Talkshow hostila a predstavila už mnohé osobnosti

Boli už u mňa i takí ľudia, ako francúzsky astronaut Jean-Pierré Haigneré, Jiří Menzl, Milan Lasica, Emília Vašáryová a mnohí ďalší známi umelci, športovci, odborníci.

Kedy ste s talkshow začali?

Bolo to v roku 2013, keď sa Košice stali Európskym hlavným mestom kultúry (EHMK). Vtedy za európske peniaze zrekonštruovali Malú scénu a vtedajší nám riaditeľ Štátneho divadla Peter Himič dal šancu, tak sme s Petrom Beresom mohli talkshow ‚Bez šepkára‘ rozbehnúť. Takže ju robíme už 12 rokov.

Predpokladali ste, že to vydrží tak dlho?

Nešiel som do tohto projektu s tým, že to bude len dva-trikrát. Áno, mal som víziu, že to bude dlhoročná práca. A je to to, čo najradšej robím, čiže moderovanie s vtipom.

Spomínate si na svoju prvú show, kto boli hostia?

Prvými hosťami bol súbor Gregoriana, ktorý hrá a spieva barokovo-renesančné skladby na latinskej svätej omši. Bola tam tiež herečka Dana Košická, a žiaľ, na ostatných si už nespomínam. Mám vždy piatich hostí.

Priblížte vašu talkshow

Nuž, mám päť hostí a snažím sa, aby to bola taká mozaika ľudí. Sú tam mladší aj starší, ženy, muži. Rôzne profesie… Prví štyria hostia majú k dispozícii po 15 minút a ďalší hosť, ktorý je mediálne známy, má polhodinový priestor. Ide na záver ako zlatý klinec programu.

Našou špecialitou je, že pozývam aj ‚obyčajných‘ ľudí. Napríklad, mal som revízora Dopravného podniku mesta Košice, tety pracujúce na verejných toaletách… Sú to ľudia, ktorí robia dobre svoju robotu a majú množstvo zaujímavých príhod a každý z nás sa s nimi už stretol.

Košičanom ste známy aj vďaka svojmu bicyklu – a je súčasťou aj talkshow...

Áno na bicykli prichádzam od začiatku. Chcel som mať totiž dynamicky nástup a s bicyklom som zžitý. Diváci vždy pozerajú, či sa ‚nevykydnem‘ do prvého radu, ale zatiaľ sa mi to nestalo. Ja svoj bicykel požičiam aj hosťom, keď sa chcú previezť po pódiu.

Ozaj žiadna kolízia?

Nie, ale najviac som riskoval, keď som mal hostí – majstrov sveta bratov Nagyovcov v cyklotriale z Lučenca. Tí prišli na bicykloch a vyskočili s nimi na pódium, a potom ma presvedčili, aby som si ľahol na dosky a nado mnou a cezo mňa skákali.

A ako je to s hosťami? Chcú chodiť?

Chcú, ale zopár je takých, že máme problém zladiť si navzájom termíny, pretože sú veľmi vyťažení. Napríklad Ján Kraus z Prahy. Píšeme si, ale zatiaľ si naňho ešte musíme počkať.

Ktorý hosť bol taký, čo vám a divákom utkvel najviac v pamäti?

Veľmi pekné to bolo s Milanom Lasicom, ktorý bol až dvakrát a to som pôvodne ani nedúfal, že príde aspoň raz. A keď sa začínal nový rok, tak som mu poslal smsku s takou víziou, že zas bude v Košiciach Art film, ktorého bol prezidentom a že mu prajem všetko dobré. Pozvanie som mu priamo nenapísal, len som vyjadril nádej, že sa opäť stretneme. A on mi odpísal, že rád príde aj tretíkrát. Žiaľ, to sa nám už nepodarilo…

Talkshow sa už posunula aj vďaka vašim vlastným vystúpeniam

Áno, s Peťom Beresom alebo s ľuďmi zo štábu tam už vkladáme nejakú vlastnú scénku, alebo si pripravím stand up scénku.

Okrem sprevádzania a moderovania ste aj spisovateľ

Píšem najmä o Košiciach a mám na konte desať titulov. Z toho jeden v angličtine, dva anglicko-slovenské a sedem v slovenčine. Najúspešnejšia kniha je Košice na každý deň, ktorá sa končí humorne, testom ‚košickosti‘. Keďže je veľmi úspešná, tak píšem už druhý diel. Dávnejšie som napísal aj román s názvom Najnovší hriech. Je o súčasnej dobe, že by sme mali viac myslieť na prírodu ako na konflikty medzi sebou. Je to moja jedenásta kniha, vydal som aj dve zbierky básní, knihu aforizmov a slovných hračiek.

A na záver, aká bude ďalšia talkshow?

Bude špeciálna, počas Art film festu (Medzinárodný filmový festival). Oni dodajú hostí a my to s Petrom odmoderujeme (smiech).