Igor Bukovský: Keď sa médiá a sociálne siete rozhodnú, že vás zničia, nemusia nič vysvetľovať

Vysvetlil Vám niekto, čo sa vlastne stalo, či už zo Sme, ktoré dalo formou otázok na Google podnet, alebo priamo zo spoločnosti Google?

Nie, nikto mi nič nevysvetlil, dôvody nepoznám. V pondelok som zverejnil video a v utorok 23. apríla poobede už kanál neexistoval.

Bez toho, aby aspoň informovali, že s vami skončili?

Bez toho, aby ma ktokoľvek na čokoľvek upozornil.

Niektorí novinári sa správajú ako aktivisti alebo dokonca ako udavači, ktorí sieťam a platformám nahlasujú obsah, ktorý sa im nepáči, alebo autorov, ktorí sa im nepáčia. Nie je to aj následok vašich starších sporov s médiami?

Áno, a pritom sa z toho ešte vyhovoria, že oni nikoho nenahlasujú, len sa pýtajú, ako je možné, že Bukovský ešte stále nie je na sociálnych sieťach natrvalo zrušený. A dodajú, že je to predsa celkom určite v rozpore s pravidlami.

Mali ste s tým redaktorom zo Sme niekedy nejaký nevyriešený problém? Poznáte sa vôbec?

Nie, vôbec neviem, o koho presne ide. Pritom týmto svojím novinárskym počinom vstúpil do sporu dvoch strán, teda do môjho právneho sporu so spoločnosťou Google, ktorá zrušila môj pôvodný youtubový účet pred troma rokmi.

Pokiaľ ide o predžalobnú výzvu voči spoločnosti Google, čo v nej vlastne bolo a ako to dopadlo?

Zo strany spoločnosti Google bola zamietnutá.

Cieľom predžalobnej výzvy bola obnova pôvodného účtu na YouTube, na ktorom ste mali viac ako 150-tisíc odberateľov?

Okrem iného áno, to bol zámer.

A krátko nato prišiel podnet Sme a rozhodnutie o zrušení druhého účtu, s ktorým tri roky nebol nijaký problém?

Áno, bola tam tesná časová súvislosť. Ten účet, ktorý mi zrušili v apríli, fungoval takmer tri roky. A asi mesiac po tom, čo som doručil predžalobnú výzvu spoločnosti Google, niekto v Sme a Google zistil, že som vraj porušoval pravidlá tým, že som už raz bol zmazaný a nemal by som mať ďalší účet na YouTube.

Pokiaľ ide o zrušenie videí a napokon celého konta za pandémie v roku 2021, dozvedeli ste sa, aký bol presný dôvod a ktorý obsah bol problémový?

Nie. Spoločnosť Google komunikuje zvláštnym spôsobom. Po vymazaní jedného z mojich videí v roku 2021 prišlo oznámenie s takouto formuláciou: preskúmali sme obsah vášho videa a domnievame sa, že obsah porušuje komunitné pravidlá. Aké tvrdenia z videa? V čom? Aké pravidlá porušujú? To sa nikdy nedozviete. Je to podobné, ako keby vás zastavil policajt a potrestal by vás, lebo sa domnieva, že ste porušili pravidlá. Ak by ste sa spýtali, čo ste urobili zle a aké pravidlá ste porušili, odpoveď by sa dokola opakovala: domnievame sa, že ste porušili pravidlá… Keď som vtedy žiadal Google, aby vysvetlili, v čom boli podľa ich domnienky porušené pravidlá, prišlo zamietnutie mojej žiadosti. Krátko na to prišlo oznámenie o vymazaní druhého videa. Znovu som ich žiadal, aby uviedli presný dôvod, aby som sa tomu do budúcnosti vedel vyhnúť. Opäť bez výsledku. Potom prišlo vymazanie tretieho môjho videa, čo je dôvod na zrušenie celého účtu na YouTube. V septembri roku 2021 mi zrušili celý účet. A zrušenie jedného účtu je zas dôvod, aby mi zrušili kedykoľvek akýkoľvek iný účet a natrvalo, teda aby ma doživotne zablokovali.

