Prečo Európa nevie dodať Ukrajine viac munície. Zbrojárom chýbajú základné suroviny

Zbrojárske firmy na Západe začali prudko zvyšovať svoju výrobu už krátko po začatí vojny na Ukrajine. Konflikt, ktorý nadobudol opotrebovací charakter, nakopol toto v Európe pomerne podinvestované odvetvie.

Ako jeden z najväčších problémov na ukrajinskom fronte sa postupne vykreslil nedostatok munície. A to najmä veľkého kalibru – delostreleckých 155-milimetrových granátov. Tá už chýba aj v západných skladoch, keď admirál Rob Bauer, jeden z najvyšších funkcionárov NATO, začiatkom októbra lanského roka skonštatoval, že pre odchádzajúce dodávky na Ukrajinu, je „vidieť na dno suda“.

Plány na zvýšenie produkcie sú preto ambiciózne. A nutné.

Magazín Economist prednedávnom napísal, že podľa obranného analytika Sashu Tusa dosiahne európska výroba delostreleckej munície v tomto roku 1,25 milióna kusov, z čoho by mal nemecký Rheinmetall, ktorý má v tomto smere spomedzi zbrojárov na starom kontinente najväčšie kapacity, vyprodukovať 700-tisíc kusov.

Európska komisia odhaduje, že do konca roka 2025 by tunajší zbrojársky priemysel mohol vyrábať až dva milióny kusov spomínanej munície ročne.

To je pomerne razantný nárast kapacity z úrovne zhruba 300-tisíc kusov ročne, ktoré boli európski zbrojári schopní vyprodukovať začiatkom roku 2023. No stále je to len časť toho, čo Ukrajina žiada, keď Rusi dokážu vypáliť aj 10-tisíc striel denne (čo predstavuje vyše 3,5 milióna kusov delostreleckej munície ročne).

Navyše napriek ambicióznym plánom sa zatiaľ nedarí dostať na Ukrajinu ani milión delostreleckých granátov 155-milimetrového kalibru, ktoré Brusel prisľúbil Kyjevu ešte na jar lanského roku s tým, že ich dodá do dvanástich mesiacov. Odhaduje sa, že zo sľúbeného množstva mohla na Ukrajinu doraziť zhruba polovica.

Úzke hrdlo

Producentov munície brzdí okrem samotných výrobných kapacít aj obmedzené množstvo surovín potrebných k výrobe. Ako najužšie miesto sa v tomto smere javí strelný prach. Hoci sa tak stále označuje, „v súčasnosti to už vôbec nie je prach, ale tvoria ho tyčinky alebo pelety“, konštatuje nemecký odborník na muníciu Johann Höcherl.

Prudko rastúca výroba munície a plánované zväčšovanie produkčných kapacít spôsobuje, že po strelnom prachu je na starom kontinente, ale i vo svete, vysoký dopyt. A ten zďaleka prevyšuje ponuku.

„Už pred vojnou na Ukrajine dochádzalo k rastu dopytu po pušnom prachu, s vojnou sa tento dopyt ešte viac zvýraznil. V súčasnosti vysoko prevyšuje výrobné kapacity všetkých výrobcov strelného prachu,“ uviedol pre Štandard Martin Vencl, hovorca českej firmy Explosia, jednej z mála spoločností v Európe, ktoré vyrábajú strelný prach.

Podobné slová sme pred niekoľkými týždňami počuli aj z úst francúzskeho premiéra Emmanuela Macrona: „Musíme čeliť nedostatku niektorých komponentov, najmä strelného prachu. [...] Prach je skutočne to, čo dnes chýba.“

Výrobcov výbušnej zmesi je veľmi málo

O strelnom prachu ako úzkom hrdle vo výrobe munície hovoril už pred rokom aj Michal Strnad, šéf prudko rastúcej českej zbrojovky Czechoslovak Group, ktorej dcérska spoločnosť MSM Group vyrábajúca delostreleckú a tankovú muníciu sídli na Slovensku.

„[Najväčší dopyt je] po delostreleckej a tankovej munícii. Nestíha sa vyrábať. Ono by to šlo, ale je nedostatok strelného prachu. Vyrába sa len v troch továrňach v Európe, jednou z nich je česká Explosia, hoci je menšia. Inak naše muničné továrne na Slovensku a v Španielsku pracujú na plný výkon,“ povedal pre český Forbes.

Európa má veľmi malý počet producentov prachu, potvrdil aj Jean-Paul Maulny, zástupca riaditeľa francúzskeho Inštitútu pre medzinárodné a strategické vzťahy (IRIS). Okrem českej Explosie ho vyrába spoločnosť Eurenco s prevádzkami vo Francúzsku, Belgicku a Švédsku, či Nitrochemie, ktorej väčšinovým vlastníkom je Rheinmetall. Tá má závody v Nemecku a Švajčiarsku.

