Vyvesenie dúhovej vlajky štátnym orgánom môže byť porušením zákona, no nie trestným činom

Podľa názoru ministra životného prostredia, ak dúhová vlajka neznamená hanobenie štátnej zástavy, tak potom už hanobením nie je nič. Dodal, že je najvyšší čas zobrať strategické kultúrne pamiatky naspäť do vlastníctva Slovenskej republiky, kým ich progresívne vedenie mesta nenechá zneuctiť rovnako. Reagoval tak na vyvesenie dúhovej vlajky počas Dúhového Pridu.

Minister Taraba vidí v tomto kroku podnet na zmenu legislatívy a avizuje predloženie nového zákona o štátnych symboloch v septembri 2024. Nejde o prvý takýto pokus o zmenu zákona, v minulosti sa už o ochranu štátnych symbolov snažila strana Kotleba – ĽSNS. Poslanci tejto strany predložili návrh zákona, ktorý by zaviedol samostatný trestný čin hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky, pričom poukazovali na nedostatočnú právnu úpravu zaradenú pod výtržníctvo.

Odborníci trestný čin nevidia

Dúhová vlajka so štátnym znakom sa nemusí pozdávať každému, no je otázne, či takéto konanie spadá do trestnoprávnej roviny. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sa k trestnému oznámeniu zo strany ministra Tarabu vyjadrila, že zrejme nebude úspešné.

Fakulta prostredníctvom jej pedagóga Tomáša Strémyho poukazuje na skutočnosť, že súčasná trestnoprávna úprava nepozná trestný čin hanobenia vlajky ako taký. Hanobenie štátneho symbolu ale je súčasťou trestného činu výtržníctva, pri ktorom hrozí páchateľovi v prípade dokázania viny trest odňatia slobody až na tri roky. Podľa tohto paragrafu sa treba dopustiť hanobenia štátneho symbolu „hrubou neslušnosťou“ alebo „výtržnosťou“.

Hrubá neslušnosť je v zmysle právnej teórie úmyselné konanie závažnejšieho charakteru, ktoré je v rozpore so zásadami slušného správania v oblasti medziľudských vzťahov. Môže ísť napríklad o drsné nadávky, urážky skutkom, ktorým za istých okolností môže byť i facka.

Za hrubú neslušnosť sa považuje také konanie, ktoré závažným spôsobom porušuje morálne zásady buď v oblasti sexuálnej, alebo ktorá hrubým spôsobom útočí na česť a vážnosť občanov. Ide spravidla o obnažovanie a onanovanie pred ženami a hrubé a vulgárne nadávky pred viacerými osobami.

Vzhľadom na takúto definíciu nemožno hovoriť o hanobení štátneho symbolu hrubou neslušnosťou, a to ani v prípade porušovania morálnych zásad v sexuálnej oblasti. Ak by sme za porušenie morálnych zásad v sexuálnej oblasti považovali symbol sexuálnej menšiny, mohlo by takéto označenie narážať na princípy zákazu diskriminácie na základe sexuálnej orientácie.

Veľmi ťažko by sa dalo hovoriť aj o hanobení štátneho symbolu výtržnosťou. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažnejším spôsobom narúša verejný poriadok a pokoj. Na rozdiel od hrubej neslušnosti spravidla spočíva v násilnom konaní.

Pod výtržnosť spadajú napadnutia, najmä fyzické napadnutia iných osôb, ničenie majetku, rušenie priebehu tanečnej zábavy, športového či kultúrneho podujatia alebo zhromaždenia najmä takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť osoby alebo osôb. Ani pod takýto zákonný pojem teda nemožno podradiť vyvesenie dúhovej vlajky.

Nie každé použitie štátneho symbolu v rozpore s právom teda musí byť aj hanobením štátnych symbolov. Z jazykového hľadiska slovo hanobiť znamená „hrubo znevažovať, tupiť, urážať, špiniť“. Preto o hanobenie štátnych symbolov ide iba v takom prípade, keď páchateľ s nimi nakladá zjavne hrubo znevažujúcim spôsobom. Tento trestný čin navyše vyžaduje úmysel páchateľa nakladať so štátnymi symbolmi hrubo znevažujúcim spôsobom.

Prípady, ak nejde o hanobenie štátnych symbolov

Rôzne štátne symboly možno nájsť na rôznych predmetoch, ktoré by rozhodne nespĺňali zákonné kritéria na ich použitie. Právna teória a judikatúra súdov preto vymedzila prípady, kedy napriek nesplneniu zákonných požiadaviek pri štátnych symboloch nepôjde o ich hanobenie.

Podľa súdnej praxe teda hanobením štátnych symbolov za žiadnych okolností rozhodne nie je najmä ich umiestňovanie na oblečení (napríklad tričká, dresy, plavky, spodná bielizeň) či transparentoch, a to ani v prípade, že ide o následné sporné využitie takéhoto oblečenia či transparentov (napríklad pornofilm, kde herci vystupujú v takýchto tričkách), či človek v nich odetý sa napríklad správa inak výtržnícky (napríklad fanúšik v drese slovenskej reprezentácie po prehratom zápase napáda fanúšikov súpera).

