Deň v skratke: Vojaci z východného krídla NATO na Ukrajine? Revolta v Markíze a Matovič v Kyjeve

Snímka obrazovky 2024-05-26 o 19.32.23 Michal Šimečka a Michal Kovačič. Foto: Markíza/Na telo.

Otázka vyslania vojakov na Ukrajinu sa opäť vracia do politickej diskusie. Poslanci z pobaltských štátov a Poľska, teda časti východného krídla NATO, varovali nemeckých predstaviteľov, že ich vlády sú pripravené poslať vojakov na Ukrajinu za predpokladu, ak sa Rusku podarí prielom na fronte. Informáciu o tom priniesol nemecký magazín Spiegel. Výber tém pripravuje Ľuboš Kubín.

Varovanie predstaviteľov Litvy, Lotyšska, Estónska a Poľska odznelo počas rozhovorov na májovej bezpečnostnej konferencii Lennarta Meriho v estónskom Talline. Pobaltskí poslanci podľa Spiegela varovali predstaviteľov nemeckej vlády pred dôsledkami berlínskej politiky k vojne na Ukrajine. Nemecko odmieta poskytnúť ukrajinskej armáde zbrane s dlhým doletom a zakazuje ukrajinským ozbrojeným silám zasiahnuť ruské územie západnými zbraňami.

Tvrdia, že ak sa Rusom podarí strategický prielom na východe Ukrajiny, dôvodom bude to, že Západ Kyjevu pomáha len polovičato, a situácia sa môže dramaticky vyhrotiť. Predstavitelia pobaltských štátov a Poľska uviedli, že nebudú čakať, kým ruské jednotky dosiahnu ich hranice, namiesto toho sa rozhodnú rozmiestniť v zóne konfliktu svoje vlastné sily.

Znamenalo by to, že krajiny NATO sa stanú stranou vojny. Ako vysvetľuje Spiegel, presne tohto scenára sa obávajú nemecký kancelár Olaf Scholz a americký prezident Joe Biden. Ukrajina je čoraz viac v defenzíve, najvýznamnejší nemeckí ministri požadujú viac peňazí a zbraní, no kancelár Scholz zostáva rezervovaný. Obáva sa eskalácie a európskych volieb.

Myšlienku vyslania vojakov na Ukrajinu ako prvý vyslovil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Neskôr podľa francúzskych médií na neverejnom stretnutí s poslancami spresnil, že by k tomu mohlo prísť v prípade ruského postupu „smerom k Odese alebo smerom ku Kyjevu“.

Robert Fico ešte predtým, ako sa mala táto téma objaviť na rokovacom stole, vylúčil vyslanie slovenských vojakov na východ od našich hraníc s tým, že Ukrajina nie je členský štát NATO. Vyhlásil, že Slovensko s vojnou na Ukrajine nemá nič spoločné. Nech nás žiada ktokoľvek o čokoľvek, noha slovenského vojaka neprekročí slovensko-ukrajinskú hranicu, zdôraznil slovenský premiér.

Mediálna platforma Voice of Europe sa dostala na sankčný zoznam EÚ

Európska únia na návrh českej diplomacie zaradila na sankčný zoznam mediálnu platformu Voice of Europe, a ukrajinských podnikateľov Arťoma Marčevského a Viktora Medvedčuka. Ide o mediálny projekt, v ktorom vystúpili aj slovenskí politici. Rozhovor na serveri poskytli ministerka kultúry Martina Šimkovičová, či poslanec Smeru Erik Kaliňák, ktorí zároveň kandidujú vo voľbách do eroparlamentu.

Všetky obmedzenia, ktoré voči nim doteraz uplatnili Česi, sa teraz vzťahujú na všetkých 27 členských štátov EÚ. Česká vláda zapísala Voice of Europe aj oboch podnikateľov na národný sankčný zoznam už na konci marca, podľa českých tajných služieb išlo o proruskú sieť, ktorá sa pokúšala ovplyvňovať politiku v niekoľkých európskych krajinách. Obmedzenia zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje. Dvom osobám sa zakazuje vstup na územie EÚ.

Prejdime k domácim témam.

Spor okolo relácie prerástol do rebélie medzi časťou redakcie a vedením Markízy

Moderátor Michal Kovačič rozprúdil vlnu reakcií, keď na záver ostatnej relácie Na telo prečítal krátky text v živom vysielaní, kde okrem iného varoval pred „orbanizáciou médií“ a posťažoval sa na tlak majiteľov a cenzúru. Vyhlásenie Kovačiča v nedeľu večer v hlavnej spravodajskej relácii televízia Markíza neriešila.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami