Deň v skratke: Užitočnosť rodičovského dôchodku, Európa zvýšila dovoz plynu z Ruska, progresivizmus nemá budúcnosť

Na účty seniorov opäť putujú rodičovské penzie. Inovatívna myšlienka rodičovského dôchodku sa na Slovensku realizuje druhýkrát. Od dnešného dňa ho začína vyplácať Sociálna poisťovňa na účty rodičov v dôchodcovskom veku. Dostane ho viac ako 908-tisíc ľudí, pričom priemerná suma ročnej sadzby predstavuje 338,40 eura. Aj v tomto roku sa finančná suma, v minulosti označovaná aj ako rodičovský bonus, vyplatí jednorazovo.

Rodičovský dôchodok je od 1. januára 2023 garantovaný ústavou, v rozsahu článku 39 ods. 5. Ústava SR garantuje každému poistencovi právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe.

Výška rodičovského dôchodku vyplácaného v tomto roku závisí od toho, koľko dieťa zarábalo v roku 2022 a koľko zaplatilo na sociálnych odvodoch. Maximálna mesačná výška rodičovského dôchodku na jedno dieťa bude 23,50 eura, čo je nárast o 1,70 eura oproti minulému roku 2023. Priemerná mesačná výška na jedno dieťa bude 15 eur. Finančný bonus dostanú seniori na normálnom dôchodku aj invalidnom dôchodku, ak už dosiahli dôchodkový vek. Patrí tiež bývalým policajtom a vojakom, ktorí poberajú výsluhový dôchodok, ale musia mať splnenú podmienku dôchodkového veku.

Rodičovský príspevok by mali podľa SP dostať aj seniori, ktorí poberajú dôchodok z cudziny. Podmienkou však je, že ich dieťa muselo v roku 2022 pracovať a odvádzať sociálne odvody na Slovensku. Nárok na príspevok majú aj rodičia, ktorých dieťa je na rodičovskej dovolenke. Rodičovský dôchodok, naopak, nedostanú rodičia, ktorých dieťa žije a pracuje v zahraničí.

Po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica, chcel minister práce Erik Tomáš rodičovský dôchodok zrušiť. Tento krok sa stretol s nesúhlasom koaličnej SNS, časti opozičných strán, aj verejnosti. Vznikla výzva a petícia, aby sa rodičovský dôchodok nezrušil. Podpísali ju napríklad generálny biskup Evanjelickej cirkvi Ivan Eľko, katolícky biskup Jozef Haľko, herci SND Božidara Turzonovová či Štefan Bučko, výtvarník Milan Bočkay, iniciátorom bol autor myšlienky rodičovského dôchodku Vladimír Palko. Petíciu podpísalo vyše 9-tisíc ľudí.

Rodičovský dôchodok je dôležitý inovatívny prvok v našom dôchodkovom systéme, ktorý je postavený na princípe zásluhovosti. Odmeňuje rodičov v dôchodkovom veku za to, že nimi vychované deti dnes plnia pokladnicu Sociálnej poisťovne a neodmeňuje toho, koho deti do slovenskej Sociálnej poisťovne odvody neodvádzajú.

Prispievajú tak k tomu, aby bol dôchodkový systém udržateľný, aj keď súčasné demografické trendy nie sú dlhodobo pozitívne. Rodičia s deťmi sa tak stávajú investormi systému, a cez ich deti, ktoré platia odvody, sa im časť prostriedkov systému zákonne monetizuje. V súčasnosti ide o sumu bonusu vo výške 1,5 percenta z dvanástiny hrubého zárobku dieťaťa. Do budúcnosti by sa malo toto percento zvýšiť a rodičovský pilier by mal posilniť na úkor plošne vyplácaného 13. dôchodku.

Podľa prepočtov bývalého ministra práce Milana Krajniaka, ktorý zmenu presadil, tým ešte stále nie je odstránená diskriminácia rodičov s deťmi.

Prezident Pellegrini zostane jednou nohou v Hlase

Vytvorili sme funkciu takzvaného „zakladajúceho“ predsedu strany, ktorý bude môcť povedať svoj názor na príslušných straníckych fórach, môže sa vyjadriť k programu strany či k budúcej politike strany. Je to čestná funkcia a som nesmierne rád, že Peter Pellegrini bude navždy zakladajúcim členom Hlasu sociálnej demokracie, povedal nový predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok.

Čo tento novotvar znamená?

Súčasná prezidentka Zuzana Čaputová sa v roku 2019 vzdala funkcie podpredsedníčky Progresívneho Slovenska, ktoré sa nedostalo do parlamentu po prvom kole prezidentských volieb. Po zvolení za hlavu štátu sa v strane vzdala aj členstva. V minulosti sa aj prezidenti Michal Kováč či Rudolf Schuster odpútali od svojich materských strán. Prezident Kováč bol v dlhotrvajúcom konflikte s vtedajším predsedom HZDS Vladimírom Mečiarom. Po Kováčom prejave v roku 1994 Mečiarova vláda druhýkrát padla. V roku 2004 sa stal prezidentom Ivan Gašparovič. Pôsobil ako predseda Hnutia za demokraciu (HZD) a po zvolení dostal titul čestného predsedu HZD. V roku 2009 sa Gašparovič na východe republiky vyjadril, že je akoby členom Smeru.

