Čo mizne v Galérii mesta Bratislavy

Pokračujeme v kritike pomerov v Galérii mesta Bratislavy. O dvoch vážnych problémoch so spoločným menovateľom píše bývalý riaditeľ Ivan Jančár.

Od výberového konania na miesto riaditeľa Galérie mesta Bratislavy som sa počas jedného roka ani raz, napriek viacerým žiadostiam novinárov, nevyjadril k jeho priebehu alebo následnej činnosti GMB. Robím tak až teraz, na základe dvoch počinov novej riaditeľky pani Kataríny Trnovskej.

Najskôr mi dovoľte vrátiť sa k téme zrušenej výstavy Milana Bočkaya, o ktorej v článku Hľadám inú Bratislavu s inou galériou napísal pre Štandard sám autor.

Ako to bolo s Bočkayovou výstavou

Na základe ponuky významného slovenského výtvarníka Milana Bočkaya z 3. apríla 2019 sme na výstavnej rade odsúhlasili jeho výstavu a následne sme ho o tom informovali úradným listom s pečiatkou a mojím podpisom ako vtedajším riaditeľom. Osobne som o tom informoval pri odovzdávaní funkcie aj novú riaditeľku, čo, samozrejme, môže aj poprieť. Ale nemala by, keďže si to určite dobre pamätá.

Bola to totiž jediná výstava, ktorú sme na rok 2021 odsúhlasili, keďže na jeseň 2019 bol vypísaný konkurz na riaditeľa GMB a rozhodol som sa, že ďalšie výstavy na rok 2021 už nebudeme pripravovať. Ročne sme realizovali približne 22 – 24 výstav, takže, logicky, pri jednej schválenej výstave sme ešte nevypracovali výstavný plán na rok 2021.

Pani Trnovská listom informovala Milana Bočkaya, že „vzhľadom na to, že minulý rok GMB prijala nové vedenie, sa výstavný plán na rok 2021 zmenil koncepčne a pre pandemickú situáciu sa posunul i termínovo. Preto Vaša výstava nebola zaradená do výstavného plánu na rok 2021“. Jej reakciu som citoval z listu pána Bočkaya uverejnenom v už spomínanom článku. Podľa mňa sa dohody majú plniť aj po zmene vedenia inštitúcie. List vyvolal mnohé negatívne ohlasy, čo prinútilo riaditeľku reagovať. Zrazu už prestala uvádzať dôvody, prečo výstavu zrušila, teda pre novú koncepciu, ale napísala, že žiadna žiadosť pána Bočkaya sa nenašla, rovnako ani moja odpoveď, ktorej jeden originál ostal na sekretariáte GMB a druhý bol poslaný pánovi Bočkayovi, ktorý ho má stále k dispozícii.

https://standard.sk/55504/hladam-inu-bratislavu-s-inou-galeriou/

Natíska sa otázka: Prečo nová výstavná rada zamietla výstavu, ktorá vraj nemala ani žiadosť a ani odpoveď? Ako sa tak záhadne stratili tieto dokumenty?

Všetci moji kolegovia veľmi dobre vedeli, že všetky návrhy na výstavy prechádzali cez výstavnú radu. Prečo by som ich obchádzal? Nikdy som to nepotreboval robiť.  

Bol som si aj skutočne istý, že vzhľadom na mimoriadnu kvalitu autora by voči jeho výstave neboli žiadne námietky. Nedalo mi to. Zavolal som jednej z kurátoriek a členke výstavnej rady GMB, jasne si pamätala, že sme to na výstavnej rade schválili. Zavolal som svojej vtedajšej asistentke, zreteľne si spomenula, ako písala odpoveď. Riaditeľka to „zaklincovala“ verejným ospravedlním sa Milanovi Bočkayovi. Nenapísala však, za čo sa mu ospravedlňuje, len tak medzi riadkami sa dalo vycítiť, že asi za to, že predchádzajúce vedenie zapatrošilo dokumenty a ešte to vyšperkovala výzvou, aby sa ozvali aj iní takto „postihnutí“ výtvarníci. Žiadni sa neozvú, žiadne ďalšie žiadosti sme už neposudzovali. Ešte raz pripomínam, že jeden z dvoch podpísaných listov je stále u pána Bočkaya. Bude teda mať tu výstavu alebo nie?

