Na základe uvedeného krajská prokuratúra konštatuje, že v prípade, ak spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest a podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest zamýšľa mesto konkretizovať v prevádzkovom poriadku, ten by mal byť súčasťou všeobecne záväzného nariadenia, alebo by mal byť vo forme samostatného všeobecne záväzného nariadenia.
A práve toto je kameňom úrazu. Hlavné mesto totiž prevádzkový poriadok vydalo ako vykonávací predpis všeobecne záväzného nariadenia, ktorý bližšie vysvetľuje pravidlá a podmienky parkovania bez toho, aby bol schválený poslancami mestského zastupiteľstva. Prevádzkový poriadok bol totiž vydaný len podpisom primátora a uverejnením v sídle prevádzkovateľa a na jeho webovej stránke. Naposledy sa tak stalo v polovici januára.
„Počas dvoch rokov od spustenia parkovacej politiky bolo primátorom podpísaných prinajmenšom päť prevádzkových poriadkov, ktoré platili nejakú dobu a boli nahradené novou úpravou. Ich adresáti sa s ich obsahom už nemajú možnosť oboznámiť, napriek tomu, že správnosť ich parkovania môže byť prevádzkovateľom posudzovaná spätne práve podľa predchádzajúcich prevádzkových poriadkov, účinných v čase skutku,“ uvádza sa v proteste.
Krajská prokuratúra zároveň uvádza, že primátor v týchto prípadoch prekračuje svoju právomoc, keďže zo žiadneho právneho predpisu mu nevyplýva, že by bol oprávnený vydať normatívny predpis upravujúci práva a povinnosti účastníkov parkovacej politiky pri jej výkone a uplatňovaní.
Je potrebné pripomenúť, že pri poslednom prijímaní všeobecne záväzného nariadenia o dočasnom parkovaní v máji minulého roka žiadala mestská časť Bratislava – Petržalka vo svojich pripomienkach predložiť aktualizovaný prevádzkový poriadok. Hlavné mesto však vtedy túto požiadavku nevypočulo a spolu s novým VZN zobralo na vedomie len pôvodný prevádzkový poriadok, bez spracovaných adekvátnych zmien.
Prevádzkový poriadok bol upravený na aktuálne znenie VZN až po schválení primátorom 22. augusta 2023, respektíve jeho následnou aktualizáciou z 15. januára 2024. A práve toto sa podľa prokuratúry môže považovať za obchádzanie zákona.
Krajská prokuratúra vyčíta hlavnému mestu aj konkrétny bod prevádzkového poriadku, v ktorom mesto uvádza, že ak sú údaje uvedené v žiadosti o parkovaciu kartu, alebo akejkoľvek prílohe k žiadosti nepravdivé, bude parkovacia karta v informačnom systéme zablokovaná ako neplatná a zároveň v tomto prípade nevzniká nárok na vrátenie úhrady. Tu krajská prokuratúra konštatuje neoprávnené obohatenie prevádzkovateľa bez právneho titulu.
„Žiadne ustanovenie cestného zákona, zákona o obecnom zriadení alebo zákona o hlavnom meste ani iného všeobecne záväzného predpisu neposkytuje obciam možnosť prijať takúto právnu úpravu, dovoľujúcu si ponechať úhradu za službu, ktorá nebola poskytnutá, hoci aj pri uzatváraní zmluvy poskytol účastník nepravdivé údaje,“ uvádza sa v proteste krajskej prokuratúry.
Vzhľadom na uvedené sme o reakciu na protest prokuratúry požiadali aj predstaviteľov hlavného mesta. Tí nám ale do uzávierky článku neodpovedali. Ich prípadnú reakciu následne doplníme.