Spojenie Petra Pellegriniho so stranou Hlas aj po nástupe do funkcie hlavy štátu sa zrejme nestratí. Zvlášť, ak jeho väzbu na stranu umocnili delegáti víkendového snemu zmenou stanov, ktoré mu ako zakladateľovi Hlasu umožňujú vystupovať v straníckych štruktúrach druhej najsilnejšej koaličnej strany.

Pellegrini pred prezidentskými voľbami zdôrazňoval, že prezident musí byť nadstranícky, aby mohol zjednocovať národ a uprednostniť záujmy ľudí pred záujmami politikov. Ak sa chce novozvolený prezident vyvarovať chýb, ktorým sa nevyhla Zuzana Čaputová, mal by sa od vlastnej strany, z ktorej vzišiel, vzdialiť nielen formálne, ale predovšetkým nestranným a nestraníckym výkonom funkcie prezidenta.

Do Európy prúdi viac ruského plynu

Denné dodávky plynu do Európy od Gazpromu prostredníctvom plynovodov vzrástli z mája oproti aprílu v priemere o vyše sedem percent a v medziročnom porovnaní takmer o 40 percent. Napriek medziročnému zvýšeniu dovozu plynovodného zemného plynu z Ruska v máji je jeho podiel na celkových dodávkach do Európy menej ako 10 percent. Medziročné zvýšenie dodávok zemného plynu z Ruska súvisí s rastom dopytu pri napĺňaní podzemných zásobníkov zemného plynu pred nadchádzajúcou zimnou sezónou.

Denné dodávky plynu prostredníctvom plynovodov dosiahli v máji 89,5 milióna kubických metrov. V apríli to bolo v priemere 83,4 milióna m³/denne a v máji minulého roka 64,5 milióna m³/deň. To znamená medzimesačný rast o 7,3 percenta a medziročný o 38,8 percenta. Európsky trh patril kedysi ku kľúčovým exportným trhom pre ruský plyn a spoločnosť Gazprom. Invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022 však spôsobila, že európske krajiny postupne ustúpili od dovozu ruských energií.

Cena plynu v Európe je na tohtoročnom maxime, dôvodom je neplánovaný výpadok produkcie v Nórsku, pričom nie je jasné, ako dlho bude trvať. Dôsledkom výpadku v produkcii je však to, že ceny zemného plynu v Európe vzrástli na najvyššiu úroveň od začiatku roka.

Neistotu vyvoláva aj možné zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Postoj ukrajinskej strany je jednoznačný, zmluva o tranzite vyprší na konci roka 2024. Nebudeme hovoriť s Rusmi a ani predlžovať zmluvu,“ povedal  ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Po rokovaní vlád Slovenska a Ukrajiny podľa premiéra Fica vznikla dohoda, že pravdepodobne tranzit ruského plynu cez Ukrajinu bude pokračovať, čo je „vynikajúca správa“.

Rokovania stále pokračujú a všetky alternatívy sú na stole,“ uviedol pre Štandard riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský. Eustream ešte v rokoch 2021 až 2022 prepravil takmer 36 miliárd kubických metrov plyn a v roku 2021 odviedol štátu daň z príjmu vyše 97 miliónov eur.

Vojna na Ukrajine sa doteraz na rozdiel od stále neobjasneného zničenia plynovodu Nord Stream zásadne nedotkla plynovej infraštruktúry, ktorá vedie cez ukrajinské územie do východnej Európy a Rakúska. Prípadná eskalácia konfliktu by to však mohla zmeniť, pričom plynové potrubia a tlakové a meracie stanice by sa mohli stať prípadnými cieľmi diaľkovo riadených úderov.

Progresivizmus nemá budúcnosť

Možno sa každá generácia v spomienkach vracia k bodu, keď svet bol ešte v poriadku. Možno to je pohyblivý bod a keby sme ho skúmali, bol by to rok, keď sme mali osemnásť alebo dvadsať, keď sme život mali pred sebou a všetko bolo možné. Neviem, či je progresivizmus generačným konceptom – možno je to v skutočnosti biznisový projekt –, ale dokážem si predstaviť dnešnú mládež, ako bude za päťdesiat rokov presvedčená, že svet bol ešte v poriadku práve teraz, keď my starší nad jeho stavom lamentujeme. V každom prípade má tento koncept jednu zásadnú chybu, kvôli ktorej nemá budúcnosť.

Hovorí to v rozhovore s Jaroslavom Daniškom pre Štandard Ivan Hoffman. Počas komunizmu vydával a písal pre samizdat Fragment K, preslávil sa v máji 1989 na Bratislavskej lýre, kde mu vytvorila priestor Joan Baezová a on zahral pieseň Nech mi nehovoria, kým mu organizátor nevypol mikrofón. O pár mesiacov neskôr sa jeho pieseň Sľúbili sme si lásku spievala na námestiach počas Novembra 1989. Koncom novembra patril k skupine 7 ľudí, ktorí vyzvali na zakladanie kresťansko-demokratických klubov, čo viedlo k založeniu KDH. Do politiky nevstúpil a stal sa novinárom. Jeho glosy dnes vychádzajú vo štvrtok v Pravde a v piatok v Štandarde.