Čoraz viac žien sa rozhoduje pre pôrod v Českej republike. Čo je dôvodom tohto rastúceho trendu?

Česká republika nezaspala a 30 rokov sa posúvala vpred. Mám veľa priateľov v českom zdravotníctve. Som čestným členom Českej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti, chodím prednášať na odborné kongresy ako pozvaný hosť a musím povedať, že Česká republika sa nám vzdialila ešte viac, ako bola predtým. Ich gynekológia a pôrodníctvo sú na tom podstatne lepšie.

Aké pracovné postupy a prístupy sú pre vás prioritou?

O našej klinike sa niekedy hovorí, že silne preferujeme prirodzené pôrody a nemáme radi cisárske rezy. To absolútne nie je pravda, som na toto tvrdenie skutočne alergický. Každý pôrodník dnes musí byť vďačný za to, že tu máme bezpečný cisársky rez. Aj v našej pôrodnici každý piaty až šiesty pôrod končí cisárskym rezom. Je to normálne, pretože žijeme v dobe, kedy bezpečnosť pôrodu musí byť prvoradá pre všetkých, pre matku aj pre dieťa.

Ale zároveň neuznávame cisárske rezy na želanie. Existujú totiž pracoviská, v ktorých si žena dokáže vybaviť cisársky rez, aj keď k tomu nemá oficiálnu medicínsku indikáciu. S týmto má naša pôrodnica problém. Prirodzený pôrod má pre matku aj dieťa extrémne veľa výhod. Čiže našou filozofiou je čo najprirodzenejší pôrod bez prílišného zasahovania či už lekára alebo pôrodnej asistentky.

V článku, ktorý sme zverejnili koncom minulého roka, zaznelo tvrdenie, že v trenčianskej pôrodnici z dôvodu štatistiky a snahy o prvenstvo v počtoch vaginálnych pôrodov prispôsobujú všetky postupy, pôrody vyvolávajú a urýchľujú. Čo si o tom myslíte?

Každý rok máme odborné konferencie, kde sa analyzujú percentá cisárskych rezov, percentá pôrodov vákuum extraktorom, kliešťami, hmotnosť detí a tak ďalej. Hodnotia a merajú sa aj vyvolávané pôrody a my sme pracovisko, ktoré má, naopak, veľmi málo vyvolávaných pôrodov v porovnaní s ostatnými. 

Ak žene stanovíme termín pôrodu napríklad na 10. február, neznamená to, že v ten deň aj naozaj porodí. Je to len orientačný bod, termín pôrodu je plus/mínus 2 týždne. Čiže ak sa dieťa narodí 1. februára alebo 17. februára, stále je to v termíne.

V dnešnej medicíne ale napríklad nemôžeme pripustiť pravé prenášanie. To je také, ktoré trvá viac ako 2 týždne. V našom modelovom termíne by teda žena už 25. februára v žiadnom prípade nemala byť tehotná, pretože vtedy stúpajú riziká najmä pre dieťa. Vtedy sa žena môže s lekárom dohodnúť na takzvanom programovanom pôrode. My ale patríme k tým pracoviskám, ktoré čakajú najdlhšie. Dávame šancu prírode a ak je všetko v poriadku, tak ešte 9 dní po vypočítanom termíne nijako nezasahujeme. 

Existuje ale, samozrejme, aj otázka vyvolávaných pôrodov z hľadiska komplikácií matky alebo plodu. Vysoký krvný tlak, cukrovka, staršie ženy po umelom oplodnení a tak ďalej. Neprijateľné je akékoľvek stúpajúce riziko. Je pravdou, že na Slovensku, ale aj v celom vyspelom svete, sa dnes vyvoláva pomerne veľa pôrodov. U nás je to tesne pod 20 percent, ale ku každému vyvolanému pôrodu musí byť zaznamenaná indikácia v pôrodopise a môže byť vykonaný len so súhlasom rodičky.

Ďalším pomerne výrazne diskutovaným problémom bol aj rozkol medzi garanciami kliniky pred pôrodom a realitou. Konkrétne išlo o prípady nerešpektovania pôrodných plánov. Je pôrodný plán dogmou? Za akých okolností môže pôrodník doň zasiahnuť?

