvinník dopravnej nehody," napísal Král.
Uznal však, že verejnosť má právo vedieť, kto je, ako aj majú novinári právo písať o ňom články. "A ja mám právo sa voči nespojiteľným konštrukciám ohradiť. Záverom dodám, že považujem zo strany aktuality.sk korektné, že uverejnili na konci článku aj moju odpoveď na položené otázky v celom rozsahu," konkretizoval.
Za svojím úvodom nedeľnej relácie na TA3 V politike si stojí. "Chcem povedať, že aj do budúcnosti za žiadnych okolností neuhnem ani o milimeter pri pomenúvaní vecí tak ako sú a za úlohu žurnalistiky považujem vnímať realitu a pomenúvať ju, čo som v nedeľu urobil," spresnil.
Moderátor nedeľné vysielanie relácie začal kritikou súčasnej žurnalistiky. Reagoval na výsledky prezidentských volieb v Spojených štátoch. Spomenul, že spoločnosť je rozdelená nielen v USA, ale aj u nás - a teda že aj na Slovensku často dopadnú voľby inak ako predpokladajú "vplyvné médiá a prieskumy".
"V Amerike to mal byť tesný súboj Trumpa a Harrisovej, dokonca s tesným víťazstvom demokratky, no napokon republikánsky kandidát prevalcoval, čo sa dalo. Aj u nás posledné parlamentné voľby mali byť vyrovnané. Dokonca malo tesne vyhrať PS a prezidentské Korčok. A tiež vieme, ako to dopadlo," pripomenul.
"Povedzme to konečne na plné ústa. Tak ako v Amerike, aj u nás prehrala angažovaná a aktivistická žurnalistika," dodal s tým, že týmto prístupom sa riskuje strata dôveryhodnosti ako pred rokom 1989, keď média nekriticky oslavovali jednu stranu.
Skonštatoval, že aj pred prezidentskými voľbami na Slovensku prevažovali negatívne informácie o jednom z dvojice kandidátov, zatiaľ čo o druhom to boli skôr mierne pozitívne či neutrálne správy.
"Ak dovtedy známa športovkyňa či v Československu uznávaný raper podporili kandidáta, ktorý to podľa mainstreamu nemal vyhrať, razom sa na všetky ich úspechy zabudlo a boli terčom mediálneho lynču. Len preto, že nestáli na 'správnej' strane," podotkol moderátor.
Na záver vyzval na zmenu prístupu médií, a teda byť kritický ku všetkým rovnako, prestať usmerňovať voličov a nechať rozhodnutie na nich. Skutočne porazenými vo voľbách v Spojených štátoch sú médiá. "Alebo nielen v Amerike?" dodal.
(max)
Na slávnostnom otvorení protiraketovej základne v Redzikowe v Pomorskom vojvodstve sa zúčastnili prezident Andrzej Duda a ministri obrany a zahraničia, píše denník Rzeczpospolita.
„Ďakujem za prijatie tohto dôležitého rozhodnutia. Nech je to akýsi symbol toho, že po 25 rokoch prítomnosti v NATO je v Poľsku takáto pevná vojenská infraštruktúra,“ povedal Duda v slávnostnom príhovore.
Okrem prezidenta a ministrov Władysława Kosiniaka-Kamysza a Radosława Sikorského sa na ceremoniáli zúčastnili aj admirál amerického námorníctva Stuart Munsch, veľvyslanec Spojených štátov vo Varšave Mark Brzezinski a poverený vedúci poľskej misie vo Washingtone Bogdan Klich.
Duda tiež poznamenal, že „nielen v tomto vojenskom zmysle – v rámci NATO – ale aj v politickom zmysle možno s určitosťou povedať, že vzťahy medzi Poľskom a Spojenými štátmi sú najlepšie v histórii“.
Na slávnosti vystúpil aj veľvyslanec USA v Poľsku Mark Brzezinski. „Sme veľmi ohromení, sme vďační za úlohu Poľska v regióne,“ povedal. „Vidíme riziko, ktoré Poľsko podstúpilo pri podpore Ukrajiny,“ dodal s tým, že mobilizácia Poliakov „bola silná a pôsobivá“.
Kosiniak-Kamysz poznamenal, že Poľsko sa prítomnosťou základne Aegis Ashore stáva súčasťou spoločného systému európskej protivzdušnej obrany, v dôsledku čoho je to záležitosť „kolektívnej obrany“.
„Poľský a americký národ stoja bok po boku v predvoji obrany proti – v minulosti sovietskemu – a teraz ruskému imperializmu a agresii,“ vyhlásil Munsch, veliteľ amerických námorníkov v Európe a Afrike.
(sab)
Po otočení kurzu v hornej komore Kongresu USA, ktoré nastalo súčasne s víťazstvom Donalda Trumpa v prezidentských voľbách, nečakane odstúpil predseda väčšiny Mitch McConnell, a zároveň vyhlásil voľbu svojho nástupcu.
Predseda väčšiny je oficiálna funkcia, ktorá vyplýva z politického delenia v Senáte USA. McConnell, senátor za Kentucky, ju zastával od roku 2007, po víťazstve prezidenta Joea Bidena v roku 2020 sa však dostal do Trumpovej nemilosti, keď odmietol jeho nátlak na vyšetrovanie volebných výsledkov – o ktorých si myslel, že boli sfalšované.
Republikánska strana si 5. novembra v doplňujúcich voľbách zabezpečila väčšinu 53 kresiel zo sto. Traja z nich ohlásili kandidatúru na post lídra väčšiny, ktorú do volieb zastával demokrat z Kalifornie Chuck Schumer. To vyplývalo z faktu, že Demokratická strana mala posledné dva roky väčšinu.
