Po Nemecku aj ďalšie štáty reagujú na Macrona: Žiadnych vojakov na Ukrajinu nepošleme. Londýn hovorí niečo iné

Nemecko na Ukrajinu svojich vojakov nepošle. Zhoduje sa na tom celá hlavná politická reprezentácia od socialistov cez zelených až po euroskeptikov. Predstavitelia otvorene hovoria o hrozbe tretej svetovej vojny či o zabúdaní na históriu. Krátko po uverejnení tohto článku sa s kritickými reakciami z hlavných európskych metropol roztrhlo vrece.

Nemecký kancelár Olaf Scholz jasne odmietol pondelkové úvahy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý nevylúčil vyslanie pozemných vojsk na Ukrajinu. Urobil tak v utorok počas návštevy Freiburgu.

„Aj do budúcnosti bude platiť, že na ukrajinskej pôde nebudú žiadne pozemné jednotky, žiadni vojaci, ktorých tam vyšlú európske štáty alebo štáty NATO,“ povedal Scholz podľa stanice ZDF.

Po prvotnom uverejnení tohto textu myšlienku západnej vojenskej prítomnosti na Ukrajine zavrhli aj ďalší kľúčoví aktéri vrátane Madridu, Varšavy alebo samotného vedenia Severoatlantickej aliancie (NATO). Mierne iné je vyjadrenie britského premiéra, ktorý odmietol nasadenie vojakov „vo veľkých počtoch“.

Podľa agentúry AFP britský premiér Rishi Sunak v utorok uviedol, že britská vláda síce neplánuje nasadiť britských vojakov na Ukrajinu vo veľkých počtoch, ale doplnil, že Británia už má na Ukrajine malú skupinu personálu, ktorý podporuje ozbrojené sily Ukrajiny. „Nemáme žiadne plány na rozsiahle nasadenie,“ dodal.

Londýn je podľa informácii Štandardu najďalej v podobných úvahách, a aj teraz vidieť rozdiel medzi vyhlásením Sunaka a Scholza.

Jednoznačný nesúhlas prišiel z Madridu. Hovorkyňa španielskej vlády Pilar Alegríová v utorok po zasadnutí vládneho kabinetu uviedla, že Španielsko nesúhlasí s myšlienkou „rozmiestnenia európskych jednotiek na Ukrajine“.

„Poľsko nepredpokladá vyslanie svojich jednotiek na územie Ukrajiny,“ povedal zas poľský premiér Donald Tusk, ktorý v tejto súvislosti nechcel špekulovať o budúcnosti. Pripomeňme však, že na samite bol prezident Duda a ten diskusiu o vyslaní vojakov nazval vášnivou. V minulosti už vyslanie vojakov na Ukrajinu navrhoval Jaroslaw Kaczynski.

Vláda talianskej premiérky Georgie Meloniovej pripomenula, že od začiatku ruskej invázie sú všetci spojenci zjednotení v oblasti podpory pre Kyjev. To však nepredpokladá prítomnosť vojakov z európskych krajín či členských štátov NATO na ukrajinskom území.

Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani uviedol, že je potrebné zachovávať vysokú opatrnosť pri vyjadreniach o vyslaní vojakov. „Nesmieme spôsobiť, aby si ľudia mysleli, že sme vo vojne s Ruskom,“ uviedol vo vyjadrení, ktoré potvrdila jeho kancelária. Dodal, že západné krajiny nie sú vo vojne s Ruskom.

Nesúhlas vyjadril aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. V utorok uviedol, že NATO k našim východným susedom neplánuje vyslať vojakov. „Spojenci NATO poskytujú Ukrajine bezprecedentnú podporu. Robíme to už od roku 2014 a zintenzívnili sme to po invázii (v roku 2022). Neexistujú však žiadne plány na nasadenie bojových jednotiek NATO na Ukrajine,“ vyhlásil.

Aj tu však treba pripomenúť, že nikto o akcii NATO ani nehovoril, Macron ideu predstavil ako možnú akciu niektorých európskych členských štátov NATO na bilaterálnej báze. O akciu NATO ísť nemalo, napokon odmietajú ju aj viacerí členovia NATO. Nasadenie vojakov odmieta aj USA. Potvrdil to v utorok Biely dom, keď vyhlásil, že Spojené štáty nepošlú svojich vojakov bojovať na Ukrajinu. Prezident Joe Biden zároveň americký Kongres upozornil, že zlyhanie pri hlasovaní o vojenskej pomoci pre Ukrajinu bude mať hrozné následky.

