Nadmerné hnojenie ohrozuje vodné zdroje. V Holandsku to rieši rezort dusíka. A na Slovensku?
Christianna van der Wal-Zeggelinková sa začiatkom roka 2022 stala holandskou ministerkou prírody a dusíkovej politiky. Dôvod je jednoduchý, krajina bojuje s nadmerným obsahom látok NOx vo vzduchu, v pôde a tiež vo vode, ktorej konzumácia môže mať fatálne následky. Dusičnany obsahujú aj podzemné vody na Slovensku a dlhodobo sa tento stav nedarí zlepšovať.
Politika reštrikcií v emisiách dusíka, ktorú razí holandská vláda, podnietila v krajine vlnu nepokojov. Ide totiž predovšetkým o intenzívnu činnosť farmárov – hnojenie a fekálie hospodárskych zvierat –, ktorá vedie k nadmernej prítomnosti dusičnanov v pôde, tie potom vsakujú aj do spodných vôd.
Zásahy do ich činnosti boli natoľko závažné, že prakticky môžu viesť k okresaniu produkcie tunajšieho poľnohospodárskeho sektora až o desiatky percent. „Úprimne, nie všetci farmári budú môcť pokračovať vo svojom biznise,” konštatovala ešte v júni v roku 2022 holandská vláda .
Na prvý pohľad sa kroky holandskej vlády, ktorej pôvodcami sú nariadenia európskych úradníkov, môžu zdať ako "hon na čarodejnice". V spomínanej súvislosti však ide o závažný problém. Dusík – konkrétne dusičnany – máme už aj v podzemných vodách na Slovensku. Ich nadmerná prítomnosť môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ktoré môžu skončiť aj fatálne.
Konzumácia dusičnanov môže viesť k uduseniu
Povedzme si najskôr niečo o nepriaznivých zdravotných dôsledkoch, ktoré sa dostavia pri prílišnej konzumácii vody s nadmerným obsahom dusičnanov.
V tráviacom trakte sa dusičnany vplyvom niektorých druhov baktérií redukujú na toxickejšie dusitany, ktoré po vstrebaní sa do krvi spôsobia premenu krvného farbiva hemoglobínu na methemoglobín, čo v krvnom obehu spôsobuje zníženú schopnosť prenášať kyslík.
Prejavom je modranie kože a pier, pri vážnejších stavoch to môže byť dusenie sa, poškodenie funkcií mozgu až zlyhanie základných životných funkcií. Toto ochorenie sa nazýva methemoglobinémia a ohrozuje najmä nedonosené deti a dojčatá do troch mesiacov. Preto, aby bolo možné vodu konzumovať, nemôže obsahovať viac ako 50 miligramov tejto zlúčeniny na liter. V prípade dojčenskej vody je limit 10 miligramov na liter.
Limit 50 miligramov však prekračuje až 12 percent sledovaných podzemných vôd na Slovensku, pričom do kohútikov v domácnostiach sa dostáva na niektorých miestach, najmä v okolí Trnavy a Nitry, voda s obsahom dusičnanov 20 alebo aj 40 miligramov na liter. Takúto vodu určite nie je vhodné používať pri kŕmení detí v dojčenskom veku.
"Na Slovensku evidujeme dva prípady tohto ochorenia [methemoglobinémie, pozn. red.] u detí z roku 2014. V jednom prípade došlo k úmrtiu, pričom v oboch prípadoch došlo ku konzumácii vody zo studne, ktorej kvalita nebola vyhovujúca," uviedol Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
"Dlhodobé prijímanie pitnej vody a potravy s vysokým obsahom dusitanov a dusičnanov môže taktiež viesť v žalúdku k vzniku nitrozlúčenín (napríklad nitrozamíny), ktoré sú pre človeka pravdepodobne karcinogénne. Ide najmä o zvýšené riziko nádorov gastrointestinálneho traktu a močových ciest," dodal ÚVZ SR.
Dusičnany v podzemných vodách sa nám nedarí redukovať
Posledné monitorovanie, ktoré sú členské štáty EÚ povinné Bruselu reportovať približne raz za päť rokov, ukázalo na Slovensku nadlimitnú prítomnosť dusičnanov v 12 percentách meraní. V porovnaní s Holandskom je to menej len o dve percentá, pričom ide o výsledky meraní z roku 2019. Štandardu sa podarilo získať výsledky meraní z tohto roku.
Tie hovoria, že Slovensku sa hodnoty dusičnanov nepodarilo znížiť – ostávajú nadlimitné v 12 percentách odberných miest. Zhoršený stav (11 až 13 percent odberov s prekročeným limitom) pretrváva minimálne od roku 2008, teda už pätnásť rokov.
Výsledky monitoringu dusičnanov v podzemných vodách na Slovensku podľa vykazovaného obdobia. Zdroj: EK
Napriek tomu, že sa EÚ aj Slovensko snaží hnojenie prísne kontrolovať, nedá sa povedať, že by sa stav prítomnosti dusičnanov v podzemných vodách zlepšoval. Na druhej strane sa ani nezhoršuje.
