Jozef Onačilla

Podľa názoru ministra životného prostredia, ak dúhová vlajka neznamená hanobenie štátnej zástavy, tak potom už hanobením nie je nič. Dodal, že je najvyšší čas zobrať strategické kultúrne pamiatky naspäť do vlastníctva Slovenskej republiky, kým ich progresívne vedenie mesta nenechá zneuctiť rovnako. Reagoval tak na vyvesenie dúhovej vlajky počas Dúhového Pridu.

Minister Taraba vidí v tomto kroku podnet na zmenu legislatívy a avizuje predloženie nového zákona o štátnych symboloch v septembri 2024. Nejde o prvý takýto pokus o zmenu zákona, v minulosti sa už o ochranu štátnych symbolov snažila strana Kotleba – ĽSNS. Poslanci tejto strany predložili návrh zákona, ktorý by zaviedol samostatný trestný čin hanobenia štátnych symbolov Slovenskej republiky, pričom poukazovali na nedostatočnú právnu úpravu zaradenú pod výtržníctvo.

Odborníci trestný čin nevidia

Dúhová vlajka so štátnym znakom sa nemusí pozdávať každému, no je otázne, či takéto konanie spadá do trestnoprávnej roviny. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sa k trestnému oznámeniu zo strany ministra Tarabu vyjadrila, že zrejme nebude úspešné.

Fakulta prostredníctvom jej pedagóga Tomáša Strémyho poukazuje na skutočnosť, že súčasná trestnoprávna úprava nepozná trestný čin hanobenia vlajky ako taký. Hanobenie štátneho symbolu ale je súčasťou trestného činu výtržníctva, pri ktorom hrozí páchateľovi v prípade dokázania viny trest odňatia slobody až na tri roky. Podľa tohto paragrafu sa treba dopustiť hanobenia štátneho symbolu „hrubou neslušnosťou“ alebo „výtržnosťou“.