Varovanie predstaviteľov Litvy, Lotyšska, Estónska a Poľska odznelo počas rozhovorov na májovej bezpečnostnej konferencii Lennarta Meriho v estónskom Talline. Pobaltskí poslanci podľa Spiegela varovali predstaviteľov nemeckej vlády pred dôsledkami berlínskej politiky k vojne na Ukrajine. Nemecko odmieta poskytnúť ukrajinskej armáde zbrane s dlhým doletom a zakazuje ukrajinským ozbrojeným silám zasiahnuť ruské územie západnými zbraňami.
Tvrdia, že ak sa Rusom podarí strategický prielom na východe Ukrajiny, dôvodom bude to, že Západ Kyjevu pomáha len polovičato, a situácia sa môže dramaticky vyhrotiť. Predstavitelia pobaltských štátov a Poľska uviedli, že nebudú čakať, kým ruské jednotky dosiahnu ich hranice, namiesto toho sa rozhodnú rozmiestniť v zóne konfliktu svoje vlastné sily.
Znamenalo by to, že krajiny NATO sa stanú stranou vojny. Ako vysvetľuje Spiegel, presne tohto scenára sa obávajú nemecký kancelár Olaf Scholz a americký prezident Joe Biden. Ukrajina je čoraz viac v defenzíve, najvýznamnejší nemeckí ministri požadujú viac peňazí a zbraní, no kancelár Scholz zostáva rezervovaný. Obáva sa eskalácie a európskych volieb.
Myšlienku vyslania vojakov na Ukrajinu ako prvý vyslovil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Neskôr podľa francúzskych médií na neverejnom stretnutí s poslancami spresnil, že by k tomu mohlo prísť v prípade ruského postupu „smerom k Odese alebo smerom ku Kyjevu“.
Robert Fico ešte predtým, ako sa mala táto téma objaviť na rokovacom stole, vylúčil vyslanie slovenských vojakov na východ od našich hraníc s tým, že Ukrajina nie je členský štát NATO. Vyhlásil, že Slovensko s vojnou na Ukrajine nemá nič spoločné. Nech nás žiada ktokoľvek o čokoľvek, noha slovenského vojaka neprekročí slovensko-ukrajinskú hranicu, zdôraznil slovenský premiér.
Mediálna platforma Voice of Europe sa dostala na sankčný zoznam EÚ
Európska únia na návrh českej diplomacie zaradila na sankčný zoznam mediálnu platformu Voice of Europe, a ukrajinských podnikateľov Arťoma Marčevského a Viktora Medvedčuka. Ide o mediálny projekt, v ktorom vystúpili aj slovenskí politici. Rozhovor na serveri poskytli ministerka kultúry Martina Šimkovičová, či poslanec Smeru Erik Kaliňák, ktorí zároveň kandidujú vo voľbách do eroparlamentu.
Všetky obmedzenia, ktoré voči nim doteraz uplatnili Česi, sa teraz vzťahujú na všetkých 27 členských štátov EÚ. Česká vláda zapísala Voice of Europe aj oboch podnikateľov na národný sankčný zoznam už na konci marca, podľa českých tajných služieb išlo o proruskú sieť, ktorá sa pokúšala ovplyvňovať politiku v niekoľkých európskych krajinách. Obmedzenia zmrazujú všetky finančné prostriedky a hospodárske zdroje. Dvom osobám sa zakazuje vstup na územie EÚ.
Prejdime k domácim témam.
Spor okolo relácie prerástol do rebélie medzi časťou redakcie a vedením Markízy
Moderátor Michal Kovačič rozprúdil vlnu reakcií, keď na záver ostatnej relácie Na telo prečítal krátky text v živom vysielaní, kde okrem iného varoval pred „orbanizáciou médií“ a posťažoval sa na tlak majiteľov a cenzúru. Vyhlásenie Kovačiča v nedeľu večer v hlavnej spravodajskej relácii televízia Markíza neriešila.