Nemyslíte si, že to bol aj za pandémie v roku 2021 podobný scenár ako teraz? Teda, že sa ozvali pandemickí a mediálni aktivisti s podnetmi a sťažnosťami a žiadali, aby vás sociálne siete a platformy zrušili za kritiku pandemických opatrení?

Je to veľmi pravdepodobné. Tie skupiny, médiá a sociálne siete sú určitým spôsobom organicky a hodnotovo prepojené, inak si neviem predstaviť, že by nejaká globálna platforma ako Google mala byť pod tlakom, keď jej nejaká skupina ľudí nahlasuje osoby, ktoré sa jej nepáčia. V mojom prípade nešlo len o podnety, išlo doslova o internetové šikanovanie, prenasledovanie na internete alebo internetový stalking. Je predsa nenormálne, aby ma niekto sústavne sledoval, nahlasoval, aby vyzýval na rušenie mojich verejných vystúpení, aby vyzýval na narušovanie mojich verejných prednášok, aby písal organizátorom, aby debaty so mnou zrušili… Veď na to sú paragrafy, zákony, a mali by sa dodržiavať. Lenže v mojom prípade to malo opačné následky, na základe udaní pochybných ľudí, ktorí boli posadnutí všetkým, čo som hovoril, boli vymazávané moje videá a nakoniec celé účty. A to zas zásadne poškodilo predaj mojich kníh, v ktorých boli QR kódy s odkazmi na moje videá o zdravej výžive. A poškodilo to aj moju reputáciu v oblasti, v ktorej som roky pracoval.

Aj zo strany aktivistov a médií, aj zo strany Google v tom čase išlo o to isté – poburovali ich vaše verejné vyhlásenia, ktorými ste kritizovali pandemické opatrenia a očkovaciu kampaň. Nijaký iný dôvod asi nemali, nie?

V rovine domnienok a názoru to tak vidím. Ale mohli tam byť aj iné dôvody. Pozrime sa napríklad na denník Sme a jeho videá a debaty. Dosahujú možno okolo 20‐ alebo 30‐tisíc pozretí. Moje videá v čase pandémie mali na YouTube 150‐tisíc odberateľov a počet pozretí niektorých dôležitých videí dosahoval stovky tisíc. V médiách zrejme videli, aký dosah pri komentovaní pandémie a pandemickej politiky majú oni a aký dosah majú moje videá – a videli v tom „problém“, ktorý treba vyriešiť.

Áno, ale stále išlo o to isté, o dosah na verejnú mienku pri formovaní pandemickej politiky…

Ja som pritom pôvodne nemal ambíciu vstupovať do polemík o tom, ako má vyzerať politika, robil som si svoju prácu lekára zameraného na udržiavanie a podporu zdravia. Zlomilo sa to po tom, čo som začal vnímať tú politickú aj mediálnu hystériu, ktorá odporovala zdravému rozumu. Veď to bolo choré. Keď premiér Matovič behal od jedného mikrofónu k druhému, otáčal sa a utekal a znova sa vracal, že on to nedá, on nedokáže oznámiť prvé úmrtia na covid a má to vraj za neho povedať Marek Krajčí a nakoniec pribehol späť k mikrofónu, vtedy som si uvedomil, že toto nemôže dopadnúť dobre. V čase krízy spoločnosť potrebuje silných ľudí s integritou, ktorí spoločnosť tou krízou prevedú, a nie histriónov, ktorí vykazujú spoločensky nebezpečné poruchy osobnosti. To je z môjho pohľadu spoločensky veľmi rizikové. Namiesto toho, aby upokojovali spoločnosť, robil sa pravý opak, šírila sa hystéria a časom celkom zámerne. To denné kričanie a strašenie ľudí o počtoch „pozitívne testovaných“ by nebolo možné bez spojenia politikov s médiami. Pritom to bolo medicínsky absurdné, väčšina pozitívne testovaných nemala príznaky, klinicky to boli zdraví ľudia.

Zdraví ľudia, ktorí mali zakázané ísť do obchodu alebo ísť po lieky pre svojich chorých príbuzných…

Presne tak. Vtedy sa však kompetentní nezameriavali na chorých a na pomoc chorým, tí boli bokom, zameriavali sa na vysoké počty „pozitívne testovaných“, neskôr na plošné celoštátne rýchlotesty. Pre mňa bolo obrovským sklamaním, že sa proti tejto hystérii nedokázali otvorene a racionálne postaviť ani lekári, ani médiá, ani odborníci vo vláde.

Tlaky na vaše blokovanie vrcholili v čase, keď ste už nekritizovali pandemické opatrenia a reštrikcie, ale kampaň na plošné očkovanie. Ak sa na vec pozriete s odstupom času, bolo hromadné očkovanie prevažne medicínsky program, alebo skôr program politicko-bezpečnostný? Lebo je pravda, že vládu, aktivistov a médiá najviac dráždila kritika v čase očkovacích kampaní, vtedy sa žiadali tvrdé tresty pre tých, ktorí sa opovážili vystúpiť s kritikou.

To môže byť pravda, pretože prvý frontálny útok z médií som zaznamenal ešte v máji 2020, keď som v debate s pánom doktorom Malecom povedal, že podľa medicíny prekonanie infekčného ochorenia vytvára komplexnejšiu imunitnú odpoveď organizmu ako vakcína. Tým sme nechceli podkopať očkovanie, len sme upozornili, že nemusí byť namierené na každého, pretože mladší zdraví ľudia sa imunizujú prirodzenou cestou. Keď sme toto povedali, Denník N okamžite zaútočil. A útoky proti mne a proti ďalším kritikom plošného očkovania potom pokračovali a s čoraz vyššou intenzitou.

Tie útoky vtedy neboli namierené len na vás, ale prakticky na každého lekára, vedca alebo odborníka, ktorý si dovolil kritizovať program plošného sezónneho očkovania. Padali návrhy na postihy na pracovisku, na odobratie licencie, na zákroky stavovských organizácií. Váš prípad bol trochu iný, keďže ste neboli nemocničný lekár…

Hlavne som nebol súčasťou systému. Nemali na mňa páky. Museli tie postihy a tresty skúšať inými cestami a veľmi úspešne sa im to podarilo. Predaj mojich kníh o zdravej výžive a udržaní zdravia, čo bolo jadro môjho podnikania, sa prepadol nie o päť percent, ale na päť percent. Kampane politikov a médií proti mojej osobe viedli nielen k zrušeniu môjho účtu na YouTube, ale aj k obmedzovaniu predaja mojich kníh. Ja nebedákam, že nemám z čoho žiť. Ja som skôr sklamaný z toho, že žijem v spoločnosti, kde sa niečo takéto môže stať. Väčšine to neprekáža. Predseda vlády ma v tom čase označil na tlačovke Úradu vlády za blázna, ktorý má vrátiť diplom. Toto o mne bez uvedenia argumentov verejne povedal premiér, ktorý bol preukázateľne plagiátor, teda človek, ktorý pri štúdiu podvádzal. A takmer nikto to vtedy neriešil a takmer nikto sa ma nezastal. Som sklamaný z toho, že takto ľahko a rýchlo tu bolo možné ubližovať človeku, ktorý sa 30 rokov venuje zdraviu a pomoci ľuďom, neurobil nič zlé a previnil sa len tým, že s dobrým úmyslom kritizoval nezmyselné pandemické opatrenia, plošné testovanie alebo plošné vynucovanie očkovania.

Bránili ste sa prostredníctvom viacerých súdnych sporov. V akom sú dnes štádiu? Známe je, že uzavretý bol jeden so Startitupom, ktorý sa musel ospravedlniť.

Ďalší súdny spor s aktivistom Hanajíkom som vyhral na prvom stupni. Mimochodom, je to ten aktivista, ktorého som spomínal, že ma prenasledoval na úrovni internetového stalkingu, čo bolo choré. Mrzí ma však, že aj tento spor médiá otočili proti mne – že vraj vláčim po súdoch invalidného dôchodcu. Pán Hanajík voči mne nevystupoval ako invalidný dôchodca, ale ako osoba, ktorá mi zámerne škodila a bez toho, aby na to mala vážne dôvody. Pre každého, aj pre invalidných dôchodcov, by mali platiť zákony aj pravidlá základnej slušnosti. Toto sú veci, ktoré riešim a prežívam na osobnej úrovni. No viac ma trápi to, že žijem v krajine, kde statočnosť, odvaha a verejný dopyt po morálke a skutočných hodnotách je taký slabý, že nestačí na to, aby sa spoločnosť udržala v akom‐takom zdraví. Mentálnom, spoločenskom, politickom, morálnom. Dovoľujeme, aby sa tu diali nehorázne veci, pri ktorých sa takmer nikto nahlas neozval.

