Klenot Šturec a technické skvosty Zimného prístavu. Bratislava sa môže tešiť z lodného múzea

BRATISLAVA – Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy podporí zámer zriadenia Múzea lodnej dopravy v areáli Zimného prístavu v Bratislave. Nachádzajú sa v ňom vzácne historické kultúrne pamiatky. 

Má byť prvé na Slovensku. V Múzeu lodnej dopravy je zakotvený aj slovenský Titanic Remorkér Šturec bol vyrobený tou istou technológiou ako Titanic. Foto: Miroslava Pavlíková

Ako už sám názov Zimný prístav naznačuje, bol to práve on a stále je, kde voda v zime nezamŕza. V minulosti bol teda akýmsi „útočiskom” lodí v období vysokej vody a ľadochodu. Slúžil na prezimovanie lodí v čase nepriaznivých plavebných podmienok a taktiež si tu kotviace lode mohli robiť údržbu či opravu. 

Zimný prístav v susedstve prvého slovenského mrakodrapu a iných výškových budov. Foto: Miroslava Pavlíková
Zimný prístav v susedstve prvého slovenského mrakodrapu a iných výškových budov. Foto: Miroslava Pavlíková

Zimný prístav vznikol v rokoch 1897 až 1907 v prvom rade ako zimovisko lodí. Plnil však aj dôležitú funkciu rozvoja obchodu. Pomáhal tak nielen Bratislave, ale aj menším mestám a obciam, ktorých lokalitou je práve miesto pri Dunaji.

Prístav bol neodmysliteľným dopravným spojením mesta so zahraničným obchodom. Postupom času sa z neho stal jeden z najväčších riečnych prístavov v strednej Európe.

V súčasnosti Zimný prístav slúži na prekládku a skladovanie sypkých materiálov (ruda a iné suroviny) medzi železničnými vagónmi a nákladnými člnmi. 

Ako vyzerá prístav dnes

Na národné kultúrne pamiatky v prístave, ktoré sú dnes prevažne v schátranom stave, som sa bola pozrieť osobne. Dá sa povedať, že všetky klenoty tohto prístavu sa nachádzajú hneď na začiatku, no oplatí sa prejsť a pozrieť si celý prístav až po Prístavný špic. To je miesto označujúce vchod pre lode a plavidlá, ktoré tu mali v minulosti veľkú premávku. 

Prístavný špic je miestom vchádzania lodí do Zimného prístavu. Foto: Miroslava Pavlíková
Prístavný špic je miestom vchádzania lodí do Zimného prístavu. Foto: Miroslava Pavlíková

Vo veľkom riečnom prístave sa nachádzajú dva bazény (severný a južný). Pozrime sa bližšie na päť národných kultúrnych pamiatok.

Šturec a Titanic. Čím sú si tieto lode podobné?

Obrovský remorkér Šturec, dlhý takmer 60 metrov, bol vyrobený v roku 1937 tou istou nitovanou technológiou ako slávny Titanic. Obrovská loď s váhou 350 ton, ktorá sa v minulosti volala Štúr, je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 2011.

Remorkér Šturec stojí na funkčnom navijakovom lodnom výťahu. Foto: Miroslava Pavlíková
Remorkér Šturec stojí na funkčnom navijakovom lodnom výťahu. Foto: Miroslava Pavlíková

Tento technický skvost je najstaršia zachovaná loď na Slovensku. Vďaka Múzeu dopravy a nadšencom prešiel rekonštrukciou. Je umiestnený hneď na unikátnom lanovom navijakovom lodnom výťahu. 

Funkčný lodný výťah v Zimnom prístave. Foto: Miroslava Pavlíková
Funkčný lodný výťah v Zimnom prístave. Foto: Miroslava Pavlíková

Lodný výťah je dodnes funkčný. Skladá sa zo siedmich koľajových dráh, ktoré ešte aj v súčasnosti dokážu vytiahnuť plavidlo na breh. Je teda unikátny svojím technickým riešením. Bol postavený v roku 1940 na brehu južného bazéna. 

Lodná dielňa z roku 1943 sa nachádza hneď za výťahom, zo všetkých pamiatok je asi v najhoršom stave. Na veľkej presklenej hale sú v streche diery. Po jej rekonštrukcii by práve v nej mohlo vzniknúť lodné múzeum. 

