Zlatý dáždnik: Neviditeľné deti sa na chvíľu stali viditeľnými

Jozef Mikloško je otcom, dedom, vyštudovaným lekárom a profesorom v odbore sociálna práca. Okrem svojich štyroch detí bol donedávna profesionálnym rodičom aj dvoch ďalších. Celý svoj život venoval a venuje deťom z detských domovov. Ich vzdelávacej a osvetovej činnosti. 

Komisár pre deti Jozef Mikloško svoj prejav zameral na dnešné deti, ich vzťahy v rodine, bezpečie, istotu, samotu detí, konflikty v rodine, detské strachy, obavy a depresie u detí. Opieral sa tak o rôzne výskumy a odpovede, ktoré mal k dispozícii od určitej vzorky detí.

Ohľadom výberu rodín, ktoré práve v Deň rodiny ocenenie získali, povedal: „Chceli sme ukázať na rodiny, ktoré sú výnimočné aj vnútorným životom, aj vonkajším. Žijú nielen pre seba, ale aj pre ostatných.”

Príbeh skutočnej rodiny

V kategórii Rodina si ocenenie Zlatý dáždnik prevzali Juckovci. Alfonz Juck s pani manželkou Monikou vychovali spolu za svoj život osem detí.

Pani Jucková popri toľkých deťoch stíhala ešte podporovať svojho manžela v jeho kariére, v ktorej významným spôsobom prispel k rozvoju atletických podujatí nielen na Slovensku. 

Všetkým svojim deťom, z ktorých najstaršie má 38 a najmladšie 22 rokov, zabezpečili vysokoškolské vzdelanie. Podľa slov Moniky Juckovej „recept na šťastnú rodinu neexistuje, každý si musí vytvoriť ten svoj vlastný.”

„Dnes, keď už sú ich deti dospelé, pokračujú vo svojej službe rodinám a manželským párom prostredníctvom rôznych organizácií a iniciatív, vrátane Únie centier a poradní pre rodinu, kde Monika Jucková pôsobí ako predsedníčka,” odznelo z úst Katky Brychtovej, ktorá celé podujatie svojím empatickým moderovaním sprevádzala.

[link url =https://standard.sk/644073/klenot-sturec-a-technicke-skvosty-zimneho-pristavu-bratislava-sa-moze-tesit-z-lodneho-muzea]

Viera priviedla ich rodinu k zázrakom

Ďalšou kategóriou bola Rodina so špeciálnymi potrebami. Ocenenie Zlatý dáždnik si prevzali Chovančákovci. Rodina malého Matejka, ktorý je od dvoch rokov v bdelej kóme.

Matejko bol do veku dvoch rokov úplne zdravé dieťa. Prišla nehoda a všetko zmenila. Od vtedy potrebuje neustálu starostlivosť a podporu. Rodičia Mateja sa nevzdali, stáli pri sebe a postupne sa im podarilo vytvoriť podporné občianske združenie, vďaka ktorému zvyšujú povedomie o ľuďoch v bdelej kóme. 

Otec Matejka pri preberaní ceny hovoril priamo zo srdca. „Raz mi niekto povedal, že sa dá veci predvídať. Nedá sa. V živote sa nedajú naplánovať veci. My máme plány, my máme ciele, potom sa niečo stane a rozhádže vám to celý život. Ten život ide ďalej a vy musíte bojovať.” 

Okrem Mateja, ktorý má dnes už sedem rokov, sa rodičia Chovančákovci museli postarať aj o ďalšie tri deti, aby sa ani jedno necítilo ochudobnené.

Vďaka úsiliu, láske a hlavne nezlomnej viere, nielen rodičia, ale aj Matej urobil veľké pokroky. Dnes, podľa slov Chovančákových „reaguje na hlasy, vníma svoje okolie a komunikuje očami.” 

So svojimi súrodencami je v spojení prostredníctvom komunikačných kartičiek, dokáže vyjadriť svoje pocity a vie sa aj najesť a napiť ústami. 

Mama Matejka sa nezabudla obzrieť späť. „Keď sa pozerám do minulosti, tak si poviem fú, tak toto sme zvládli a možno práve to nás posúva dopredu.” 

„Váš príbeh nás učí, že aj napriek ťažkostiam je možné žiť plnohodnotný a radostný život,” uviedla počas odovzdávania ceny Katka Brychtová.

Náhradná rodina môže byť niekedy viac

Poslednou kategóriou bola Náhradná rodina, ktorá priniesla ocenenie Anke Lihosithovej. Jej príbeh je plný obetavosti, oddanosti a nekončiacej lásky. Spolu s manželom v rámci náhradného rodičovstva vychovala 56 detí.