Treba však uznať, že veľká časť spoločnosti sa proti nezmyselnej drezúre a manipuláciám búrila, mnohí ľudia boli na vašej strane, protestovali proti prehnaným opatreniam, akurát si vyslúžili nálepku dezolátov.

Mne teraz nejde o mňa ani o to, kto sa ma zastal alebo kto bol na mojej strane, hovorím skôr o tom, aké to malo spoločenské dopady. A takisto nehovorím len o Slovensku. Tú najhoršiu formu novodobého „fašizmu“ sme videli v Rakúsku, kde sa presadilo povinné, zákonom nariadené plošné očkovanie proti covidu. Štát sám seba splnomocnil, aby si mohol stiahnuť pokuty za odmietanie očkovania z bankových účtov ľudí. Ľudia to dovolili. A dnes počúvame hlasy, ako na toto všetko aj u nás treba zabudnúť, ako to už netreba riešiť, ako sa treba pozerať len dopredu… To sú ľudia, ktorí alebo nechápu, čo s nimi spravili, alebo nemajú sebaúctu, aby to vytváralo konflikt medzi tým, čo má byť a čo bolo. Alebo sú to ľudia, ktorí sa vo svojom svete správajú rovnakým hrubým spôsobom a nevnímajú kontrast medzi dobrým a zlým. A toto pre mňa nie je veľmi príjemný pocit. Prečo sme stále tak ticho?

Niektorí ľudia to možno vytesňujú aj preto, že to v minulosti poslušne podporovali a teraz by sa za to museli hanbiť. Tak to už nechcú riešiť.

Z histórie vieme, že ku každej tyranii mohlo dôjsť vďaka poslušným ľuďom, nie vďaka rebelom. A najmä vďaka ľuďom poslušným voči nemorálnym alebo nenormálnym požiadavkám. Tyranie a diktatúry mohli fungovať preto, že v spoločnosti bolo málo ľudí, ktorí by sa otvorene ozvali alebo ktorí by otvorene protestovali proti nespravodlivosti. Dĺžka éry útlaku a nespravodlivosti potom závisí od toho, ako rýchlo sa v spoločnosti naakumuluje, obnoví a presadí morálka, lebo tá sa nakoniec vždy presadí. Otázne je vždy len to, ako dlho to potrvá. Horšie je, ak moc chytia manipulátori, ktorí vedia, ako má byť tá miera tlaku nastavená tak, aby sa nezačala búriť kritická masa v spoločnosti. Čím mäkšia je tyrania, tým dlhšie sa potom spravidla udrží.

V akom štádiu sú ďalšie spory, napríklad súdny spor s Matovičom za jeho vyhlásenia, že ste blázon, ktorý má vrátiť diplom?

Keď Matovič ako predseda vlády o mne vyhlásil, že som blázon, ktorý má vrátiť diplom, novinár Korda z .týždňa, ktorého som si, mimochodom, dlho vážil, o tom napísal oslavný článok. Korda sa dnes na súde bráni tým, že on to mohol napísať, lebo takúto informáciu o mojej osobe dostal na oficiálnej tlačovej besede Úradu vlády a keďže predseda vlády je povinný uvádzať len overené a pravdivé informácie, tak vychádzal z toho, že je to pravda. S takýmito absurditami dokážu niektorí ľudia prísť na súd a vyviňovať sa ako malé deti.

V akom štádiu je tento súdny spor?

Tam stále prebieha súd a vzhľadom na „reformu“ súdnictva to asi potrvá dlho.

Ako pokračuje súd s Matovičom?

Ten je na prvom stupni rozhodnutý, spor som vyhral. Následne sa odvolala aj žalovaná strana, aj ja.

Vy ste sa prečo odvolali, keď ste spor vyhrali?

Pretože výška odškodného bola taká nízka, že ma obrala aj o súdny poplatok, ktorý som musel pri podaní žaloby zaplatiť. Výška odškodného by mala kompenzovať aspoň moje náklady na moju právnu obranu.

