Ohrozený druh – človek na vlastných nohách

Mám na mysli bezpečný pohyb, a nie pre nich, aj keď mi na bezpečnosti každého človeka ozaj záleží. Teraz mám na mysli bezpečný pohyb tých, ktorí z nejakého dôvodu k premiestneniu z bodu A do bodu B používajú vlastné nohy: chodci a bežci.

Byť chodcom či bežcom je v dnešnej dobe nepohodlné a často aj nebezpečné. Ako bežec máte – alebo by ste mali mať – svoje tempo. Verím, že mi každý športovec dá za pravdu, že obchádzanie kočiarov zaparkovaných krížom cez chodník, pričom sa mamičky zhovárajú a sebecky zaberajú celý chodník, je len jednou z prekážok.

Ďalšími sú panie so psíkmi, zrejme merajúce šírku chodníka popruhom, keďže majiteľka psíka je na jednej strane chodníka a psík na druhej. Keď ste v behu, v tempe, môžete robiť buď to, že ich obídete sprava či zľava, ak máte šťastie a je to možné, alebo psíky, psov aj psiská alebo vôdzky preskakujete. Takto sa z bežného behu stáva beh cez prekážky.

Ako bežcov či peších nás navyše často prekvapí aj vystraší kolobežka, ktorá sa človeku vyrúti nečakane spoza chrbta. Je tichá, hodilo by sa mi slovo „záludná“, ale je to čechizmus. Často prekvapí aj spredu, ak sa nepozeráte pred seba, ale niekam inam. Stalo sa mi minule, že ma kolobežky prekvapili na chodníku za šera. Len čo som sa uhla jednej, objavila sa druhá. Vyľakali ma natoľko, že som spomenula celú Najsvätejšiu Trojicu. Dva razy a nahlas.

Ďalším „spestrením“ behu či chôdze sú fajčiari na lavičkách. Ak je prechádzka či beh popri ceste, kde premávajú autá, rizikom pre pľúca, čo je potom beh popri lavičkách v parku, na ktorej sedia či stoja hlúčky mladých s cigaretami v ruke a vy musíte popri nich kľučkovať toľkokrát, koľko kôl chcete zabehnúť? A ak je takých hlúčikov – skôr hlukov – viac, máte o nikotín postarané…

V tomto prípade nejde len o „prechádzkarov“ a bežcov, ale aj o bezbranné deti v kočiaroch, ktoré sa toho nadýchajú požehnane…

Vrátim sa však ku kolobežkám, pretože o to mi hlavne ide: verím, že je to pohodlný a rýchly spôsob dopravy aj bez vodičského oprávnenia, chápem, že na ceste sa necítia bezpečne a na chodníkoch zavadzajú a… strašia. Čo v takom prípade? Máte nejaký návrh?