Argumentom poslancov podľa populárneho nemeckého časopisu bolo, že zdržanlivé zaobchádzanie s Moskvou by sa mohlo obrátiť proti nim a spôsobiť ďalšiu eskaláciu konfliktu.
Predstavitelia pobaltských štátov a Poľska preto uviedli, že nebudú čakať, kým ruské jednotky dosiahnu ich hranice, namiesto toho sa rozhodnú rozmiestniť v zóne konfliktu svoje vlastné sily.
Tlačové služby ministerstiev obrany Poľska, Estónska, Lotyšska a Litvy na žiadosť o komentár pre zahraničné médiá nereagovali.
Pobaltskí predstavitelia to signalizovali aj oficiálne
Myšlienku vyslania vojakov na Ukrajinu ako prvý vyslovil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Neskôr podľa francúzskych médií Le Monde a L’Independant na neverejnom stretnutí s poslancami spresnil, že by k tomu mohlo prísť v prípade ruského postupu „smerom k Odese alebo smerom ku Kyjevu“.
Moskva na Macronove vyjadrenia reagovala tvrdeniami, že rozmiestnenie západných vojsk na Ukrajine by nevyhnutne viedlo ku konfliktu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou ako takou.
Na Macronove úvahy pozitívne – alebo sčasti pozitívne – reagovalo popri krajinách ako Poľsko alebo Česko práve pobaltské trio.
Estónska premiérka Kaja Kallasová niekoľko dní po nastolení témy povedala, že západní lídri nesmú vylúčiť vyslanie pozemných jednotiek na Ukrajinu.
Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis tiež povedal, že je vďačný za diskusiu, ktorú Macron inicioval, a dodal, že „nič nemožno zmietnuť zo stola, žiadnu možnosť nemožno okamžite odmietnuť“. Premiérka tejto krajiny Ingrida Šimonytėová zas začiatkom mája povedala, že litovskí vojaci by mohli byť v dohľadnej dobe vyslaní na výcvikovú misiu.
Výzvu Macrona podporil aj lotyšský minister zahraničných vecí Krisjanis Karins. Politik povedal, že Macron „povzbudzuje spojencov, aby mysleli inak“. „Potom prijmeme rozhodnutie a v skutočnosti sa nič nezmení. Takže to ukazuje, že sa nemáme čoho báť, pretože v Európe už máme veľmi rozšírenú vojnu. Musíme sa uistiť, že Ukrajina v tejto vojne zvíťazí,“ doplnil.
Poľský minister zahraničia Radosław Sikorski v marci povedal, že vojaci z krajín NATO už pôsobia na Ukrajine. Ktorých štátov sa to týka, nespresnil. „Vojaci z krajín NATO sú už na Ukrajine a ja by som sa chcel úprimne poďakovať veľvyslancom týchto krajín, ktorí na seba vzali také riziko. Oni sami najlepšie vedia, ktorí to sú,“ uviedol.
Rusi naďalej postupujú
Ruské ozbrojené sily medzitým získali kontrolu nad ďalšími dvoma obcami vo východnej časti Ukrajiny, oznámilo v pondelok ruské ministerstvo obrany. Podarilo sa im dobyť Ivanivku v Charkovskej oblasti a Netajlove v Doneckej oblasti.
Rusko 10. mája spustilo rozsiahlu pozemnú ofenzívu v Charkovskej oblasti a odvtedy hlásilo získanie viacerých obcí. Štandard minulý týždeň upozornil na to, že by sa mohla natiahnuť aj do Sumskej oblasti.
Moskva sa podľa mnohých pozorovateľov usiluje využiť svoju výhodu na bojisku, zatiaľ čo Ukrajina čaká na dodanie zbraní poskytnutých Spojenými štátmi.
Ukrajina do oblastí na východe krajiny vysiela posily a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozorňuje, že tieto ruské útoky by mohli byť prvou vlnou letnej ofenzívy Moskvy.
(tod/tasr)
