Utajená vojna, o ktorej obete i agresori odmietajú hovoriť

Christina Lambová je dlhoročná vojnová reportérka. Vo vydavateľstve Host nedávno vyšla jej kniha Naše telá, ich bojisko. Vzbudila značný rozruch.

Vojna znamená rozklad hodnôt, nie ich potvrdenie. Pokiaľ posielame ľudí zabíjať, logicky v nich prelomíme základné zábrany. Vojaci teda zabíjajú a často sa dopúšťajú aj sexuálneho násilia. Christina Lambová sa vo svojej obsiahlej knihe sústredila práve na fenomén znásilnenia.

Je to ťažké čítanie a s kapitolami o sexuálnom násilí na deťoch som mala skutočný problém. Faktom ale je, že takéto násilie je vo vojnách prítomné a aspoň sme konečne pred ním prestali zatvárať oči.

Ako ďaleko sme v skúmaní sexuálneho násilia

Autorka sa vo svojich textoch časovo dostala zo súčasnosti po druhú svetovú vojnu, problém sledovala na všetkých kontinentoch, v rôznych civilizáciách, rôznych náboženských, spoločenských a politických kontextoch. 

Najsilnejšie na knihe Naše telá, ich bojisko sú rozhovory so ženami, ktoré touto traumou prešli, popisujú okolnosti a jej dôsledky. Stopy násilia na ich duši sú nezmazateľné. Veľmi dôležité je, ako k nim pristupujú ich vlastné komunity.

Trauma sa dotýka celej rodiny a k obetiam sa okolie správa veľmi rozdielne. Lambová popisuje znásilňovanie ako veľmi efektívnu a lacnú zbraň, ktorá má spoľahlivé devastačné účinky, rozkladá celú komunitu a jej následky sú dlhodobé.

Problémom knihy je, že zostáva na polceste medzi novinárskou reportážou, ktorá je silná v konkrétnych príbehoch či atmosfére, a odbornou prácou, ktorá má ambíciu vysvetliť geopolitické či psychologické súvislosti a používa čísla a štatistiky.

Christina Lambová má skutočne bohaté novinárske skúsenosti, ale niektoré jej konštatovania sú sporné. Tvrdí, že znásilnení vo vojnách je viac – tento fakt nepodporujú žiadne výskumy, jednoducho preto, že sa nerobili a samotné dokumentovanie sexuálneho násilia je otázkou posledných desaťročí.

Spomína aj všeobecné právne aspekty. Samozrejme, aj vojna má svoje pravidlá, len, pochopiteľne, veľmi ťažko vymáhateľné. Existujú štúdie, ktoré kvantifikujú mieru sexuálneho násilia podľa toho, ako ho akceptuje velenie armád – čím menšia miera tolerancie, tým nižší počet znásilnení. Zároveň však v armádach, ktoré sexuálne násilie trestajú, majú vojaci možnosť vymieňať za sex tovar – majú potraviny, lieky, hygienické potreby. Nejde o priame násilie, ale ženy príliš na výber nemajú.

Kto sú násilníci

Veľmi málo je spracovaná téma, ako tieto násilné činy ovplyvnili samotných násilníkov. Autorka sa stretla asi s desiatimi odsúdenými vojakmi, ktorí však svoje činy neustále popierali. Aj táto pasáž ukazuje, ako veľmi málo o agresoroch vieme.

Za každým znásilnením je obeť, ktorej patrí všetka naša účasť a podpora, ale aj násilník, ktorý musí svoj čin nejako spracovať – často ide o deviantných jedincov, ale vojna dovedie k násilnému konaniu aj inak normálnych mužov. Lambová popisuje široké spektrum agresorov – od sfetovaných chlapcov s prázdnymi očami v Afrike, ktorých uniesli od rodín a v živote poznajú len a len násilie, cez náboženských fanatikov, ktorí kvôli chudobe nemajú šancu získať manželku a sex, až po mužov, ktorí majú peniaze a radi využijú možnosť kúpiť si desaťročnú sexuálnu otrokyňu. Násilníkmi sú aj muži, ktorí sa mstia za znásilnenie svojich manželiek a sestier znásilňovaním iných žien. 

No a nakoniec jednoducho musím pridať pasáž, ktorá patrí k tým najsmutnejším – z násilného sexuálneho aktu vznikajú tehotenstvá a rodia sa deti. Ďalšie obete. Nemáme vôbec predstavu, za akých hygienických podmienok dochádza k umelému prerušeniu, v akých podmienkach vyrastajú takto počaté deti a koľko žien po spáchanom násilí deti mať nemôže.

Kniha Naše telá, ich bojisko prináša veľa svedectiev z rôznych končín sveta. Poukazuje na obete, ktoré sme dlho prehliadali. Ukazuje však, že o sexuálnom násilí vo vojnách vieme stále veľmi málo. Obete aj agresori väčšinou odmietajú hovoriť. Toto zlo stále ostáva nepotrestané.