Popradská konkatedrála je bohatšia o ďalšie vzácne diela Vincenta Hložníka

Radosť a nadšenie z osadenia ďalšej série vitrážových okien neskrýva ani farár a dekan Ondrej Borsík.„Pocity sú úžasné. Je to akoby odmena za tú námahu. Tie vitráže budia presne ten dojem, ktorý som očakával. Cítiť z nich sakrálno-umeleckú hodnotu a verím, že to povzbudí aj ľudí,“ uviedol Ondrej Borsík.

Návrhy vznikli v minulom storočí

Popradský farár zároveň považuje za česť, že mohol byť pri tom, ako sa návrhy pretavili do konečnej podoby a vitrážové okná sa môžu ukázať v plnej kráse. Návrhy vitráží vytvoril Vincent Hložník ešte v polovici 80-tych rokov 20. storočia. Hoci už vtedy boli snahy okná osadiť, nepodarilo sa. Neskôr sa niektoré z návrhov stratili. Následne upadli vitráže do zabudnutia a vo farskom archíve sa ich podarilo objaviť až pred pár rokmi.

K prvej trojici okien – „Služba kňazov a rehoľníc začína poslednou večerou“, „Sviatosť zmierenia a pomazanie nemocných“ a „Rodina – Boží ľud v malom“, ktoré osadili v auguste minulého roku, pribudla tento týždeň trojica – „Sv. Ján Krstiteľ a Ježiš Kristus“, „Ježišova kázeň na vrchu v Galilei“ a „Turíce historické a pôsobenie Ducha na vyznávačov a mučeníkov“.

Súčasťou trojice vitráží, ktorú osadili v týchto dňoch, je aj prvá, ktorej autorom nie je Vincent Hložník, ale jeho dcéra Zuzana. Tá v roku 2023 vytvorila tri chýbajúce návrhy namiesto tých, ktoré sa nepodarilo nájsť aj napriek snahe miestneho farára a nadšencov.

Zabudnuté, stratené… a nájdené po rokoch

Vincent Hložník pôvodne vytvoril pre kostol všetkých 18 návrhov. Ešte v 80-tych rokoch sa šesť návrhov dostalo do dielní v Česku, kde mali vitráže zhotoviť. K tomu však nakoniec nedošlo. Po zmenách kňazov vo farnosti, ale aj spoločenských zmenách po roku 1989, sa na návrhy takmer úplne zabudlo. Osud návrhov, ktoré zaslali do dielní v Brne, zostal neznámy.

Vo farskom archíve sa pred pár rokmi podarilo objaviť 11 originálnych návrhov od Vincenta Hložníka. Rôznymi cestami sa tiež podarilo v Čechách nájsť ďalšie štyri návrhy. Jedno okno má rozmery približne jeden krát šesť metrov. Súčasní vlastníci týchto návrhov boli ochotní poskytnúť ich kópie v mierke 1:1, keďže len takto je možné vytvoriť vitráže.

Otec a dcéra

Vzhľadom na to, že už v 80-tych rokoch na niektorých vitrážach spolupracovala s otcom aj Zuzana Hložníková, Ondrej Borsík ju požiadal o vytvorenie troch chýbajúcich návrhov. Tvorba nových návrhov bola jednoduchšia v tom, že vo farskom archíve sa nachádza aj ideový zámer ešte z konca 70-tych rokov 20. storočia. Ten odobrila aj vtedajšia liturgická komisia Spišskej diecézy. Na základe tohto zámeru tvoril svoje návrhy Vincent Hložník a rovnako tak aj Zuzana Hložníková, ktorá dotvorila tie chýbajúce.

Kým prvé tri osadené vitráže sú podľa návrhov Vincenta Hložníka, v druhej trojici je jedna vitráž už dielom Zuzany Hložníkovej. Ide o vitráž „Ježišova kázeň na vrchu v Galilei“. Autorom ostatných dvoch je Vincent Hložník. Výrobu a osadenie vitráží zverila popradská farnosť firme Arte Vetro z Trenčianskych Stankoviec.

