Prežil besnenie Breivika, dnes hovorí deťom na Slovensku o tragédii, ktorá zasiahla svet

V osudný deň bol Ole na ostrove spolu s ďalšími stovkami mladých ľudí. „Začul som streľbu. Keď som vyšiel pred budovu, tam som uvidel moju kamarátku. Bola štyrikrát postrelená a stále utekala. Bola postrelená do rúk, pŕs a do brady. Pozeral som na ňu a nechápal, čo sa stalo. Keď som k nej pribehol, jediné čo povedala bolo, myslím, že umriem,“ spomína mladý muž.

Začal jej obväzovať rany a začul viac striel. Tak ju zodvihol a utekali do lesa, ktorý bol priamo pri jazere. Tam si vyzliekol svoje tričko a použil ho na zastavenie krvácania. Na rany jej dali i kamene. Ľahli si do trávy a počúvali, čo sa deje.

Mohlo by Vás zaujímať Útoky medveďov nie sú fenoménom dneška. Boli aj predtým, len sa o nich menej hovorilo

„Po chvíli sme pochopili, že to musí byť iba jeden strelec. Počuli sme, ako sa výstrely pohybujú po ostrove. Približoval sa stále bližšie a bližšie. V tom čase som volal svojím rodičom a povedal im zbohom, že ich mám rád, že boli najlepší rodičia na svete,“ hovorí Ole.

Takisto im povedal, že ide zomrieť, lebo si myslel, že zomrie. Ako ležali, zrazu zostalo ticho. Videli osobu, ktorá sa k nim približovala. Po chvíli našťastie prišla loď. Na ňu sa dostali, ale ešte predtým skontrolovali ostatných, či niekto žije.

„Musíme hovoriť o všetkom, čo sa tam stalo. Pretože sa tam stalo to, že jeden človek nechcel použiť slová. On chcel ublížiť nám, ktorí sme verili v niečo iné než on. On nechcel diskutovať, on cítil, že s nami nesúhlasí a preto nás môže pozabíjať. Je desivé si uvedomiť, že niektorí ľudia to robia. Nechcú použiť slová, ale násilie. Musíme sa naučiť sa rešpektovať, aj keď spolu nesúhlasíme,“ znie odkaz muža, ktorý prežil vraždenie na ostrove.

Mohlo by Vás zaujímať V Rooseveltovej nemocnici vyšetria znamienka, objednávať sa netreba

V roku 2011 spáchal Anders Breivik najkrvavejší útok v Nórsku od druhej svetovej vojny. 22. júla najprv odpálil bombu v blízkosti vládnych úradov v Osle, pri čom zahynulo osem ľudí. Následne v letnom tábore mládežníckeho krídla Strany práce na ostrove Utoya zastrelil 69 ďalších ľudí.

V roku 2012 bol za to odsúdený na najvyšší možný trest v Nórsku. Dostal 21 rokov väzenia s možnosťou predĺženia, pokiaľ bude naďalej považovaný za nebezpečného.