Nemyslíte si, že chyba mohla byť počas pandemických sporov čiastočne aj na vašej strane? V tom, že ste boli v niektorých videách až príliš radikálny, kritický ku všetkému a za každú cenu, občas s urážlivými výrokmi na adresu oponentov? Asi nebolo celkom šťastné nadávať novinárom, že sú to „mzdochy“. Vašu kritiku, inak užitočnú, to potom oslabovalo a spory boli v osobnej rovine, čo bola škoda.

Novotvar mzdocha som použil, áno, ale použil som ho s tým, že som vysvetlil dôvody a uviedol argumenty. Som presvedčený, že viacerí novinári za pandémie nerobili kritickú, nestrannú žurnalistiku, ako im to prikazujú etické kódexy, ale robili politiku a robili ju veľmi radikálnym spôsobom. Nie je normálne, aby médiá vytláčali a vytesňovali ľudí s inými, kritickými názormi, aby bránili komunikácii a výmene názorov v spoločnosti. Práca médií má byť spoločensky prospešná a niektoré médiá vtedy robili opak, išli proti spoločnosti. Slovom mzdocha som chcel povedať, že títo novinári okolo seba prskajú smrad a robia to za mzdu.

Po takýchto výrokoch však nie je čudné, že sa cítili urazení a stupňovali konflikt.

V akom zmysle? V zmysle „trafená hus zagágala“?

Narážam na to, že zradikalizovaná nebola len jedna strana, ale aj druhá, aj vy ste sa radikalizovali na hranu urážlivých vyjadrení a potom sa vecná debata presadí ťažko.

Tie moje vyjadrenia mali svoju históriu, nebol som to ja, kto začal útočiť. Navyše, nešlo mi len o mňa, ale aj o princíp. U mňa bol strach z toho, čo sa môže stať mne, menší ako strach o to, čo sa stane, ak sa neozvem a ostanem ticho. Veď presne o toto im išlo, umlčať každého, kto by upozornil na chyby a nezmyselnosť pandemickej politiky a politiky šírenia strachu. Netvrdím, že by som trval na každom mojom slove alebo že by som niektoré veci radšej nepomenoval inak, ale v princípe neľutujem, že som išiel do konfliktu. Druhou možnosťou bolo len mlčať a prijímať to.

Otázna je potom intenzita konfliktu, ak zachádza do urážania oponentov.

Ľudia, ktorí ma v tom čase približne jeden a pol roka spoločensky likvidovali, ľudia, ktorí sa neozvali, keď ma predseda vlády nazval bláznom, ľudia, ktorí podporovali v spoločnosti hystériu, šírenie klamstiev a dezinformácií, za ktoré sa neospravedlnili, sa cítili urazení, lebo som ich nazval mzdochami… Možno mali právo cítiť sa urazení. A ja som zas mal právo cítiť sa tým ich organizovaným tlakom zahnaný do kúta. Áno, ozval som sa razantne a áno, kritizoval som nielen politiku vlády, ale aj politiku médií. Som si istý, že moja kritika médií bola do veľkej miery oprávnená, niektoré médiá robili propagandu, ktorá v časti spoločnosti zanechala veľmi škodlivé stopy.

Jedna z vašich najväčších chýb bola dezinformácia o tom, ako očkovanie vo vysokej miere spôsobuje potraty tehotných žien. Za chybu ste sa ospravedlnili, no vaši kritici ju ďalej využívali proti vám, a veľmi úspešne. Ako sa mohlo stať, že ste na vrchole pandémie zverejnili takéto vážne tvrdenia bez overenia?