Pôrodný plán je pomerne novodobá záležitosť. Vznikol spontánnou aktivitou niektorých tehotných žien, ktoré sa dočítali, že sa vo svete už rodí inak, že sa vraciame k prirodzenému pôrodníctvu s minimálnym zasahovaním do priebehu pôrodu.

Väčšina predstáv korešponduje s tým, ako sa aj my, lekári a personál, máme správať počas pôrodu, na 99 percent teda nie je o čom diskutovať alebo spochybňovať predstavy ženy. Najčastejšie si neželajú urýchľovanie pôrodu, vyvolávanie či nástrih hrádze.

Snažíme sa im vyhovieť, no uvediem príklad, kedy to možné nie je. Akonáhle žena tlačí a poklesnú napríklad ozvy dieťatka, treba ho čo najrýchlejšie porodiť. Inak sa rodí možno o 3 až 5 minút dlhšie a tie môžu byť pre plod kritické. Takže vo väčšine prípadov, keď sa chceme odkloniť od pôrodného plánu, máme na to dôvod. Samozrejme, považujem za korektné, nutné a slušné to tej žene aj vysvetliť.

Podobné vysvetlenie by sme mohli použiť aj v prípade ďalšieho zverejneného tvrdenia, že ak prvá doba pôrodná neprebehne dostatočne rýchlo, tá druhá býva zvyčajne plná zásahov a nerešpektu zo strany personálu?

Keď som bol mladý lekár, tak sa veľmi dbalo na to, koľko trvá pôrod v minútach, hlavne druhá doba. Naši predchodcovia nás učili, že keď to je viac ako pol hodinu u viacrodičky a viac ako hodinu u prvorodičky, tak je zle. Neskôr to WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) posunula na 3 hodiny s použitím epidurálnej anestézie a na 2 hodiny bez epidurálu. V súčasnosti je tam už aj dovetok, že uvedené hodiny sú len vysoko orientačné.

Samozrejme, ak pôrod trvá príliš dlho, vyčerpáva rodičku aj dieťa. V druhej dobe pôrodnej sa dieťa nachádza už v panvových kostiach a nie je mu tam práve ideálne, takže v záujme dieťaťa aj ženy je, aby pôrod netrval napríklad 12 hodín. No prísne časové ohraničenie dnes už neplatí. Keď je žena v poriadku a zvláda pôrodné bolesti, tak nemusíme otrocky hľadieť na hodiny a minúty.  

Podľa oficiálnych informácií sú v pôrodnici akceptované a podporované rôzne pôrodné polohy. Niekoľko rodičiek však upozornilo na nerešpektovanie vybranej pôrodnej polohy. Personál vraj vyvíjal nátlak na zmenu, ak išlo o inú ako klasickú polohu na chrbte.

Asi pred 10 rokmi som z európskeho kongresu priniesol fotografie pôrodných polôh, ktoré sme rozmiestnili na všetky pôrodné sály aj ambulantný trakt s cieľom motivovať ženy k výberu polohy. Od rodičiek nám chodia ďakovné maily, ako konečne našli pracovisko, kde im bolo vyhovené vo všetkých polohách, moji mladí lekári majú skúsenosti s pôrodmi na boku, na stoličke, na štyroch a tak ďalej. 

V súčasnosti máme na klinike aj pôrodný gauč, ktorý nemá žiadne iné pracovisko na Slovensku. Je priamo určený na pôrod v iných polohách, takže nemôžem súhlasiť s tým, že by sme nútili ženy iba do klasickej polohy. Ako som už spomínal, súčasné pôrodníctvo preferuje nezasahovanie do pôrodu, ale stále musí platiť dôsledné monitorovanie jeho priebehu.

Nesmieme zabudnúť, že na prvom mieste je zdravie matky aj rodiaceho sa dieťaťa. Ak je všetko v poriadku, môžeme napĺňať všetky predstavy v rámci pôrodného plánu a pôrodnej polohy. Hneď ako nastanú komplikácie, nemôžeme trvať na predstavách rodičky, musíme zasiahnuť. 