Hovorca českej Explosie pritom pre Financial Times vlani uviedol, že výroba zmesi používanej v 155-milimetrových nábojoch sa vo firme do roku 2026 nezvýši: „Robia sa investície do ďalšieho zvýšenia našej výrobnej kapacity, ale je to trojročný projekt, nie práca na niekoľko mesiacov.“

Pre Štandard potvrdil, že v Explosii investujú „na úrovni miliárd českých korún, aby zvýšili kapacitu výroby“. Taktiež dodal, že spoločnosť pracuje na „zaistení takého množstva surovín, aby nové technológie mohli v budúcnosti využívať naplno“.

Aj výroba strelného prachu má úzke hrdlo

Práve zaistenie potrebného množstva surovín na zvýšenie výroby strelného prachu sa pre jeho producentov javí ako najväčšia výzva.

Muničnému odvetviu v Európe podľa Martina Vencla sťažuje expanziu okrem výrobných kapacít najmä „obmedzené množstvo surovín, konkrétne nitrocelulózy, ktorej je vplyvom zvýšeného dopytu nedostatok“.

Tá je známa aj ako „pušná bavlna“, keďže sa vyrába z bavlnených vlákien.

„Je tu obrovský nedostatok [nitrocelulózy], čo spôsobuje ťažkosti v iných odvetviach priemyslu,“ uviedol pre Financial Times nemenovaný vedúci predstaviteľ v zbrojárskom odvetví.

Jadrom problému pri nitrocelulóze je to, že na jej výrobu je potrebný špecifický druh bavlny, ktorého drvivá väčšina pochádza z Číny.

„Nie je možné v krátkom čase zvýšiť výrobu nitrocelulózy... V Európe nie sú významní výrobcovia surovín, ktoré potrebujeme,“ skonštatoval pre Financial Times Jiří Hynek, predseda Asociácie obranného a bezpečnostného priemyslu Českej republiky. Dodal, že na zvýšenie výroby pušného prachu by boli potrebné asi tri roky.

Trhu dominuje Čína

Práve na závislosť od čínskej bavlny používanej pri výrobe nitrocelulózy prednedávnom poukázali aj ďalšie popredné zbrojárske spoločnosti vrátane švédskeho Saabu a nemeckého Rheinmetallu.

Armin Papperger, výkonný riaditeľ nemeckého kolosu, pre britské noviny uviedol, že Európa je v prípade bavlneného materiálu závislá na Číne na „viac ako 70 percent“. Ázijská veľmoc podľa údajov Medzinárodného obchodného centra dodáva na svetový trh približne polovicu objemov.

Spoločnosti varovali, že táto závislosť bráni rozširovaniu kapacít a zvyšovaniu výroby, keďže do budúcna predstavuje obrovské riziko.

„Existuje riziko [že Čína by mohla z geopolitických dôvodov stopnúť vývoz bavlnených vlákien]. A to je dôvod, prečo nakupujeme čo najviac, aby sme naplnili naše zásoby,“ cituje Financial Times Pappergera. V podobnom duchu sa o hrozbe závislosti od jedného hlavného dodávateľa vyjadrila švédska zbrojovka Saab.

Tá zároveň doplnila, že z dlhodobého hľadiska budú spoločnosti tlačené do alternatívnych spôsobov výroby kritických materiálov, aby zabezpečili európsky „muničný ekosystém“.

Jeden z predstaviteľov EÚ pre web Politico uviedol, že výrobcovia pušného prachu v eurobloku musia diverzifikovať zdroje dodávok „buď identifikovaním nových výrobcov – ktorých bavlnu však musia prekvalifikovať na výrobu prášku, čo si vyžaduje čas – alebo investovaním do nových riešení, ako je napríklad drevná celulóza, čo už niektorí robia".

Saab však uviedol, že hoci pracuje na získavaní celulózy z dreva, ktorou by bolo možné nahradiť bavlnené vlákna, túto možnosť ešte nemožno robiť na prevádzkovej úrovni.

Generálny riaditeľ spoločnosti Saab Micael Johansson navyše upozornil, že závislosť od Číny presahuje rámec nitrocelulózy.

Európski obranní producenti sa podľa neho musia pozrieť na "materiály ako je hliník a titán, aby zistili, aké závislosti máme od Číny a do určitej miery aj od Ruska“.

Dodal, že ak chce EÚ pomýšľať na sebestačnosť v zbrojárskom odvetví, mala by uvoľniť niektoré ekologické politiky: „Environmentálne povolenia potrebné na získanie týchto materiálov z iných častí sveta vrátane Európy trvajú až desať rokov. [...] Nemôžeme to mať takto, ak chceme do budúcnosti zmeniť tento druh závislosti.“