Veľké prekvapenie: Služby Božie v Trenčianskych Stankovciach dosiahli rekordné televízne čísla

„Sme vďační, ak bohoslužby povzbudili a posilnili vo viere, láske a v nádeji. Sme vďační Pánu Bohu, že požehnal všetky prípravy, ľudí z cirkevného zboru a že svedectvo o jeho láske sa mohlo niesť po Slovensku aj z jedného normálneho, obyčajného a pritom Bohom milovaného cirkevného zboru na Považí v Trenčianskych Stankovciach,“ vyjadrila sa zborová farárka.

Na službách Božích nechýbal biskup Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi Augburského vyznania na Slovensku Ján Hroboň. Milo ho prekvapila aj účasť v kostole. „Kostol bol nielen zaplnený, ale nebolo ani dosť miest na sedenie. Starší, mladší, stredná generácia, deti, všetci boli zastúpení, ako v jednej rodine. A nebolo to len prenosom, bolo to požehnaní,“ povedal.  

„Keď spočinie na niečom, čo je pripravené s láskou, čo je autentické, nehrá sa na profesionálny výkon, ale chytí za srdce. Svedectvo viery cirkevného zboru, ktorý žije. A prítomnosť Božieho Ducha. Keď sa veci dejú v láske, spočinie na nich Božie požehnanie a sú krásnym svedectvom a radosťou. Tak sme to mohli prežiť v Trenčianskych Stankovciach a sme za to Pánu Bohu a celému cirkevnému zboru vďační,“ dodal biskup Hroboň.

Z dostupných informácií máme aj údaje o sledovanosti televízneho prenosu. Pozrelo si ho 49-tisíc divákov, čo je rekord v rámci vysielania katolíckych svätých omší alebo evanjelických služieb Božích v tomto roku. Podľa dramaturgie sa „dobrý prenos“ odhaduje na 30-tisíc aktívnych televíznych divákov.

„Bolo to krásne, sledovali sme. Krásne služby Božie vďaka všetkým účinkujúcim. Bol to ozajstný zážitok,“ napísali ľudia na sociálnej sieti. „Bola to súhra krásnych, citlivých a aktuálnych slov v ústnom prejave všetkých aktérov. A výber piesní! Sviatočný koncert, ktorý pohladil dušu a nachvíľu som uverila, že život by mohol byť rajom. Manželia Petruloví, ktorí spravujú farnosť, sú duchovní umelci, ktorým sa treba hlboko pokloniť a poďakovať za ich službu pre stankovských evanjelikov. Až mi je ľúto, že tam už nebývame, ale mysľou a duchom som, verte, často s Vami, Stankovčania,“ napísala pani Marta.