Jessica pokračuje podľa plánu stanoveného tajomným rádom vesmírnych čarodejníc v šírení myšlienok, že práve Paul je mesiášom Fremenov, o ktorom hovorí pradávne proroctvo. Aj toto poznanie jej pomôže stať sa duchovnou vodkyňou Fremenov.

Ani Paul nemíňa čas nadarmo. Rýchlo získal pozíciu nenahraditeľného fremenského bojovníka. Vysoký intelekt mu umožňuje nachádzať stále nové a vždy o čosi kreatívnejšie spôsoby partizánskeho boja. Paulovi fremenskí spolubojovníci Chani a Stilgar a zvyšok Fremenov prekvapujú protivníkov útokmi spopod púštneho piesku. V boji používajú obrovské piesočné červy a laserové zbrane, ktoré rozrežú čokoľvek.

Scény bojov sú neuveriteľne pôsobivé a miešajú sa veľmi efektne so zábermi súbojov zblízka. Nájazdy na obranu korenia ozvláštňujú prvú hodinku 166-minútového filmu a vždy veľmi potešia nielen svojou podmanivou vizualizáciou. Paul prostredníctvom svojich vízií dávno vie, že je Vyvoleným.

Uvedomuje si tiež, že napĺňanie predpovedí jeho existencie bude skazonosným pre celý vesmír. Vie tiež o výhodách, ktoré mu dáva moc. Duna 2 je zameraná aj na vykreslenie zložitosti Paulovej povahy a objasňovanie morálnych dilem, ktoré sa odohrávajú v ťažko skúšanej mysli sympatického, no rozporuplného hrdinu.

Hoci je vodcom a vedie vojnu, kde zomiera veľa bojovníkov, cítime, že je občas rovnako prestrašený ako jeho vydesení nepriatelia. Aj toto zdanlivé spochybňovanie hrdinov a ich krehkosť robí pokračovanie Duny ešte zaujímavejším, ako je prvý diel. Náprotivkom Paulovho svetla a pozitivity sa stáva Feyd-Rautha Harkonnen (Austin Butler).

Tohto zaujímavého zloducha poslali do Arrakisu, aby ukončili Paulove nájazdy a zlikvidoval Fremenov. Herecky je Austin Butler skvelým a doslova démonickým stelesnením krvilačného psychopata, ktorý si deštrukciu dobra dokonalo užíva. Prológom pôsobenia Feyda-Rauthu je jedna z najpôsobivejších (a do učebníc kinematografie okamžite zapísaných) scén vo filme.

Súboj v aréne na domovskej planéte Harkonnen je natočený  v čiernobielom – infračervenom spektre a vyzerá neuveriteľne pôsobivo. Pripomína viac psychologický portrét ako boj na život a na smrť. Je to ten druh scény, ktorá vám navždy utkvie v pamäti.

Villeneuveove sci-fi filmy vždy vyzerali veľmi pôsobivo a presvedčivo. Stačí si len spomenúť na filmy ako Arrival a Blade Runner 2049. Aj obe časti Duny sa zaraďujú na čestné a zrejme prvé miesto pred nimi. Film totiž nie je o nič menej pôsobivý ako spomenutá práca režiséra, skôr je ešte pôsobivejší.

Vo filme Dune: Part Two totiž Denis Villeneuve ako filmár dozrel. Skvele pracuje s mladými hercami a ukazuje svoje nové, silné, vizuálne sebavedomie. Snímka Dune: Part Two je plná desiatok malých mýtov o hrdinoch, ktorí majú moc a velia násiliu.

Ak ho porovnávame s prvým dielom, tak tento je ešte akčnejší, vzrušujúcejší, krajší a aj dojímavejší. Je to veľmi vzácne pokračovanie, ktoré nielenže v mnohom prekonáva svojho predchodcu, ale ho aj spätne spoluvytvára a dokresľuje v zaujímavých detailoch. Nebojím sa povedať, že Duna 1 a Duna 2 sú už dnes modernou a svetovou filmovou sci-fi klasikou.