Hanobením nie je ani maľovanie štátnych symbolov na telo (najmä pri športových podujatiach), a to i v prípade, že sa takto pomaľovaný človek následne správa sporne (napríklad žena pomaľovaná ako slovenská zástava vystupuje takto v pornofilme) či inak výtržnícky (napríklad fanúšik pomaľovaný štátnymi znakmi Slovenskej republiky po prehratom zápase napáda fanúšikov súpera).

Rovnako použitie štátnych symbolov na účely karikatúry, teda na účely urobenia vtipu, prípadne poskytnutia hlbšieho posolstva a mierne znevažovanie štátnych symbolov za predpokladu, že ide o prejav určitého spoločenského alebo politického postoja k politike danej krajiny (napríklad nosenie trička s prečiarknutou vlajkou USA po invázii USA do Iraku).

Trestná činnosť hanobenia štátnych symbolov

Naproti tomu ničenie štátnych symbolov je natoľko hrubo znevažujúcim prejavom neúcty, že nemôže byť ospravedlnené ani vyjadrovaním spoločenského či politického názoru, a to ani v situácii, keď značná časť obyvateľstva nesúhlasí s konkrétnou politikou danej krajiny, a preto je za splnenia ďalších podmienok Trestného zákona trestným činom výtržníctva (napríklad pálenie vlajky USA po invázii USA do Iraku).

Hanobenie štátnych symbolov spočíva v určitej hrubo znevažujúcej forme ich použitia alebo nakladania s nimi. Naproti tomu verbálne vyjadrenie akokoľvek znevažujúce štátny symbol (napríklad: „Slovenský znak vyzerá fakt hnusne.“) je obyčajné vyjadrenie názoru, ktoré za žiadnych okolností nie je schopné vyvolať trestnosť a v podstate ani protiprávnosť vôbec, pretože sloboda prejavu je základným ľudským právom.

Slobodu prejavu možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, ale vyjadrenie daného názoru rozhodne nemôže byť tento prípad.

Zástava alebo vlajka

Minister Taraba vo svojom vyjadrení na sociálnej sieti hovorí o zástave, ktorá ale nie je štátnym symbolom, a preto by ani nemohla byť predmetom trestného činu výtržníctva. Z objektívneho hľadiska ale treba povedať, že rozdiel medzi vlajkou a zástavou je taký, že vlajka sa vztyčuje (vyťahuje/spúšťa po stožiari či žrdi), má predpísaný pomer strán a je umiestnená vodorovne.

Slovenská vlajka. Foto: flickr.com

Zástava sa nosí (nevyťahuje/nespúšťa sa, ale je pevne spojená priamo so žrďou), nemá predpísaný pomer strán a nemusí byť umiestnená len vodorovne. V prípade trestného oznámenia Tomáša Tarabu teda nepôjde o zástavu, ale skutočne o vlajku, ktorá napĺňa dané definičné znaky.

Pri vyvesení dúhovej vlajky je vhodnejšie hovoriť o porušení zákona, no nie Trestného zákona. V tomto prípade nemožno nájsť trestnoprávnu rovinu v konaní magistrátu mesta, ale možno hovoriť o porušení ustanovení iného zákona, pri ktorých je možné udeliť pokutu.

K porušeniu zákona zrejme došlo

Štátna vlajka spadá podľa zákona o štátnych symboloch Slovenskej republika a ich používaní pod štátny symbol spolu so štátnym znakom, štátnou pečaťou a štátnou hymnou. Zákon pritom stanovuje povinnosť vyobrazovať, zhotovovať a používať štátne symboly len spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Špecificky je pritom upravené vyobrazenie štátnej vlajky Slovenskej republiky, ktorá sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného, rovnakej šírky, usporiadaných pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak.

Štátna vlajka sa nesmie použiť poškodená ani zašpinená a nesmie sa zväzovať do ružice, zároveň zákon zakazuje na štátnej vlajke, a na stožiari umiestňovanie ozdôb, nápisov, vyobrazení, stúh a podobne. Za porušenie týchto povinností je podľa zákona možné pokutovať právnickú osobu až do výšky sedemtisíc eur.

Vyvesenie dúhovej vlajky zo strany magistrátu mesta pritom možno označiť ako porušenie tohto zákona, pretože ten diktuje použitie štátnych symbolov iba spôsobom ustanoveným v zákone. A zákon jednoznačne prikazuje jednoznačné farebné či rozmerové parametre, ako aj zakazuje inú výzdobu či symboly pre orgány štátnej samosprávy.

Štátne orgány aj orgány samosprávy by ako prvé mali ísť príkladom v dodržiavaní litery zákona a ak ich zamestnanci či volení predstavitelia chcú vyjadriť nejaký politický či aktivistický názor, majú na to právo.

Určite sa však nájdu aj vhodnejšie spôsoby, ako porušovaním zákona pri štátnych symboloch. Elementárne znaky štátnosti, medzi ktoré patria aj štátne symboly, by nemali byť prejavom politických a iných tendencií a mali by predstavovať iba hodnoty danej krajiny v takej forme, v akej to zákon predpokladá.