MDŽ nemá byť o kvetoch a prázdnych frázach. O čom teda? 

MDŽ sa každoročne oslavuje 8. marca a je to medzinárodne uznávaný sviatok stanovený OSN. Viaže sa k štrajku 40 tisícok krajčírok, ktoré v roku 1908 bojovali za zrušenie 10-hodinového pracovného času, proti nízkym mzdám či zlým pracovným podmienkam. 

Dátum 8. marec sa však ustálil až po prvej svetovej vojne, po veľkej demonštrácii v Petrohrade v roku 1917. V Rakúsku, Švajčiarsku či Nemecku sa prvý MDŽ konal už v roku 1911.

Prvý sviatok oslavy Medzinárodného dňa žien v našich končinách bol v roku 1921. O rok neskôr nadobudol už masový charakter. Počas druhej svetovej vojny bol zrušený. Obnovil sa až po roku 1945. 

Slovensko dnes

Za posledné desaťročia sme svedkami významného pokroku v oblasti práv žien a ich postavenia v spoločnosti. Na druhej strane je MDŽ aj v roku 2024 skvelou príležitosťou na poukázanie systémových nerovností, ktoré stále pretrvávajú.

Ženy od politikov dnes nepotrebujú kvety či lacný program určený práve k tomuto dňu, ktorý často slúži ako skrytá volebná „kortešačka“, ale systémové riešenia, ktoré by zlepšili ich postavenie.

Problémov je veľa. Začať však treba od najvypuklejších

O nerovnosti v platovom ohodnotení žien a mužov sa hovorí roky. Vždy ostalo len pri sľuboch o zmene. Pozrime sa na to rečou čísel.

Na Slovensku bol v roku 2022 takmer 19-percentný rozdiel, pričom v Európskej únii je 13-percentný. Podľa Štatistického úradu v roku 2022 dosiahla priemerná mesačná hrubá mzda žien 1 343 eur, kým mzda mužov bola 1 654 eur. Ženy tak zarobili menej o 311 eur. 

Podstata celého problému je však bizarná: MATERSTVO. Po narodení dieťaťa ženám ostáva oveľa menej času na budovanie kariéry. Po návrate na trh práce sú preto na tom platovo až o 20 percent horšie ako muži v rovnakom veku, ktorí za ten čas v kariére postúpili.

Vyzerá to teda tak, že starostlivosť počas materskej a rodičovskej dovolenky má pre spoločnosť stále mizivú hodnotu.

Nezanedbateľné rozdiely ženy pociťujú aj v oblasti starostlivosti o deti a domácnosť. Sú často zaťažované oveľa väčším podielom práce. Dôvod je podobne prozaický ako pri platoch. Lebo je to tak prirodzené…

Samozrejme, rokmi zaužívaný stereotyp sa tak ľahko nezmení. Na zlepšenie by stačilo však málo. Na celospoločenskej úrovni uznať hodnotu práce, ktorú ženy vykonávajú doma a podporovať rozdelenie domácich povinností medzi oboch rodičov. 

Ďalšia nevyriešená kapitola

Je ňou násilie páchané na ženách. Domáce násilie či sexuálne obťažovanie, ktoré ženy často postihujú, nenahlásia, pretože systém považujú za málo nápomocný.

Je preto nevyhnutné, aby sme aj o týchto problémoch diskutovali a všetci kompetentní pracovali na vytvorení bezpečného prostredia pre všetky ženy.

Dnešný deň by teda nemal byť len o frázach, kvetoch a čokoláde, ale všetci by sme mali porozmýšľať, ako vytvoriť ešte lepšiu budúcnosť pre všetky ženy.