Keď jej vo veku 25 rokov zomrel prvý manžel, s ktorým mala tri deti, zostala s nimi sama. Ešte predtým túžila postarať sa aspoň o jedno dieťa z detského domova. Po dvoch rokoch sa druhýkrát vydala a spolu s terajším manželom mali spolu ďalšie tri deti. 

Ankin sen neutíchal a preto s manželom prijali prvé dieťa z domova. „Chceli sme zobrať jedno dieťa a tak sa nám to zapáčilo, že sme brali ďalšie. Potom už samé deti nás viedli k tomu, že zoberme si na Vianoce ďalšie a tak to išlo,” zhrnula Anka ich životný príbeh.

Počas samotného ocenenia zazneli na adresu pani Anky Lihosithovej a jej manžela pochvalné slová o tom, že sa im podarilo vytvoriť domov plný lásky a bezpečia, kde ich deti našli skutočnú rodinu.

„Nás ten život veľmi baví, máme veľmi pekný život,” dodala pani Anka a s úsmevom a pokojom prebrala krásne ocenenie. 

Inšpiratívne boli aj slová Ankinho manželka. „Ja by som chcel vyzdvihnúť moju manželku, lebo ona má neskutočnú energiu. To sa nedá popísať. To musíte zažiť.“

[link url =https://standard.sk/653636/cestujuci-podakovali-vodicom-mestskej-hromadnej-dopravy-bratislava?_gl=1*1nuzg9c*_ga*ODk4ODAzMDYuMTcxMDkyNzIyNA..*_ga_HE9V628NBL*MTcxNTgwODYwMy4xMDkuMS4xNzE1ODA4NjM3LjI2LjAuMA..]

Moderátorka Katka Brychtová spomenula aj úsmevnú, pravdivú historku zo súdu, ktorého sa pani Anka v rámci osvojovania detí musela zúčastniť.

Raz vraj povedala sudkyni, že čím je detí viac, tak to neznamená, že sú nejakým spôsobom ochudobnené, skôr naopak „láska a starostlivosť sa delením nezmenšujú, ale naopak, rastú.” 

Pán Jozef Mikloško pri tejto rodine tiež spomenul, že ak by sa mal štát postarať a teda finančne zabezpečiť 56 detí do veku 18 rokov (ktoré vychovala Anka Lihosithová s manželom), vyšlo by to na štyri milióny eur.

Cena in memoriam patrí sestre

Cenu Zlatý dáždnik v kategórii Náhradná rodina dostala ešte rodina Maráková. Cenu In memoriam dostala sestra Anky Lihosithovej, ktorá odmala túžila po zriadení si detského domova. Spolu s manželom, ktorý dnes za Máriu prevzal cenu, sa spoločne venovali pestúnskej a profesionálnej starostlivosti o deti.

Mária Maráková mala spolu s manželom tri vlastné deti a poskytli domov aj pre ďalších 22 pochádzajúcich z detských domovov. 

Pani Mária minulý rok zomrela v boji so zákernou chorobou, no jej „odkaz stále žije v deťoch, ktoré vychovala,” spomenula Katka Brychtová. 

Manžel pani Márie veľmi ťažko nachádzal slová. No v záslužnej práci, ktorú spolu s Máriou robili, pokračuje ďalej.

„Celý život sme boli spolu a ťahali sme to. A viete, keď niečo sľúbite milovanej osobe, tak to treba dokončiť.” 

Počas podujatia sa slova zhostil aj herec a zároveň ambasádor práv detí Roman Pomajbo. „Mojím zmyslom života je naozaj rodina. Už sa akosi stávam takým maskotom, kde keď je všetko o deťoch, pre deti, s deťmi, tak som tam.” 

Na podujatí bol prítomný aj Róbert Dobrovodský, ktorý je od roku 2022 verejným ochrancom práv. Uviedol do života publikáciu Najlepší záujem dieťaťa. 

Súčasťou samotného oceňovania bolo otvorenie vernisáže fotografií Neviditeľné deti autora Maňa Štraucha. Tieto fotografie odhaľujú skutočný život a ťažké podmienky mnohých detí na Slovensku.

„Ide o deti, ktoré žijú v znevýhodnených podmienkach, a to, aké sú neviditeľné, to záleží od nás, ako my ich vidíme,” v krátkosti okomentoval svoje diela fotograf. 

Na záver slávnostného programu si mohli prítomní vypočuť aj koncert Michala Smetanku s názvom Orbis Pictus, Orbis Cantus.