Český prezident Petr Pavel oznámil vo februári iniciatívu, ktorej cieľom je poskytnúť Ukrajine 1,5 milióna kusov delostreleckej munície zo štátov mimo EÚ. Snaha ale naráža na (ne)očakávané problémy. Existujú totiž krajiny, ktoré z rovnakých zásob dodávajú muníciu pre Ukrajinu aj pre Rusko. Moskva však dokáže financie poskytnúť skôr. Tvrdí to pražský vyslanec pre obnovu Ukrajiny Tomáš Kopečný.
Ďalší problém súvisí s kvalitou munície. Napríklad český výrobca Czechoslovak Group (CSG) nemôže odoslať potrebné dodávky, pretože zhruba polovica munície je poškodená. Majiteľ CSG Michal Strnad uviedol, že približne polovica munície, ktorú jeho spoločnosť v mene českej vlády získala z Afriky a Ázie, nie je dostatočne kvalitná na to, aby ju mohli bez ďalšieho spracovania poslať na Ukrajinu.
Aby toho nebolo dosť, ministerka obrany Jana Černochová priznala, že k českej muničnej výzve sa prihlásilo 18 štátov, ale peniaze poskytli iba štyri z nich. Dánsko, Portugalsko, Kanada a Holandsko.
Česká iniciatíva na nákup munície pre Ukrajinu štartovala so silným politickým posolstvom, no doterajšie výsledky pri obstarávaní munície z tretích krajín, aj pôvodný politický zámer, začínajú narážať na tvrdú realitu.
Obžaloba čurillovcov
Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby po dva a pol roku ukončil prípad čurillovcov a navrhol podanie obžaloby na siedmich policajtov. Muži sú podozriví zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Mali plniť politické zadania a manipulovať s výpoveďami svedkov.
Ide o tých policajtov, ktorých postavil mimo služby minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Mali však status chránených oznamovateľov, pričom vypovedali, ako ich chcela SIS a policajná inšpekcia diskreditovať spochybňovaním ich vyšetrovaní.
Postupy čurillovcov niesli často znaky, ak nie konania na zakázku, tak minimálne znaky premotivovanosti. Zlyhaním bolo to, že vedenie polície aj ministerstva vnútra nedokázalo ich kontroverzné postupy korigovať. Najdôležitejšiu otázku bude musieť teraz rozhodnúť súd, a to, či tieto kovbojské praktiky boli aj trestným činom.
Gerulata stratila pre štát dôveryhodnosť
Vláda nevyužije služby súkromnej spoločnosti syna spoluzakladateľa Esetu, ktorá pre ňu mala monitorovať dezinformácie. Verejné obstarávanie na monitorovací softvér, ktoré firma Michala Trnku vyhrala, štát vyhlásil ešte za vlády Eduarda Hegera a podpísal za Ľudovíta Ódora. Gerulata Technologies tak príde o zákazku za 416-tisíc eur.
Pripomeňme, že v roku 2022 sa na internete objavil 150-členný zoznam takzvaných ruských propagandistov aktívnych na Slovensku, ktorý vytvorila spoločnosť Gerulata Technologies. Na „čiernych zoznamoch“ proruských hybridných hrozieb spoločnosti Gerulata končili aj vtedajší opoziční politici.
Úrad vlády uviedol, že strategická komunikácia, pod ktorú boj proti dezinformáciám patrí, by mala byť „výsostne v rukách štátu“.
Je to správny krok. Ide o problematiku, ktorá by v prípade vážnych hrozieb mala byť pokrytá štátom a jeho spravodajskými službami. V ostatných prípadoch by sa kontrola informácíi mala skôr zužovať ako rozširovať, a v komunikácii a vyjadrovaní názorov občanov vo virtuálnom priestore by sa mali zachovať čo najširšie rámce slobody a plurality.
Vo Vatikáne sa diskutuje o mieri medzi Ruskom a Amerikou
Bývalý osobitný vyslanec EÚ pre náboženskú slobodu, Ján Figeľ, vo Vatikáne s podporou pápeža Františka manažuje rokovania medzi zástupcami znepriatelených strán. Ide o iniciatívu súkromnej Nadácie Clementy, ktorá sídli v Londýne. Vatikán vďaka dôvere a dlhodobej podpore dialógu s cieľom mieru, umožnil spoluprácu a uskutočnenie prvého stretnutia. Príprava sa postupne rozbiehala a trvala vyše dva roky.
Cieľom je v dialógu hľadať a definovať cestu ku kvalitatívnej zmene vzťahov – od konfrontácie k spolupráci. Jej vyjadrením majú byť konkrétne projekty, ktoré vyjadrujú spoločný záujem, sú vzájomne výhodné a otvorené pre účasť ďalších krajín.
Víziou je hľadanie stability a bezpečnosti od Anchorage na Aljaške, cez Európu a strednú Áziu až po Vladivostok na Kamčatke. Logicky, takýto cieľ zahŕňa a predpokladá zastavenie vojny na Ukrajine. Viac sa dozviete v rozhovore Mateja Gašparoviča s Jánom Figeľom na stránkach Štandardu.
Prevoz predsedu vlády do Bratislavy
Premiéra Roberta Fica vo štvrtok previezli z Banskej Bystrice do Bratislavy. Okolo šiestej hodiny večer mal z banskobystrickej nemocnice vzlietnuť záchranársky vrtuľník, ktorý podľa radaru pristál v Bratislave. Informáciu o prevoze potvrdila riaditeľka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta.
Návrat premiéra Fica do Bratislavy pri zlepšenom zdravotnom stave mu v domácom prostredí uľahčí politickú komunikáciu so svojim najbližším okolím, umožní viac osobných politických kontaktov, a zvýši prehľad a zlepší dosah na politické dianie v krajine.