Víťazka šou Pečie celé Slovensko otvorene: Muža by som zbalila na svoje makrónky 

Ako sama prezradila v rozhovore pre Prešovský Štandard, s prácou cukrárky začala prakticky len prednedávnom. Aj keď jej pečenie ide od ruky, priznala, že sa stále vzdeláva a učí nové veci. 

Nie je to tak dávno, ako vás celé Slovensko spoznalo vďaka tretej sérii Pečie celé Slovensko. Ako vám účinkovanie v televíznej šou zmenilo život? Spoznávajú vás ľudia na ulici? Pýtajú si autogram, prípadne chcú nejaký recept? 

Účinkovanie v relácii mi veľmi zmenilo život. Spočiatku som bola ustráchaná a pred kamerami som mala rešpekt. Postupne som sa však oťukala a ako som vychádzala z komfortnej zóny, začala som naberať odvahu a postupne aj väčšie sebavedomie. 

Na ulici ma sem-tam niekto spozná so slovami, či som to naozaj ja a že mi v relácii držali palce. 

Občas sa stane, že si niekto vypýta nejaký recept. Samozrejme, aj ja mám svoje ‚tajomstvo šéfkuchára‘, ale dostupné recepty si môžu ľudia kedykoľvek pozrieť. Sú zverejnené na mojich sociálnych sieťach. 

Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa prihlásili do tejto relácie a aká bola reakcia vašich najbližších, keď sa dozvedeli, že tam budete účinkovať? Mali ste v nich podporu, alebo vás v dobrom odhovárali? 

Spočiatku som o tejto šou vôbec nevedela, registrovala som ju až neskôr. Počas pandémie som sa začala intenzívne venovať kváskovaniu a časom som začala aj piecť zákusky a torty. Vyústilo to až do toho, že si ľudia začali moje výrobky objednávať.

V tom čase prebiehal casting na tretiu sériu Pečie celé Slovensko. Človek nemá čo stratiť, poradila som sa s kamarátkami, ktoré ma v tom plne podporili, na čele s mojimi rodičmi a bolo…

Predsa len, bývate v malom meste Levoča, stretli ste sa už aj so závisťou?

Našťastie som sa s ničím podobným nestretla, maximálne nejaké nepriaznivé komentáre na sociálnych sieťach, ktoré zásadne ignorujem. 

V relácii sa vám mimoriadne darilo. Boli však aj nejaké chvíle, kedy ste si mysleli, že to nezvládnete a chceli ste to vzdať? 

Vzdať som to nikdy nechcela, kríza však prišla v piatom kole, kde som zároveň v tom období riešila aj štátnice na vysokej škole a pohrávala sa s myšlienkou, že požiadam o odklad. Vďaka rodičom, ktorým sa to veľmi nepáčilo, som si to nejako vyhodila z hlavy a našťastie som ich úspešne zvládla. 

Najväčšia výzva bola pre mňa v šiestom kole, kde bola hlavná téma tradičné pečenie, ktorá mi veľmi nesadla. Vtedy to nedopadlo úplne podľa mojich predstáv, ale nevzdala som to.

Kedy ste v živote prvýkrát pocítili, že vás baví pečenie? Aký koláč vám evokuje vaše detstvo?

Doma sme nikdy nejako neinklinovali k pečeniu zákuskov, maximálne sme si upiekli Krtkovu tortu. Ako skoro v každej rodine, bolo pečenie zvykom hlavne v nedeľu. Mamkina sestra, ku ktorej som chodievala na víkendy, piekla ale často.

Pamätám si jej makové rožky, ktoré boli moje najobľúbenejšie. Postupne, ako som dospievala, som sa tomu začala venovať aj ja, inšpirovala som sa internetom. Milovala som cheesecaky a nimi som aj začínala, neskôr som prešla na makrónky. 

Vaše koláče a torty vyzerajú ako hotové umelecké diela, kde čerpáte inšpiráciu? 

Najväčšiu inšpiráciu čerpám na Pintereste a Instagrame. V kombinácii s mojou fantáziou nakoniec stále niečo originálne vytvorím. 

Existuje vo vašom odbore cukrár, alebo rovno krajina, ktorá je svetovou špičkou? Ak áno, kto je pre vás (osobnosť/krajina) číslo jeden?