Bola to chyba, priznal som si to, ospravedlnil som sa a vysvetlil som to. Citoval som vtedy tvrdenia, ktoré boli na stránke vedeckého časopisu v rámci odbornej diskusie o bezpečnosti očkovania pre tehotné ženy. Aj pre tie v prvom trimestri, čo je najcitlivejšie obdobie pre zdravý vývoj plodu. Celkovo to bola absurdná debata, lebo ak tu máme novú vakcínu, ktorá neprešla riadnymi klinickými štúdiami, ale len zrýchlenými, tak o takejto vakcíne nikto nemôže povedať, že je bezpečná pre tehotné ženy. Na to by boli potrebné klinické štúdie, ktoré by trvali aspoň päť rokov, a priznal to, mimochodom, aj profesor Krčméry v debate na TA3, dnes už zmazanej. Ja som vtedy citoval tvrdenia troch lekárov, ktorí v rámci námietok v diskusii o bezpečnosti vakcín pre tehotné ženy upozorňovali na riziká. Problém bol potom v tom, že dokument, respektíve diskusný príspevok, z ktorého som vychádzal a ktorý som citoval, bol medzičasom stiahnutý. Keďže dokument bol zrazu nedostupný, tak som sa ospravedlnil. A na to sa potom strhla búrka, že som sa vôbec ospravedlnil. Napríklad Zoznam.sk napísal „Bukovský: klamal som“. Médiá tým zaviedli do spoločnosti opäť veľmi toxickú paradigmu, podsúvajú, že ak sa niekto ospravedlní za chybu, tak sa vlastne priznáva, že klamal a že je klamár. Tým vlastne odrádzajú ľudí od toho, aby si priznali chyby.

Okrem problémov s médiami a sociálnymi sieťami ste narazili aj na problémy s predajom kníh, progresívne kníhkupectvo Martinus obmedzilo dostupnosť vašich kníh. Podobne postupovali aj iné kníhkupectvá, buď z vlastnej iniciatívy, alebo pod tlakom aktivistov a ich „podnetov“. Vysvetlili vám, prečo boli vaše knihy – knihy o zdravom stravovaní – stiahnuté z pultov?

Ale veď oni nemusia nič vysvetľovať. V čase pandémie, na jeseň 2020, som vydal knihu o zdravej výžive, komunikoval som s kníhkupectvom Martinus o marketingovej spolupráci pri reklame a podpore predaja, ktorú by som si zaplatil. Vtedajší obchodný riaditeľ mi vysvetlil, že spolupráca nebude možná. Tvrdili mi, že oni majú na prebiehajúcu situáciu, na pandemickú krízu a na pandemickú politiku, iný názor ako ja. Keď som sa opýtal, či ich názory považujú za kvalifikovanejšie ako názor vyštudovaného lekára, tak reagovali, že to nie je postoj spoločnosti, že ide o ich názory ako jednotlivcov. Neskôr som zistil, že predaj mojich kníh, ktoré sa v minulých rokoch predávali v desiatkach tisíc kusov, v Martinuse spadol na minimum. Moje meno a moje knihy boli v ponuke potlačené do úzadia. Nakoniec som ich sám požiadal, aby mi moje knihy vrátili a tento typ „spolupráce“ som ukončil.

Ku koncu už médiám a ďalším vašim odporcom prekážalo aj to, že ste mali mať verejnú diskusiu, povedzme, niekde na škole, a o zdravom životnom štýle a predchádzaní chorobám. Nahlasovali vás a dožadovali sa, aby sa diskusia zrušila. Prekvapujúce je, že sa to deje aj po pandémii a pri čisto lekárskych témach.

Dostal som pozvanie na diskusiu na jednu zo stredných zdravotných škôl v Žiline. Debata mala byť so žiakmi, ktorí sa zaujímajú o obezitu a zdravý životný štýl. Pozvanie som prijal, vždy som veľmi rád diskutoval s mladými ľuďmi, ktorí majú záujem starať sa o svoje zdravie. Tešil som sa na debatu. Pri tej príležitosti som požiadal o prenajatie ich priestorov pre moju ďalšiu diskusiu. Dva alebo tri dni pred akciou mi telefonovala pedagogička, že jej to je veľmi trápne, ale že debata na ich škole byť nemôže. Neskôr som sa po vlastnej linke dozvedel, že po podnete a sťažnosti jedného novinára, ktorý je vo vysokej funkcii v jednom internetovom denníku a je rodákom zo Žiliny, sa vtedajšia županka Žilinského kraja, členka vedenia vtedajšej strany OĽaNO, rozhodla akciu zrušiť. Bez vysvetlenia. Oni nič nemusia vysvetľovať. Naopak, vedenie školy potom muselo vysvetľovať, ako si vôbec dovolili komunikovať s Bukovským. Teraz ja musím žiť s týmto pocitom, že nejaký novinár alebo nejaký aktivista ako Hanajík dáva podnety a sťažnosti proti mojim verejným debatám, a organizátor, ktorý ma pozval, má problémy a musí vysvetľovať, ako si také niečo mohol dovoliť.