Spor Michala Kovačiča s vedením televízie Markíza o budúcnosť nedeľnej diskusnej relácie Na telo nabral na intenzite v pondelok. Relácia sa mala predčasne pred letom skončiť, odvysielať sa mali už len jej dva diely. Za moderátora sa v pondelok postavilo takmer 100 kolegov z televízie. Vyjadrujú mu plnú podporu a žiadajú, aby ho televízia ponechala moderovať reláciu.
Televízia v pondelok popoludní zareagovala na revoltu Kovačiča a časti zamestnancov okamžitým prerušením vysielania relácií Na telo a Na telo PLUS. Tvrdí, že ako oprávnený vysielateľ a držiteľ príslušných autorizácií, "nesie redakčnú zodpovednosť za účinnú kontrolu nad obsahom vysielania". Podľa vedenia moderátor zneužil vysielací čas na prezentovanie osobných názorov v rozpore so zákonom o mediálnych službách a etickým kódexom novinára. Podľa výročnej správy spoločnosti Markíza – Slovakia ku koncu roka 2022 mala televízia takmer 340 zamestnancov.
Televízia Markíza zažila v roku 1998 pokus o nepriateľské prevzatie zo strany spoločnosti Gamatex a jej ochranky, ktorú vlastnil Marian Kočner. Súviselo to s prepuknutím vlastníckeho sporu medzi Pavlom Ruskom a spoločníčkou Sylviou Volzovou. V auguste 1998 Markízu obsadili tiež ukrajinskí ochrankári, televíziu vtedy prišli chrániť davy ľudí, vrátane politikov Mikuláša Dzurindu a Roberta Fica. Spor sa neskôr urovnal tak, že Rusko napokon Kočnera čudne vyplatil.
Dnes je v Markíze na stole tiež vážna otázka, či bude mať navrch politický aktivizmus kričiaci z obrazovky, alebo preváži elementárna lojalita k vlastnému zamestnávateľovi a snaha po objektivite smerom k divákovi.
Matovič finišuje s eurokampaňou v Kyjeve
Po tom, ako sa pred parlamentnými voľbami 2020 podarilo Igorovi Matovičovi zvládnuť finiš kampane vo Francúzskom Cannes pred vilou Jána Počiatka, sa teraz vybral do Kyjeva zavŕšiť kampaň k voľbám do európskeho parlamentu.
V Kyjeve vyhlásil, že celá Európa bude rozhodovať o tom, či si do europarlamentu zvolí Putinových kolaborantov alebo ľudí, ktorým na Ukrajine, ale aj na demokratickom a slobodnom živote v EÚ záleží. Peniaze, ktoré by sme teraz ušetrili, Slovensko podľa Matoviča vynaloží v budúcnosti, lenže k tomu pribudne aj krv vojakov, ktorí budú musieť ísť do vojny s Putinom. Ruský prezident sa totiž podľa bývalého premiéra na hraniciach s Ukrajinou určite nezastaví.
Spolu s ďalšími predstaviteľmi hnutia pred kyjevskou radnicou rozostrel dlhý transparent s posolstvom: „EÚ zobuď sa! Pomôžte Ukrajine brániť životy teraz… alebo o pár rokov zaplatíte oveľa viac za ochranu životov občanov EÚ“. Podľa Matoviča EÚ v pomere k USA pomáha Ukrajine málo a ak prehrá, budeme krvácať aj my na Slovensku, dodal v závere živého vstupu.
V roku 2019 sa Igor Matovič ako opozičný poslanec ostro vyjadril na adresu zahraničnej politiky Spojených štátov, keď povedal, že USA spôsobili to, že rozvrátili krajiny ako Líbyu, ako Irak, následne Sýriu, Egypt. Na troskách týchto rozvrátených štátov vznikol Islamský štát a stovky tisíc ľudí zbytočne zomreli. "Precitol som z toho, že USA sú garantom bezpečnosti a zárukou medzinárodnej stability. Podľa môjho názoru, USA sú dnes chaos svetovej politiky a nie jej maják,“ vyjadril sa v tom čase neskorší predseda vlády.