Problémové sú Trnavský a Nitriansky región
Výsledky meraní z roku 2020 až 2023 ukazujú, že hodnoty dusičnanov sú v podzemných vodách na Slovensku dlhodobo stabilné. Problémovými však ostávajú regióny v okolí Nitry a Trnavy, kde, ako je vidno na mape, vykazuje veľká časť meraní dusičnanov v podzemných vodách nadlimitné hodnoty. A tento stav sa v čase nezlepšuje.
Priemerná koncentrácia dusičnanov za roky 2020-2023. Zdroj: VÚVH
Vodárenské spoločnosti preto môžu mať v budúcnosti problém v zásobovaní týchto miest vodou, ktorá spĺňa normy. Meranie podzemných vôd totiž Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) štandardne vykonáva v hĺbke 12 metrov, no zásoby podzemných vôd môžu siahať až do hĺbky 60 metrov.
Je preto otázne, v akej hĺbke pitnú vodu čerpajú, a či znečistenie pokračuje ďalej aj do úrovní, z ktorých vodárenské spoločnosti vodu odoberajú. Na otázky Štandardu však zástupcovia tohto sektora ani samy spoločnosti neodpovedali.
Občania sa určite nemusia báť. Voda, ktorá prúdi do domácností vo všetkých mestách na Slovensku, je prísne kontrolovaná Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, pričom sa pravidelne meria a vyhodnocuje aj koncentrácia obsahu dusičnanov.
"Úrady verejného zdravotníctva v rámci svojich kompetencií hodnotia predovšetkým kvalitu pitnej vody z verejných vodovodov u spotrebiteľa, teda na kohútiku. V súčasnosti neevidujeme žiadne dlhodobé prekročenie limitnej hodnoty v ukazovateli dusičnany v zásobovanej oblasti zásobujúcej nad 5-tisíc obyvateľov," uviedla Klára Paganová z Odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
Naša krajina má oproti Holandsku dve podstatné výhody
Výhoda Slovenska spočíva v tom, že sme v rámci EÚ tretí najlepší v monitorovaní, a to konkrétne v hustote odberných miest, z ktorých sa odoberajú vzorky podzemnej vody na analýzu.
Druhou výhodou je, že máme oproti Holandsku násobne menší objem chovu hospodárskych zvierat. To prakticky znamená, že nemusíme farmárom rušiť prevádzky. Stačí, ak ich naučíme hnojiť v primeranom množstve – teda takom, pri ktorom nebude v pôde ostávať prebytočný dusík. A presne o to sa snaží Európska komisia spolu s domácimi regulačnými a kontrolnými úradmi.
"Každoročne sú podnikatelia v pôdohospodárstve povinní poskytovať prehľad o spotrebe hnojív, na základe ktorého sa vyhodnocuje bilancia živín za konkrétny pozemok, ale aj príslušný kataster," uviedol pre Štandard Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP).
Na základe údajov, ktoré ÚKSÚP od poľnohospodárov dostane, je možné nastaviť nápravné opatrenia vo vzťahu k aplikácii hnojív. Takisto sa tieto údaje využijú na nastavenie takzvaných "zraniteľných oblastí", kde sa následne kladie väčší dôraz na poľnohospodársku činnosť. Aj mimo zraniteľných oblastí si však farmári musia dávať dobrý pozor a riadiť sa "zásadami správnej poľnohospodárskej praxe", ktoré je treba uplatňovať na celej poľnohospodársky využívanej pôde.
Problémom nie je iba hnojenie
"Zvýšená koncentrácia dusičnanov je v blízkosti poľnohospodársky využívaných území, v častiach s nevybudovanou verejnou kanalizáciou, v miestach vypúšťania odpadovej vody do recipientu, v okolí skládok či pri továrni na výrobu hnojív," uviedlo Ministerstvo životného prostredia.
Európska komisia preto priebežne vyhodnocuje tri základné faktory, ktoré spôsobujú prítomnosť dusičnanov v pôde. Ide o hnojenie, chov hospodárskych zvierat a množstvo neodkanalizovaných oblastí. Inak povedané, vypúšťanie ľudských výkalov do prírody.
Obyvatelia neodkanalizovaných oblastí by teda mali byť oveľa opatrnejší. V prvom rade nevypúšťať žumpu do pôdy či povrchových vôd a tiež pravidelne si vodu zo studne kontrolovať. Príležitosť na to majú napríklad na deň vody – 22. marca – keď im túto službu zadarmo ponúka RÚVZ.
Tohtoročné meranie totiž odhalilo, že až jedna tretina vzoriek vody zo studní bola zdravotne nevyhovujúca, pričom vo väčšine prípadov bola problémom práve vysoká koncentrácia dusičnanov.
