Od roku 1969 budoval Armádne stredisko vrcholového športu Dukla Trenčín, kde bol v rokoch 1979 až 1982 veliteľom, neskôr pracoval na veliteľstve Východného vojenského okruhu.
Do roku 1951 hral aktívne futbal. Po atletických previerkach nováčikov, ktoré absolvoval na vojne v Českých Budějoviciach, mu prirástla k srdcu atletika. Stal sa tiež prvým slovenským atlétom, ktorý mal na konte svetový rekord.
Spoločne s Antonom Bullom bol pri prvom postupe trenčianskych futbalistov do československej najvyššej súťaže v ročníku 1959/60, na jar 1968 viedol trenčiansku Jednotu ako hlavný tréner v 7 prvoligových zápasoch (14. až 20. kolo).