Nejde len o Bočkaya, odstránilo sa niečo ďalšie

Musím však reagovať na ďalšie jej absolútne nepochopiteľné jednanie. S veľkou nevôľou som prijal informáciu, že riaditeľka Galérie mesta Bratislavy odstránila z Mirbachovho paláca tabuľky s menami ľudí, ktorí za posledných 20 rokov tejto inštitúcií najviac pomohli. Po rekonštrukcii prízemia Mirbachovho paláca a znovuotvorení galérie už tam jednoducho nie sú. Toto bezprecedentné správanie nie je možné mlčky obísť.

Vo väčšine významných svetových galériách sa ich pracovníci aspoň touto formou poďakujú svojim mecenášom a priaznivcom. Je nepredstaviteľné, že by nejaký nový riaditeľ jednoducho bezdôvodne odstránil ich mená. Bez takýchto mecenášov by GMB nedokázala realizovať mnohé kvalitné výstavy, vydávať rozsiahle publikácie. Ako sa majú cítiť?

Sú medzi nimi zberatelia, ktorí GMB každý rok financovali jednu výstavu aj s rozsiahlym katalógom, alebo významne pomáhali s výstavami, mnohí autori nám venovali svoje dôležité diela, v jednom prípade GMB dokonca dostala darom celú pozostalosť po výnimočnom slovenskom umelcovi či celoživotne zbieranú kolekciu prác na papieri európskych postimpresionistov. Bol tam bývalý prezident významnej medzinárodnej spoločnosti, ktorá nám 13 rokov kompletne sponzorovala každý rok jednu výstavu autora, ktorý sa narodil na Slovensku, z rôznych dôvodov ho opustil a presadil sa v zahraničí. Bol tam špičkový právnik, ktorý nám vyhral všetky súdne spory, či odborník, ktorý sa viac ako 30 rokov staral o koncertné krídlo atď.

Čo sa týka darov, nešlo o nejaké drobnosti. Len za posledný rok môjho pôsobenia v GMB sme takto získali darom umelecké diela približne za milión eur. Pre porovnanie, na akvizície sme mávali od mesta ročný príspevok 30-tisíc eur. Po tomto odstránení ďakovných tabuliek sa už budú prípadní sponzori GMB zďaleka vyhýbať.

Tento počin novej riaditeľky GMB je však aj dôsledkom jej predchádzajúcich nulových skúsenosti s vedúcou pozíciou a nulových riadiacich skúsenosti, ktoré však boli v podmienkach konkurzu a ktoré sa v jej prípade (rovnako aj v prípade ďalšej spriaznenej uchádzačky pani Jakalovej, ktorá sa už tiež stala pracovníčkou GMB) zvláštne obišli. Aby sa pokračovalo v tomto trende, rovnako bola teraz poverená vedením Múzea mesta Bratislavy referentka z Oddelenia kultúry pani Palicová s nulovými riadiacimi skúsenosťami a s nulovou praxou z múzejníckej práce.

Aby som sa vrátil k odstráneniu tabúľ. Toto správanie pani riaditeľky je neslušné, hrubé a nevďačné voči ľuďom, ktorí nezištne GMB pomáhali. Je to ničenie dlhodobo budovanej reputácie GMB, je hlboko dehonestujúce tak pre galériu, ako aj pre mesto Bratislava ako jej zriaďovateľa. Nikdy v živote som sa s podobným prípadom v civilizovanom svete nestretol. Ako to vôbec chce tým podporovateľom GMB a vôbec celej verejnosti vysvetliť? Vyhováranie sa na ich údajnú neexistenciu ako v Bočkayovom prípade už nie je možné. Tabuľky boli na mieste prístupnom pre verejnosť, videli ich tisíce ľudí. Možno by pani riaditeľka ešte mohla skúsiť vymyslieť si tvrdenie, že ich vlastne ešte chcela opätovne nainštalovať so zmeneným dizajnom, ale rekonštrukcia už bola ukončená a galéria otvorená. Ak by tak ale chcela urobiť, určite by vopred informovala o ich dočasnom zvesení.

Obávam sa, že v Galérii mesta Bratislavy nemiznú u jej riaditeľky len listy a ďakovné tabuľky, ale aj základná ľudská slušnosť.