Na post lídra sa prihlásili dvaja zástupcovia doterajšieho predsedu, a to John Thune z Južnej Dakoty a John Cornyn z Texasu. Obaja sú dlhoročnými senátormi, na svoje pozície nastúpili ešte počas prezidentovania Georgea Busha mladšieho.
Tretím kandidátom je Rick Scott z Floridy, ktorý zvíťazil senátne voľby v roku 2019 a v súčasnosti potvrdil svoju pozíciu. Predtým slúžil počas dvoch období ako guvernér, denník Wall Street Journal ho hodnotí ako Trumpovho lojalistu, keďže sa po nepokojoch v Kapitole 6. januára 2021 postavil na stranu exprezidenta a vyzýval na prepočítanie hlasov.
Aj agentúra Reuters pripomenula, že hoci nemá skúsenosti z práce v Senáte, spolieha sa na podporu zvoleného prezidenta a jeho tímu spojencov. Podporu mu vyjadril aj technologický miliardár Elon Musk či konzervatívny novinár Tucker Carlson.
Nový líder väčšiny, ktorý potrebuje získať podporu najmenej 27 svojich kolegov, bude riadiť Senát v čase, keď sa pravicoví senátori budú snažiť schváliť predĺženie Trumpových daňových úľav od roku 2017, hodnotiť nominácie sudcov a vládnych úradníkov, a tiež zápasiť s opozíciou „o vládne výdavky, zahraničnú pomoc a dlhový strop“, pripomína WSJ.
(sab)
O osude 45-ročného policajta Mareka rozhodol sudca Mestského súdu Košice, ktorý vyhovel návrhu prokurátora na vzatie do väzby.
Pre médiá vzatie do väzby potvrdil prokurátor s tým, že obvinený podal voči rozhodnutiu súdu sťažnosť.
Policajt mal počas služby 5. novembra spôsobiť mužovi zaistenému pri trestnom čine viacpočetné zranenia, ktorým na druhý deň v nemocnici podľahol. Obvinenému z obzvlášť závažného zločinu zabitia hrozí trest 12 až 15 rokov odňatia slobody.
Dozorujúci prokurátor podal návrh na jeho vzatie do väzby pre obavu, že bude pôsobiť na svedkov alebo inak mariť vyšetrovanie. Obvinený si pri predvádzaní do pojednávacej miestnosti súdu v sprievode policajtov zakrýval pred novinármi tvár papiermi.
O sťažnosti voči väzbe bude rozhodovať krajský súd. ÚIS spoločne s košickými "kukláčmi" v pondelok (11. novembra) zrealizovali akciu s krycím názvom Exces, v rámci ktorej zadržali dvoch policajtov zaradených na obvodnom oddelení Policajného zboru v Košiciach. Stalo sa tak pre podozrenie, že zneužili svoju právomoc.
Obvinený policajt mal zaistenej osobe spôsobiť viacpočetné zranenia hlavy, tváre a ďalších častí tela s následným opuchom mozgu ťažkého stupňa.
"Po prevoze do Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach a vykonaní operačného výkonu s odstránením krvného výronu osoba 6. novembra na následky zranení zomrela," uviedlo ministerstvo vnútra. Druhého policajta prepustili zo zadržania.
Podľa medializovaných informácií mal policajt dobiť muža prichyteného pre podozrenie z krádeže alkoholu v hypermarkete v mestskej časti Nad jazerom.
(tasr)
Opozičné hnutie PS pre incident spojený s obvinením košického policajta zo zabitia zaistenej osoby požaduje odstúpenie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas).
Ako uviedol predseda Progresívneho Slovenska (PS) a poslanec Národnej rady SR Michal Šimečka, myslí si, že šéf rezortu vnútra mal odstúpiť sám, no keďže tak neurobil, mal by ho odvolať premiér Robert Fico (Smer). Avizoval, že v prípade zotrvania Šutaja Eštoka na poste bude hnutie iniciovať jeho odvolávanie v parlamente.
"To jediné, čo mal minister vnútra okamžite urobiť, je vyvodiť politickú zodpovednosť a podať demisiu. Bez váhaní, bez čakania na výsledok vyšetrovania, bez toho, aby diskutoval o tom, či to bolo individuálne zlyhanie alebo či ide o systémový problém. (…) Namiesto toho sa pán minister vyhovára, zamlčuje fakty," skonštatoval Šimečka na tlačovej konferencii 13. novembra.
Myslí si, že keďže šéf rezortu vnútra neodstúpil sám, mal by voči nemu vyvodiť politickú zodpovednosť predseda vlády. "Musí konať, aby vyslal verejnosti signál nejakej základnej úcty voči ľudskému životu," povedal.
Avizoval, že ak sa tak nestane, chce PS po diskusii a koordinácii s ďalšími opozičnými stranami iniciovať odvolávanie Šutaja Eštoka v parlamente. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) obvinil v utorok (12. novembra) košického policajta z obzvlášť závažného zločinu zabitia.
Ten mal podľa vyšetrovateľa ÚIS počas služby 5. novembra spôsobiť osobe zaistenej pri trestnom čine viacpočetné zranenia, ktorým v nemocnici na druhý deň podľahla. Obvinenému hrozí trest 12 až 15 rokov odňatia slobody. Minister vnútra nad udalosťou v Košiciach vyjadril ľútosť.
Deklaroval, že policajt musí v prípade porušenia zákona niesť rovnaké následky za svoje činy ako každý iný človek. V tejto súvislosti avizoval viaceré opatrenia. Hovoril o zvýšení intenzity preventívnych školení policajtov aj príprave projektu telových kamier pri zásahoch.
(tasr)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…