V podobnom duchu svoje oficiálne postoje komunikujú aj menšie európske krajiny, spomenúť možno napríklad Švédsko či Českú republiku. Naopak, Litva nie je v zásade proti nápadu vyslať západných vojakov na Ukrajinu, uviedol v utorok jej minister obrany Arvydas Anušauskas.

Jednoznačnému nesúhlasu, ktorý v utorok krajiny prezentujú, však odporuje nielen záver Macronovej tlačovky, kde vyslanie vojakov pripustil, ale aj komentár poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý debatu videl inak: Podľa Dudu bola najvášnivejšia diskusia v Paríži práve o otázke vyslania vojsk na Ukrajinu, pričom v tejto veci nedošlo k absolútnej zhode.

Scholz a iní lídri sa preto zrejme snažia zachrániť situáciu spôsobom, že kým sa štáty EÚ alebo NATO na niečom nedohodli, tak to nie je možné urobiť. Macron však povedal, že to nebude spoločná akcia NATO, čo odmietol aj Jens Stoltenberg, ale – ak by k tomu došlo – len koalície ochotných štátov.

Od Zelených po AfD

V prípade najväčšej z týchto krajín, Nemecka, sa žiada spomenúť, že nejde len o postoj kancelára Scholza zo strany SPD, ale zhoduje sa s ním prakticky celá hlavná tamojšia politická reprezentácia.

Podľa lídra Strany zelených Omida Nouripoura sa o nasadení západných pozemných jednotiek na Ukrajine nediskutuje. „Nie je to vôbec žiadna otázka. Nie je to otázka v diskusii v Nemecku a ani v aliancii,“ povedal Nouripour v utorok na ntv.

Podobne aj Thorsten Frei (CDU), parlamentný tajomník parlamentnej skupiny CDU/CSU, v rozhlasovej stanici rbb24 Inforadio zdôraznil, že o nasadení nemeckých pozemných jednotiek na Ukrajine sa nediskutuje.

Záporne sa k téme stavia aj Ľavica. Jej predák v oblasti zahraničnej politiky Gregor Gysi sa vyjadril nasledovne: „Ak štát NATO alebo dokonca niekoľko štátov NATO pošle na Ukrajinu pozemné vojská, budeme mať tretiu svetovú vojnu. To je úplne vylúčené.“

„V Elyzejskom paláci zrejme vybuchli všetky poistky,“ reagovala na Macrona šéfka vznikajúcej ľavicovej strany BSW Sahra Wagenknechtová.

Proti je aj momentálne druhá najsilnejšia tamojšia strana Alternatíva pre Nemecko (AfD). Vo vyhlásení, ktoré parlamentná skupina vydala v utorok, sa uvádza, že odsudzuje „eskaláciu, pri ktorej sa zabúda na históriu, a vyzýva nemeckú vládu, aby konečne prijala diplomatické iniciatívy v prospech postupného zmierňovania napätia“.

Pripomeňme, že podľa informácií Štandardu uvažovali o vyslaní jednotiek na Ukrajinu na bilaterálnej báze viaceré štáty starého kontinentu. Malo ísť aj o tých najdôležitejších hráčov, ktorí sa chcú zapájať v rôznej forme a intenzite.

Tému načal slovenský premiér Robert Fico (Smer) už v nedeľu. Vyhlásil, že z agendy konferencie v Paríži ide „mráz po chrbte“ a naznačil, že témou môže byť vyslanie vojakov z krajín NATO na Ukrajinu. Domáca opozícia ho následne vysmiala a obvinila z klamania.

Moskva hovorí o hrozbe vojny medzi Ruskom a NATO

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok vyhlásil, že „ak budú na Ukrajinu vyslané západné jednotky, priamy vojenský konflikt medzi Ruskom a NATO bude nevyhnutný“.

„V tomto prípade sa musíme baviť nie o pravdepodobnosti, ale o nevyhnutnosti, a tak to hodnotíme,“ odpovedal na otázku, ako Kremeľ hodnotí riziká eskalácie a pravdepodobnosť priameho konfliktu.

Peskov dodal, že krajiny NATO „musia tiež vyhodnotiť“ dôsledky takýchto akcií a uvedomiť si to. „A položte si otázku, či to zodpovedá ich záujmom, a čo je najdôležitejšie, záujmom občanov ich krajín,“ dodal Peskov.

Skonštatoval tiež, že diskusia o možnosti vyslania určitých kontingentov NATO na Ukrajinu je „veľmi dôležitým, novým prvkom“.