Veľmi ma fascinuje práca Ukrajiniek a Rusiek. Majú pekný štýl, ktorým sa inšpirujem a medzi mojich favoritov patria cukrári, ktorí vystupujú na sociálnych sieťach pod menom Meruyert Nursila a Tortik Annushka, u ktorého som absolvovala aj nedávny kurz.

Ľudia ma už v súťaži registrovali ako človeka, ktorý pracuje najmä s čokoládou a dodnes sa snažím z čokolády vytvárať rôzne tvary a dizajny.  

Dostali ste niekedy nejakú požiadavku na zákazku, ktorá bola pre vás zároveň výzvou? 

Áno, kamarátka ma raz poprosila, či jej neupečiem Wednesday tortu. Súhlasila som, pretože som sa chcela naučiť robiť postavičky. Ušila som si sama na seba búdu, na Wednesday som pracovala skoro sedem hodín. No stálo to za to. 

Naopak, príjemnou výzvou bolo upiecť tortu na sté narodeniny. Náročné to bolo najmä preto, že požiadavka prišla len deň predtým. Vtedy som si povedala ‚a prečo nie?‘ Sto rokov sa predsa neoslavuje každý deň. 

Pre akú známu osobnosť z celého sveta by ste chceli upiecť zákusok?

Od úplného začiatku som veľká fanúšička speváka Justina Biebera. Ak raz mám pre niekoho známeho niečo upiecť, tak nech to je on. Mamku som si raz doberala, veď počkaj, jedného dňa si u mňa objedná tortu aj Zuzana Plačková (smiech). Človek nikdy nevie… 

Napriek tomu, že ste skúsená cukrárka, stane sa vám niekedy, že sa vám niečo nepodarí?

Ale samozrejme (smiech). Napríklad nie tak dávno sa mi stalo to, že som vytiahla korpus z rúry príliš skoro a úplne mi padol, musela som ho nakoniec celý vyhodiť a pripraviť nový. Zradné sú napríklad aj makrónky, ktoré sa nie vždy podaria, zvyknú popraskať.

Na Valentína som pripravovala mousse-ové (penové) čerešne na zákazku, pri nich vyšla moja dvojdňová práca totálne navnivoč, ich konzistencia bola veľmi vodnatá, všetky skončili v koši. 

Máte niektoré konkrétne ciele alebo sny, ktoré by ste chceli dosiahnuť vo svojej pekárskej kariére? Nejaké plány do budúcna? 

V Levoči máme už niekoľko rokov otvorenú rodinnú kaviareň. Plánujeme tam otvoriť aj výrobňu, kde sa budú zákusky a torty pripravovať a ponúkať zákazníkom. Momentálne patrí tento projekt medzi moje najväčšie a najaktuálnejšie ciele. Čakáme už len na schválenie od hygieny. Predpokladám, že ak pôjde všetko ako má, do pol roka by sme mohli otvoriť. 

Hovorí sa tiež, že láska ide cez žalúdok. Aký koláč by ste upiekli chlapovi, ktorého by ste chceli zbaliť? Skúste dať nejaký tip.

Nedá sa to síce špecifikovať, ale z osobnej skúsenosti by som chlapa zbalila možno práve na makrónky. Sú veľmi vďačné, chutia skoro každému. A ešte možno tiramisu (smiech). 

Predstavte si  situáciu, že prídete do nejakej  kaviarne. Na základe čoho vás osloví nejaký zákusok, pre ktorý sa rozhodnete? 

Keďže sa pečeniu venujem, zákusky veľmi nevyhľadávam, radšej siahnem po nejakom kysnutom slanom koláči. Ak ma už niečo z cukrárne má osloviť, tak na prvom mieste je určite najprv dizajn konkrétneho zákusku. 

Rukami vám denne prejde množstvo koláčov a sladkostí. Napriek tomu máte krásnu štíhlu postavu, ako sa vám ju darí udržiavať? 

Určite pohyb, veľa sa hýbem a športujem. Prioritne jem len na obed a na večeru. Počas pečenia len zásadne degustujem. 

Aká je vaša rada pre ľudí, ktorí sa práve začínajú venovať pečeniu doma a chcú zdokonaliť svoje zručnosti?

Ak sa tomu naozaj chcete venovať, jednoznačne buďte vytrvalí. A ak sa vám aj nedarí, nemusí byť hneď chyba vo vás, niekedy stačí zmeniť len jednotlivé ingrediencie a dookola skúšať, kde mohla nastať chyba. Radím z vlastných skúseností, určite to hneď nevzdávajte a zotrvajte!