Obor pop-artu v Albertine! Roy Lichtenstein slávi storočnicu veľkou výstavou

Najdôležitejšie diela z rozsiahlej Lichtenštajnskej tvorby priviezli do Viedne z celého sveta iba vďaka štedrosti medzinárodných inštitúcií vrátane newyorského Múzea moderného umenia, Whitneyho múzea, Národnej galérie umenia vo Washingtone, umeleckej galérie Yale University v New Haven, či múzea Ludwig v Kolíne nad Rýnom.

Taktiež múzea moderného umenia v Louisiane v Humlebæku, Moderna Museet v Štokholme a Museo Thyssen-Bornemisza v Madride. Oleje majstra zapožičali na výstavu aj súkromní zberatelia. Roy Lichtenstein je jednou zo zakladajúcich osobností pop-artu.

A určite aj umelcom, ktorý veľmi šikovne spojil „nízke“ a „vysoké“ umenie. Pop-art, ako nová forma umeleckého vyjadrenia, sa začal formovať koncom 50. rokov minulého storočia v Anglicku a súbežne aj v USA. Pojem zaviedol do kunsthistorickej terminológie britský historik umenia Lawrence Alloway.

Predstavitelia pop-artu sa pri svojej tvorbe inšpirovali veľkomestskou kultúrou. Najmä jej vizuálnymi prejavmi ako film, fotografia, reklama a komiks. Najznámejším predstaviteľom amerického pop-artu bol Andy Warhol, potomok slovenských vysťahovalcov. No popri ňom sa výrazne presadili aj Jasper Johns, Robert Rauschenberg a práve Roy Lichtenstein.

Roy Lichtenstein sa narodil 27. októbra 1923 v New Yorku. Od rannej mladosti prejavoval záujem nielen o výtvarné umenie, ale aj o džez. Po skončení strednej školy študoval v rokoch 1940 až 1943 na Ohijskej štátnej univerzite, kde sa pod vplyvom profesora a maliara Hoyta L. Shermana zoznámil s európskym moderným umením.

Počas druhej svetovej vojny slúžil v Anglicku, Belgicku a Francúzsku. Po jej skončení zostal do roku 1946 v Paríži. Jeho vtedajšia tvorba mala ešte blízko k abstraktnému expresionizmu, voči ktorému sa potom ako predstaviteľ pop-artu rázne vyhranil. Koncom 50. rokov minulého storočia začal učiť na Rutgers University, kde sa stretol s predstaviteľom akčného umenia Allanom Kaprowom. Ten zoznámil Lichtensteina s umelcami, medzi ktorými dominoval Andy Warhol.

Tvorba Lichtensteina vychádzala predovšetkým z obrázkových seriálov na spôsob komiksov. Pričom pomocou diaprojektora prenášal na plátno detail komiksu a z tejto pôvodnej tlače znovu obraz tradične namaľoval farbou a štetcom. Izolovaním komiksových obrázkov od pôvodných súvislostí a masového vydávania si vytvoril vlastný rukopis.

Medzi jeho známe, komiksom ovplyvnené obrazy patria: Kiss II (1962), Torpedo…Los! (1963), In the Car (1963), Whaam! (1963), Drowning Girl (1963), Happy Tears (1964), Ohhh…Alright (1964) či M-Maybe (1965).

Výstava v Albertine začína v 60. rokoch ranými dielami Lichtensteina vrátane ikony pop-artu tej doby: Look Mickey. Súčasne sú vystavované umelcove ikonické čiernobiele maľby predmetov prevzatých z reklám na výrobky, ako aj krajiny v technike emailu a maľby.

Práce parafrázujú diela umelcov ako Picasso, Dalí, Kirchner a Pollock. Špeciálnym vrcholom expozície je gigantická socha ťahu štetca, oslobodená od plátna, aby tak dobyla výstavný priestor.

Lichtensteinove dielo bolo ešte za jeho života považované za americkú klasiku. Najväčšie svetové aukčné siene sa bili o predaj akéhokoľvek obrazu umelca zo 60. až 70. rokov. Význam jeho diel dokumentuje aj dražba z novembra 2011 v newyorskej aukčnej sieni Christie’s. Na nej sa jeho obraz vydražil za 43,2 milióna dolárov, čo bola rekordná čiastka za dielo autora.

Obraz „I Can See the Whole Room! … and There’s Nobody in It!“ z roku 1961 je jeho prvým dielom v štýle komiksov, ktoré umelca neskôr preslávili. V roku 2012 sa Lichtensteinov obraz Sleeping Girl (1964) predal na aukcii v londýnskej sieni Sotheby’s za 45 miliónov dolárov. Viedenská výstava potrvá až do 14. júla 2024.