Nevychádzam z bytu, jedlo mi nosia. Čoraz viac Ukrajincov sa ukrýva pred odvodom

Nie je jasné, koľko mužov sa ukrýva, ale vo veľkých mestách, ako je Kyjev a Ľvov, majú skupiny na sociálnych sieťach, ktoré upozorňujú na pohyb odvodových dôstojníkov, desaťtisíce členov.

Rozhovory s tuctom mužov, ktorí tvrdia, že zostávajú doma, aby sa vyhli odvodu, odhalili rôzne dôvody. Všetci vyjadrili strach zo smrti v konflikte, ktorý sa vyznačuje krvavou zákopovou vojnou a ničivým bombardovaním. Mnohí z nich uviedli, že sú proti odvodu vzhľadom na tvrdú odvodovú taktiku a nedostatočný výcvik.

„Bojím sa, že nebudem mať dostatočný výcvik a potom ma presunú bližšie k frontu a potom nezmyselne zomriem,“ povedal Mykyta, 28-ročný webový dizajnér z Ľvova na západnej Ukrajine.

Tieto obavy potvrdzujú aj niektorí vojenskí analytici, ktorí tvrdia, že ukrajinské jednotky často nemajú dostatočný výcvik, čo Kyjevu sťažuje udržanie vlastných línií, keďže sú rýchlo posielaní do boja, aby nahradili bojové straty.

Plukovník Volodymyr Novosiadlyi, úradník zodpovedný za odvody v Kyjeve, povedal, že výcvik trvá najmenej mesiac a že armáda sa snaží správať k brancom spravodlivo a empaticky. Dodal však, že „každý občan by mal pochopiť potrebu plniť si svoje povinnosti“ pri obrane svojej krajiny.

Mnohí ukrajinskí muži vstúpili do armády z pocitu občianskej povinnosti. Od prijatia nového mobilizačného zákona v apríli ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že 1,6 milióna mužov aktualizovalo alebo zaregistrovalo svoje údaje na vládnej webovej stránke, čo je prvý krok pred prípadným povolaním.

Od začiatku vojny bol odvod trochu neorganizovaný a poznačený korupciou. Neexistovala žiadna lotéria a vláda používala taktiky, ako napríklad náhodné rozdávanie oznámení o odvode v obytných blokoch a na uliciach mesta. Ignorovanie oznámení o odvode je nezákonné.

Nový zákon vyžaduje, aby sa všetci muži v odvodovom veku zaregistrovali na úradoch vrátane uvedenia adresy, a z tejto skupiny sa budú vyberať odvedenci. Ak sa do 16. júla nezaregistrujú, bude to trestný čin.

Tymofii Brik, sociológ z Kyjevskej ekonomickej školy, uviedol, že prieskum verejnej mienky „naznačuje, že ochota brániť národ medzi Ukrajincami zostala počas celej vojny konzistentná“, pričom približne tretina ľudí vyjadrila ochotu slúžiť.

Napriek tomu ukrajinská mobilizácia vytvorila v spoločnosti bolestivé rozpory. Vitalij Bondarenko, 29-ročný odvodový dôstojník vo Ľvove, povedal, že muži sa rozutekali zakaždým, keď prišlo jeho vozidlo.

„Vidia nás a utekajú,“ povedal.

Mnohí ukrajinskí vojaci majú odpor k tým, ktorí sa snažia vyhnúť odvodu, a tvrdia, že ich konanie oslabuje vojnové úsilie ich krajiny. „Vzhľadom na intenzitu súčasných bojov nemôže armáda bojovať bez pravidelného dopĺňania personálu,“ povedal ďalší 25-ročný Mykyta, ktorý bol nedávno odvedený a podľa vojenských pravidiel uviedol len svoje krstné meno. Ako dodal, popieranie tejto skutočnosti „je neprijateľné a jednoducho hlúpe“.

Počas prvých dvoch rokov vojny sa ukrajinská armáda zdržala rozsiahlej mobilizácie a spoliehala sa na desaťtisíce dobrovoľníkov, ktorí vstúpili do jej radov po vpáde Ruska vo februári 2022.

Koncom minulého leta sa však ukázala potreba väčšieho počtu vojakov po tom, ako zlyhala protiofenzíva Ukrajiny a ruské jednotky zintenzívnili svoje útoky.

„Vtedy sa objavili prvé varovné signály,“ povedal novinár Vladyslav. V septembri mu podľa jeho slov na dvere bytu pripevnili oznámenie o odvode.