Je pravdou, že najväčšie skúsenosti však máme s takzvanou klasickou polohou. Dnes žijeme v dobe, kedy sa proti nej veľmi bojuje, no narodili sa tak milióny detí bez problémov. Koniec-koncov, mnoho žien si aj tak automaticky zvolí polohu na chrbte, pretože pôrod je často únavný a bolestivý. Niekedy žena nechce stáť alebo chodiť, chce si ľahnúť.

Vzhľadom na aktuálne nové poznatky a názory však aj my sami chceme motivovať rodičky k takzvaným vertikálnym pôrodným polohám. Je to trend, ktorý by mal pôrod uľahčiť. Práve nedávno sme v tomto smere na klinike absolvovali krásne školenie s českými pôrodnými asistentkami. Verím, že aj zásluhou ich návštevy zásadne zvýšime percento žien, ktoré budú rodiť v inej ako klasickej polohe.  

Mnohé mamičky v diskusiách spochybňovali aj správanie personálu trenčianskej pôrodnice, ktoré vraj v niektorých prípadoch výrazne hraničilo s necitlivosťou.

Na klinike máme 25 lekárov, s pôrodnými asistentkami, zdravotnými sestrami a ostatným personálom tu pracuje viac ako 100 zamestnancov. Sme treťou najväčšou pôrodnicou na Slovensku a bol by som najradšej, keby boli všetci ideálni a mali ideálny prístup k rodičke, no aj my sa, žiaľ, dopúšťame rôznych chýb a zlyhaní. 

Avšak aj ľudia na druhej strane, teda rodička a jej partner, žijú v nejakom prostredí, majú nejaké nastavenie. Stalo sa už, že v jednom dni som dostal na tú istú pôrodnú asistentku od jednej rodičky pochvalu a od druhej sťažnosť. Samozrejme, že nás neteší, keď je niekto nespokojný. Sú situácie, kedy otvorene priznám, že sme sa mali zachovať inak a ospravedlním sa. Čiže sú aj sťažnosti opodstatnené, to treba priznať. Netvrdím, že tu všetko funguje dokonale, ale je našou povinnosťou, aby sme sa o tú dokonalosť snažili. Myslím, že sa v týchto veciach posúvame vpred. Musím však zdôrazniť, že na našu prácu dostávame v absolútnej väčšine pozitívne referencie, čo ma ako primára veľmi teší a som za to personálu vďačný.

Má personál kliniky pri náročnosti svojho povolania priestor a čas byť žene po pôrode napríklad emocionálnou oporou? 

Na našej klinike máme dve psychologičky práve preto, aby komunikovali so ženami, ktoré nemali dobrý zážitok pri predchádzajúcom pôrode alebo mali komplikovaný pôrod. Sú tu aj na to, aby riešili prípadnú nespokojnosť, najlepšie hneď s nami, pretože pre nás je to nesmierne poučné. 

Tento rok by sme chceli ako prví na Slovensku otvoriť aj Centrum pôrodnej asistencie. Verím, že sa to v priebehu pár mesiacov podarí. Zmyslom tohto centra bude napríklad aj to, že rodičkám s nekomplikovaným priebehom pôrodu budú poskytovať starostlivosť výlučne iba pôrodné asistentky, ktoré majú čas byť so ženou počas celého pôrodu aj po ňom. Lekár by bol privolaný iba ku komplikovaným prípadom, ktoré by nespadali do kompetencií pôrodnej asistentky. Pôrodným asistentkám by sme týmto spôsobom chceli vrátiť zmysel ich práce, ktorý nie je iba v asistencii lekárovi pri pôrode. 

Viem, že budú stále existovať ľudia nespokojní aj spokojní. My sme však klinikou, ktorá nezaspala na vavrínoch, snažíme sa zachytávať aktuálne trendy v pôrodníctve, ktoré sú v prospech rodičky, jej rodiny a rodiaceho sa dieťaťa. Verím, že sa nám to vo väčšine prípadov darí.