Ak si to zhrnieme: zrušili vás na sociálnych sieťach, blokujú predaj vašich kníh, zrušili vám reláciu v rozhlase o zdraví, zakazujú sa debaty, v ktorých by ste vystupovali… Z pôvodne mainstreamového lekára a špecialistu na zdravú výživu sa stal vyhnanec, a len preto, že ste kritizovali pandemickú a očkovaciu politiku. Čo by ste s odstupom času a po tejto skúsenosti urobili v čase pandémie inak?

Nič podstatné by som nemenil. Možno by som niektoré veci lepšie a presnejšie formuloval, ale nekonal by som inak. Som presvedčený, že mám čisté svedomie. Mne stačí, že za to, čo som robil, ma bude súdiť Boh, nie ľudia. Dôležité je, aby si človek v každej dobe zachoval svoju tvár a svoju integritu, aby sa ozval, ak naráža na nespravodlivosť alebo dokonca na ľudskú hlúposť. K témam, o ktorých som hovoril, som vždy pristupoval s pokorou a s vedomím, že ide o veľmi dôležité veci, a nie o to, kto sa kam poslušne alebo neposlušne zaradí. Neľutujem, že som sa nahlas ozýval. Ľutoval by som skôr to, ak by som sa vtedy bál a nič by som nehovoril, aby som si zachoval osobný komfort a osobný prospech.

Čo vám zatiaľ nezrušili, je Ambulancia klinickej výživy. Darí sa vám v tejto oblasti?

Momentálne je to tak, že hľadám motiváciu a silu robiť klasické poradenstvo pre ľudí, ktorí majú zdravotné problémy a hľadajú radu, ako by si mohli pomôcť. Zároveň by som rád pokračoval aj v tom, čo som robil 30 rokov – komunikovať o týchto témach so širokým publikom, cez knihy, diskusie, médiá.

Ambulantní lekári hlásia, že po pandémii majú preplnené čakárne s ľuďmi, ktorí majú ťažko diagnostikovateľné zdravotné problémy, s trávením, so spánkom, so zápalmi s neznámou príčinou, s nervami. Do veľkej miery ide o ten typ chronických problémov, ktorým ste sa venovali 30 rokov s tým, že okrem liekov je potrebné chytiť zodpovednosť za vlastné zdravie do vlastných rúk. Čo by ste týmto ľuďom, ktorým základné medicínske postupy nepomohli, odporúčali?

Po pandémii je tu mnoho ochorení, ktoré majú širokú škálu rôznych príčin. Paušálna rada neexistuje. Vo všeobecnosti však platí, že mnohé chronické ochorenia vznikajú vinou zanedbania starostlivosti o vlastné zdravie, či už to bolo vinou zatvorených ambulancií počas pandémie, alebo vinou nezdravého životného štýlu, ktorý stav ľudí postupne zhoršoval až do štádia ochorenia. Môžem zopakovať motto, s ktorým som začínal: Urobte všetko pre to, aby ste sa nedostali do nemocnice. A ja sa cítim poctený a požehnaný, ak pri tom môžem pomôcť. V mojich knihách a videách som sa snažil ľudom pomáhať v tom, aby si dokázali pomáhať sami správnym, zdravým stravovaním, pohybom, zdravým režimom, lebo to všetko podporuje imunitu a potláča ochorenia. Lieky, hlavne tie na celý život, sú potom len pomôcka, ako manažovať ochorenie, ale za podstatnú považujem prevenciu, aby sa ľudia vyhli ochoreniam a závislosti od liekov alebo aby svoje ochorenia vyliečili. Lekár nemá len potláčať symptómy množstvom liekov predpísaných doživotne, lekár má hľadať príčiny ochorení a má sa usilovať, aby sa pacient vyliečil a uzdravil. A na tomto musí rozhodujúcou mierou zapracovať aj pacient.