Vladyslav ho ignoroval, dúfajúc, že nie je právne záväzné, pretože mu nebolo odovzdané, ale jeho strach z povolania sa zvýšil. Povedal, že upadol do depresie. Pri nedávnom rozhovore v parku pred jeho bytom sa zachvel, keď okolo neho prechádzal vojak.

Oleksandr, 32-ročný dátový analytik z Kyjeva, povedal, že „začal pociťovať strach minulé leto“ po tom, čo videl, ako dôstojníci zastavili muža pred stanicou metra neďaleko jeho domu. „Chytili ho za ramená a odviedli do auta,“ povedal a dodal, že dôstojníci sa zoradili pozdĺž výstupného schodiska stanice, aby zabránili komukoľvek v úteku.

„Mal som pocit, že ďalšia ruka chytí moje rameno,“ povedal.

Niektorí z mužov, ktorí sa vyhýbajú odvodu, tvrdia, že teraz cestujú len taxíkom, aby ich nestiahli z ulice a násilne neodviedli do odvodových stredísk, ako sa to stalo v niekoľkých prípadoch. Iní sa spoliehajú na donášky potravín, aby sa vyhli odvodovým dôstojníkom.

Oleksandr povedal, že začal vyhodnocovať, ktoré trasy sú najbezpečnejšie na cestu do práce, a sledoval skupiny v aplikácii Telegram, kde ľudia sledujú pohyb odvodových dôstojníkov. V Kyjeve skupina s viac ako 200-tisíc členmi napríklad používa zelenú farbu na signalizáciu prítomnosti odvodových dôstojníkov a riziko zadržania dôstojníkom popisuje ako slnečno, zamračené a búrka.

„Ale po dvoch týždňoch sa všetky cesty, ktorými som mohol ísť, stali nebezpečnými,“ povedal Oleksandr. Spomenul, že nemohol spať. „Strach sa časom nahromadil a rástol ako hrča v hrudi,“ povedal. Teraz takmer každý deň pracuje z domu.

Vladyslav, Mykyta a Oleksandr uviedli, že peňažne prispeli ukrajinským ozbrojeným silám a neboli úplne proti vstupu do armády.

Tvrdia, že ich hlavnou námietkou je ukrajinský mobilizačný proces, ktorý podľa nich neberie do úvahy fyzické schopnosti a zručnosti ľudí a posiela ich len na pravdepodobnú smrť. Zdravotné prehliadky sú podľa nich často urýchlené a výcvik nie je dostatočne dlhý.

Jack Watling, vojenský expert z Royal United Services Institute, obranného think tanku v Londýne, povedal, že väčšina ukrajinských vojakov mala šťastie, ak absolvovala päťtýždňový výcvik. Na porovnanie, Spojené kráľovstvo počas druhej svetovej vojny cvičilo vojakov pechoty približne 22 týždňov.

Plukovník Novosiadlyi poznamenal, že odvodoví dôstojníci, ktorí sú často vojnovými veteránmi, majú ťažkú prácu vzhľadom na nepriateľstvo, ktorému čelia na uliciach.

Mobilizujú ľudí „nie preto, že by sa im to páčilo“, ale preto, že chápu naliehavú potrebu doplniť jednotky.

Napriek tomu ľudia s obavami sledujú, ako Ukrajina zintenzívňuje svoje mobilizačné úsilie vrátane posilnenia hraničných hliadok s cieľom chytiť tých, ktorí sa pokúšajú utiecť z krajiny.

Andrij, ďalší 28-ročný webový dizajnér zo Ľvova, sa označil za „trochu paranoidného“. Celé dni nevychádza z bytu a spolieha sa na priateľa, ktorý mu nosí jedlo. V zriedkavých prípadoch, keď opustí domov, nosí elektronický náramok s červeným SOS tlačidlom, ktoré po stlačení odošle jeho polohu príbuzným.

Andrii povedal, že ak ho chytia, stlačí tlačidlo, aby mohli zistiť, do ktorého odvodového centra ho vezú, a pokúsiť sa mu pomôcť.

Dátový analytik Oleksandr povedal, že nechce porušiť zákon a nakoniec na webovej stránke aktualizuje svoje údaje, po čom očakáva, že bude predvolaný na lekárske vyšetrenie. Dúfa, že bude vyhlásený za neschopného vzhľadom na svoju štíhlu postavu.

Hovorí však: „Je to ako lotéria.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.