Najstaršou dochovanou stavbou v prístave (1904), no zároveň aj zrekonštruovanou, je secesná prečerpávacia stanica odpadových vôd. Bratislavská vodárenská spoločnosť ju však podľa najnovších informácií plánuje naďalej rekonštruovať.  

Prečerpávacia stanica odpadových vôd v Zimnom prístave. Foto: Miroslava Pavlíková
Prečerpávacia stanica odpadových vôd v Zimnom prístave. Foto: Miroslava Pavlíková

Dom lodníkov od architekta Júliusa Lehockého je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 2008. Bol postavený v roku 1940. Keď sa naň pozriete, určite vám pripomenie svojím tvarom vizuál lode. Kedysi tu bývali izby pre ubytovanie lodných posádok, jedáleň a kancelárie. V budove sa v minulosti konali aj rôzne spoločensko-kultúrne podujatia. 

Počas mojej návštevy sa v Dome lodníkov nachádzali stavební pracovníci, ktorí z vnútra vypratávali nepotrebné veci. Zdá sa teda, že v prístave je v týchto kultúrnych pamiatkach ruch a Múzeum lodnej dopravy sa posúva ďalej ku svojmu vzniku. 

V Dome lodníkov boli kedysi izby lodných posádok, jedáleň aj kancelárie. Foto: Miroslava Pavlíková
V Dome lodníkov boli kedysi izby lodných posádok, jedáleň aj kancelárie. Foto: Miroslava Pavlíková

Mimo prístavu sa ešte nachádza Sklad č. 7, ktorý je ale dnes úplne prekrytý novostavbou Eurovea 2. V prístave sa dajú vidieť aj staré žeriavy, ktoré sa vynímajú na brehoch a vidíte ich aj z Prístavného mosta. Niektoré zo žeriavov už majitelia rozobrali, keďže tie zákonom chránené neboli.

V Zimnom prístave okrem legendárneho remorkéra Šturec nájdete aj iné technické pamiatky. Jednou z nich je aj ďalší remorkér Zvolen. 

Remorkér Zvolen v areáli Zimného prístavu. Foto: Miroslava Pavlíková

Múzeum lodnej dopravy je o krok bližšie k uskutočneniu

Mestské zastupiteľsvo odporučilo primátorovi mesta Bratislavy Matúšovi Vallovi, aby sa zohľadnili a zapracovali zmeny týkajúce sa „budúcich strategických a územno-plánovacích dokumentov hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, v súlade s unikátnym potenciálom celej štvrte Zimný prístav, umožňujúcim vybudovanie Múzea lodnej dopravy na Dunaji.”

Taktiež vyzvalo Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo dopravy SR, Technické múzeum Košice, Verejné prístavy, a. s., Slovenské plavby a prístavy a. s., aby sa začali zaoberať návrhom zriadenia Múzea lodnej dopravy v areáli Zimného prístavu.

O pláne vybudovať v Zimnom prístave Múzeum lodnej dopravy sa hovorí už roky. Na jeho realizáciu je však potrebná spolupráca nielen mestskej časti a hlavného mesta, ale aj Ministerstva kultúry SR, Ministerstva dopravy SR a Verejných prístavov, a. s., ktoré sú vlastníkmi pozemku.

Na realizáciu bude totiž potrebná veľká finančná a organizačná iniciatíva.  


Vyplácanie penzií, ktoré boli známe aj ako vianočný bonus, sa začne 2. decembra. Prvýkrát pôjde o podstatne vyššiu sumu, než na akú boli poberatelia zvyknutí.
Prejsť na článok
Na Mestskú políciu v Komárne sa valí škandál, ktorý odštartovali slová jej bývalého člena pred mestskými poslancami. Ten hovorí o rodinkárstve, netransparentnom odmeňovaní a navyše aj o sexuálnom obťažovaní. Podľa slov primátora sa však v…
Prejsť na článok
Niektorí hendikepovaní sa mi ozvú priamo s myšlienkou, že už nevládzu a chcú si vziať život, opisuje psychologička Erika Mezzeyová. Volať vtedy políciu nemá zmysel, oveľa dôležitejšia je komunikácia s daným človekom a úprimný záujem…
Prejsť na článok