Pomohli štedrí ľudia

Podľa Ondreja Borsíka do konca augusta tohto roku pribudne na južnej strane konkatedrály posledná trojica vitráží – „Sv. Cyril a Metod – apoštoli Slovanov“, „Sedembolestná Panna Mária – patrónka nášho národa“ a „Liturgia pred Božím trónom a Baránkom – Apokalypsa“. Touto trojicou bude zavŕšená novozákonná téma.

Ešte na jeseň by mala pribudnúť aj prvá trojica vitráži v severnej lodi. V budúcom roku by mali dielo skompletizovať. Pri tvorbe návrhov, ktoré budú v severnej lodi, čerpal autor zo starozákonných tém.

Náklady na zhotovenie jednej vitráže predstavujú približne 12-tisíc eur. Financie na vyhotovenie všetkých okien sa podarilo získať ešte v roku 2022 vďaka donorom. Na zverejnenú výzvu sa ozvali nielen miestni farníci, ale aj ľudia, ktorí nežijú v Poprade. Počas niekoľkých týždňov až mesiacov sa podarilo vyzbierať prostriedky na všetkých 18 vitráží. Vďaka tomu nakúpili materiál na všetky okná. Priebežne farnosť uhrádza už len náklady na prácu.

Nevzdal sa Boha

Vincent Hložník (1919 – 1997) patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia 20. storočia. „Má zásluhu aj na tom, že jestvuje množstvo osobností, ktoré ďalej pokračovali v jeho diele,“ uviedla riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková. Hložník vyše 20 rokov pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Istý čas aj ako rektor.

Na vysokej škole v Bratislave bol zakladateľom oddelenia grafiky. „Jeho pokračovateľom bol Albín Brunovský, neskôr ďalší vynikajúci grafici, ktorí preslávili slovenské výtvarné umenie vo svete. „Je prvoradé, že Vincent Hložník bol vynikajúcim grafikom, ale bol aj maliar expresívneho charakteru, ktorý do slovenského výtvarného umenia vniesol expresivitu, modernosť. Bol predstaviteľom slovenskej výtvarnej moderny,“ doplnila Ondrušeková.

V roku 1972 musel Vincent Hložník z politických dôvodov odísť zo školstva. „Aj v tomto období boli perzekúcie umelcov, keď nemohli tvoriť v kresťanskom duchu. On na to nehľadel, mal svoje predstavy. A bol hlboko veriaci. Aj počas obdobia socializmu vytvoril množstvo vynikajúcich diel v kostoloch,“ povedala riaditeľka Tatranskej galérie.

Moderné aj všeľudové

Na tvorbe Vincenta Hložníka bolo podľa nej zaujímavé aj to, že svoje expresívne umenie dokázal preniesť aj do interiérov kostolov a aj bežní ľudia, ktorí sa umeniu nevenovali, s obdivom a úctou prijali jeho tvorbu. Jeho umenie bolo podľa riaditeľky galérie na jednej strane moderné, na druhej strane všeľudové.

Podľa Anny Ondrušekovej je veľký zázrak, že v Poprade v roku 1942 vôbec postavili kostol, dnešnú konkatedrálu. Na svoju dobu to bola moderná architektúra. V konkatedrále sú diela ďalších slovenských umelcov ako Františka Gibalu či Fraňa Štefunku.

Práve farebné vitráže mali podľa riaditeľky galérie dodať popradskému chrámu farebnosť a radosť zo svetla. „Hložník je autorom viacerých návrhov na vitráže v kostoloch. Je tiež autorom viacerých kalvárií v kostoloch, takže jeho spätosť s vierou sa niesla celou jeho tvorbou. Je nám cťou, že robil pre nás tieto návrhy a to, že sa to uchovali vo farskom archíve, je zázrak. Som veľmi rada, že aj Tatranská galéria mohla k tomu pomôcť a že sa to takto vyvinulo,“ uzavrela riaditeľka galérie.

Samotná Anna Ondrušeková, ale aj Ondrej Borsík patria k donorom, vďaka ktorým sa v tomto období v popradskej konkatedrále osádzajú vitráže vytvorené podľa návrhov Vincenta Hložníka a jeho dcéry Zuzany (1952).