Nemci chcú mať zelenú kancelárku. Máme sa báť?

Prieskum verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil 20. a 21. apríla, za­skočil asi aj najväčších zelených snílkov. Keby bol spolkový kan­ce­lár Nemecka volený priamo, tak by celých 30 percent Nemcov volilo Annalenu Baer­bockovú – 19. apríla vyhlásenú kandidátku strany Zelených, ktorá tvorí v aktuálnom zložení Spolkového snemu najmenšiu frakciu. A Armina La­scheta, 20. apríla ohláseného kandidáta štátostrany CDU, ktorá mala počas 72-ročnej existencie Spolkovej republiky 52 rokov kan­celára alebo kancelárku, by volilo iba mizerných 11 percent. Baer­bocková je iba 40-ročná spolupredsedkyňa Zelených, v prieskume dokonca vedie aj medzi „rozhodovačmi“ z hospodárského života – tam ju favori­zo­valo 25 percent.

Ten náhly hype sa dá čiastočne vysvetliť sebazničujúcim kon­flik­tom, ktorý práve v tieto dni roztrhal CDU. Nemci, tradične zamilovaní do konsenzu, zrejme oceňujú láskavú har­móniu v strane Zelených. Neuveriteľná popularita Baerbockovej môže súvisieť aj s mediálnym ošiaľom minulého týždňa. Napríklad onoho 19. apríla dostala Baer­bocková v súkromnej televízii PRO7 viac ako čud­ný priestor: moderátorka Katrin Bauerfeindová s ňou viedla zaľúbený rozhovor, jednu od­po­veď novopečenej kandidátky na kancelára hodnotila ako „toll!“ (skvelé) a na záver jej spolu s ko­mo­de­rátorom tlieskali.

Taký hype, samozrejme, nemusí vydržať do volebného dňa – oddnes o päť mesiacov, 26. septembra. Baerbocková súčasne profituje z toho, že až donedávna nemala veľkú pozornosť médií, mnohí Nemci ju stále poznajú len povrchne.

Navyše, Zelení už viackrát demonštrovali svoj fenomenálny talent pokaziť si povzbudzujúce prieskumy krátko pred voľbami. V roku 1998 to dokázali s požiadavkou zvýšenia ceny benzínu na päť mariek (teda na dvojnásobok dnešnej ceny) a aj v tejto kampani sa už nechala kasta stredných funkcionárov počuť s kadečím. Z Hamburgu zaznelo, že bývanie v rodinnom dome, o ktorom sníva aj v Nemecku väčšina ľudí, je neželané (lebo neekologické). A berlínski Zelení ponížili svoju vlastnú kandidátku na primátora Berlína po tom, čo si Bettina Jaraschová v jednom vystúpení spomenula na svoj detský sen – chcela sa stať „indiánskym náčelníkom“. Pohoršenie v strane bolo obrovské, veď „náčelník“ je mužský vzor a „Indián“ sa už nesmie hovoriť. Jaraschová sa musela ospravedlniť za „nereflektované spomienky na detstvo“, strana dokonca vymazala škandalózny výrok zo záznamu krajinského zjazdu.