Ľuboš Kubín

Varovanie predstaviteľov Litvy, Lotyšska, Estónska a Poľska odznelo počas rozhovorov na májovej bezpečnostnej konferencii Lennarta Meriho v estónskom Talline. Pobaltskí poslanci podľa Spiegela varovali predstaviteľov nemeckej vlády pred dôsledkami berlínskej politiky k vojne na Ukrajine. Nemecko odmieta poskytnúť ukrajinskej armáde zbrane s dlhým doletom a zakazuje ukrajinským ozbrojeným silám zasiahnuť ruské územie západnými zbraňami.

Tvrdia, že ak sa Rusom podarí strategický prielom na východe Ukrajiny, dôvodom bude to, že Západ Kyjevu pomáha len polovičato, a situácia sa môže dramaticky vyhrotiť. Predstavitelia pobaltských štátov a Poľska uviedli, že nebudú čakať, kým ruské jednotky dosiahnu ich hranice, namiesto toho sa rozhodnú rozmiestniť v zóne konfliktu svoje vlastné sily.

Znamenalo by to, že krajiny NATO sa stanú stranou vojny. Ako vysvetľuje Spiegel, presne tohto scenára sa obávajú nemecký kancelár Olaf Scholz a americký prezident Joe Biden. Ukrajina je čoraz viac v defenzíve, najvýznamnejší nemeckí ministri požadujú viac peňazí a zbraní, no kancelár Scholz zostáva rezervovaný. Obáva sa eskalácie a európskych volieb.

Myšlienku vyslania vojakov na Ukrajinu ako prvý vyslovil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Neskôr podľa francúzskych médií na neverejnom stretnutí s poslancami spresnil, že by k tomu mohlo prísť v prípade ruského postupu „smerom k Odese alebo smerom ku Kyjevu“.