Po pandémii niektorí ľudia očakávali, že príde jej prehodnotenie. Nie v zmysle vyšetrovania a trestov za zlé rozhodnutia, skôr v zmysle zvedavosti – ako to bolo s opatreniami a ich účinnosťou, ako to bolo a je s vakcínami a ich efektivitou a bezpečnosťou, na čo si dať pozor. Prekvapuje ma, že veľká časť spoločnosti to vôbec nevyžaduje a tvári sa, že všetko vlastne bolo a je v poriadku. Prečo je to tak?

Som presvedčený, že my nepotrebujeme nejaký dokument, v ktorom sa bude deklarovať, kto mal v čom pravdu a kto sa mýlil. My skôr potrebujeme dôkladnú analýzu toho, čo sa tu dialo, z akých dôvodov a s akými následkami. Tá analýza by mala byť prijateľná hlavne pre šedú zónu. Názorovo šedú zónu, teda pre tých ľudí, ktorí možno zo strachu, možno z hanby z toho, ako sa správali, nechcú nič skúmať. Tú analýzu potrebujeme z dvoch dôvodov, jednak preto, že bez vyhodnotenia chýb sa rany v spoločnosti nemôžu začať hojiť a potom preto, že bez znalosti veci hrozí, že sa podobné chyby kedykoľvek zopakujú, lebo tá cesta sa ukázala ako spoločensky prijateľná.

Nenarážam len na minulosť, skôr na praktické veci ohľadom napríklad očkovania, ľudia by mali byť zvedaví, ako pokračujú klinické štúdie, ako pokračuje skúmanie bezpečnostného profilu nových vakcín, možných vedľajších účinkov. Nič z toho sa vo verejnom priestore nedeje, naopak, ďalej sa tu ľudia delia na osvietencov a dezolátov a poznanie ide nabok.

Neredukoval by som to len na očkovanie, to bolo len vyvrcholenie. Aj keď zásadné. Ono to celé vyzerá tak, že to množstvo reštrikcií a tvrdých opatrení malo viesť k tomu, aby ľudia akceptovali ako východisko, ako sľubovanú „slobodu“ očkovanie, teda v istom zmysle fyzický nátlak, lebo tu už išlo o veci, ktoré mali ísť pod kožu a do tela. Išlo pritom o nové látky, ktoré dodnes nie sú riadne preskúmané. Pripomeňme si výrok šéfky vývoja vakcíny Pfizer, ktorá povedala toto: My sme leteli lietadlom, ktoré sme ešte stavali. Celé to bolo a dodnes je absurdné. Na jednej strane vyžadujeme, aby výrobcovia probiotík nesmeli uvádzať, že ide o látku podporujúcu imunitu, lebo vraj chýbajú klinické štúdie a dôkazy. Robí sa to tak s dôrazom na našu „bezpečnosť“. Na druhej strane sme tu mali nové vakcíny, ktoré sa skúmali a testovali len expresne a ľuďom sa podsúvalo, že sú spoľahlivé a bezpečné, hoci v tom čase to nemohol preukázať nikto. Ukázalo sa, že to, čo sa tvrdilo počas očkovacích kampaní, nebola pravda. Ukázalo sa, že hlavná zložka očkovacích látok (mRNA) alebo výsledok jej biologického účinku (spike proteín) preniká do iných orgánov, dokonca do materského mlieka či do srdcového svalu. Toto všetko sa dnes skúma a je zarážajúce, že to nepreniká do verejnej debaty. Je možné, že nakoniec sa to sem dostane zo zahraničia a povezieme sa, v Spojených štátoch sa to skúma, vyšetruje a je možné, že to prenikne aj sem. Je škodlivé hovoriť, ako za tým treba urobiť hrubú čiaru. Takíto ľudia buď nemajú sebaúctu a je im jedno, ako sa s nimi zaobchádza, alebo sú to ľudia, ktorí by bez problémov konali v budúcnosti tak isto, lebo ich nezaujímalo, kde je pravda a kde je klamstvo.

Alebo nemajú čisté svedomie…

Alebo to, ale to bola spoločensky veľmi malá skupina ľudí, tí, ktorí z toho profitovali. Hlavným problémom bola zbabelosť veľkej časti spoločnosti. Tá nás dohnala na šialené plošné testovanie v roku 2020, tá nás dohnala do plošného očkovania a tá nás dohnala aj do dnešného stavu, keď sa ďalej uteká pred pravdou a zodpovednosťou.