Pri reforme dotácií pre mimovládky by sme sa mohli inšpirovať v Maďarsku

Ak vláde pri zrušení dotácií pre politické mimovládky nejde len o revanš, ale aj o lepšie nastavenie dotačných schém, mala by sa inšpirovať v Maďarsku, ktoré podporuje národné a konzervatívne organizácie.

Najprv ministerstvo kultúry a krátko na to aj ministerstvo spravodlivosti ohlásili, že rušia svoje dotačné výzvy. V prípade ministerstva kultúry bolo evidentné, že dôvodom je boj proti dúhovým organizáciám a zdá sa, že rovnaký dôvod má aj ministerstvo spravodlivosti.

Aj keď je ešte priskoro vynášať definitívne súdy, jedným dychom zároveň treba dodať aj to, že nateraz sa to, čo robia spomínané ministerstvá, akosi príliš podobá rušeniu špeciálnej prokuratúry.

Rovnako ako v prípade špeciálnej prokuratúry, kde sa dobrá myšlienka zvrhla do zlých spôsobov, totiž môžeme to isté badať aj pri grantových schémach, ktoré sa stali zdrojom financovania zvráteností ako sú časopisy a filmové či divadelné festivaly pre skutočne divných (queer) ľudí. Išlo o projekty v hodnote desiatok tisíc eur.

Výsledkom starej dotačnej politiky boli aktivisti ako Róbert Furiel, ktorého živí sieť dúhových projektov. Za peniaze daňových poplatníkov tak organizuje napríklad kurzy sexuálnych tancov pre neplnoletých.

No rovnako ako v prípade špeciálnej prokuratúry, ani tu nemá byť riešením zrušenie celého inštitútu, ale jeho opravenie. To, treba podotknúť, však zatiaľ nevidno.

Ak by sa mal celý proces zastaviť len tu, prípadne by mal byť nahradený akýmsi impotentným systémom len pre projekty zamerané na hendikepovaných alebo podobné „neškodné“ iniciatívy, bude to ďalšia zmarená šanca.

To, čo sa žiada, je totiž reforma systému dotácií. Treba odstrihnúť ľudí ako Furiel od verejných zdrojov a zároveň vybudovať životaschopný dotačný systém pre užitočné neziskové organizácie.

Dobrou správou pritom je, že ak chcú ministri Susko a Šimkovičová vytvoriť niečo také, nemusia vymýšľať teplú vodu ani chodiť po nápady príliš ďaleko. Stačí, ak sa pozrú do susedného Maďarska, kde sa dá nazbierať dostatok inšpirácií.

Že tam niečo robia lepšie, musí byť jasné aj bežnému turistovi. V Maďarsku totiž na prvý pohľad chýbajú chátrajúce pamiatky, a z každého rohu tu na návštevníka dýcha história v podobe rôznych sôch či pamätných tabúľ, ktoré odkazujú na dôležité miesta v ich národnej pamäti.

To, čo vidí aj bežný turista, je však len vrchol ľadovca. O tom, že maďarský dotačný systém je skutočne hodný povšimnutia, hovorí aj záujem, ktorý o Maďarsko v posledných rokoch javí zahraničie.

Svedčí o tom aj text, ktorý vyšiel minulý rok v prestížnom Foreign Affairs. Ten ukazuje, že Maďarsko sa stalo akýmsi magnetom pre slobodne zmýšľajúce osobnosti z celého sveta.

Len v spomínanom článku vystupuje americký intelektuál Rod Dreher, ktorý žije už niekoľko rokov v Budapešti a pôsobí v tamojšom Danube institute, Gladden Pappin, docent politológie z Univerzity v Dallase, ktorý taktiež už niekoľko mesiacov pôsobí v Budapešti v Kolégiu Mateja Korvína. A napokon aj Frank Furedi, ľavicový intelektuál, ktorý opustil Britániu po tom, čo ho pre jeho názory napadli študenti na univerzite, kde vyučoval. Ten je dnes riaditeľom bruselskej pobočky Kolégia Mateja Korvína.

Autorka článku uvádza, že maďarská vláda do spomínaného Kolégia, ktoré sa stalo výstavnou skriňou Maďarska, len v roku 2021 investovala 1,7 miliardy (!) dolárov.

Maďari vďaka tomu úplne otočili chod mimovládneho sektora, ktorý už dnes netvoria dominantne progresívne a dúhové spolky, ako je to na Slovensku, ale národné, prevažne konzervatívne zamerané organizácie.

Výsledkom toho je aj silná kultúrna a politická prítomnosť Maďarska v Európe aj vo svete.