Vláda chce pokračovať v budovaní R2 na Gemeri. Peniaze však nemá

GEMER/MALOHONT – Rýchlostná cesta R2 od Zvolena do Košíc by mala byť v budúcnosti súčasťou autostrádového prepojenia Bratislavy a Košíc cez stredné a južné Slovensko. Jej výstavba však napreduje pomaly a príprava viacerých nových úsekov bola pred tromi rokmi zastavená.

Výstavba R2 medzi dedinami Kriváň a Mýtna. Foto: Branislav Caban

Teraz však došlo k zmene, keďže vláda, pre mnohých trochu prekvapivo, zaradila medzi 16 projektov strategických investícií v oblasti infraštruktúry aj dve plánované časti R2 na Gemeri v okrese Rimavská Sobota.

Ide konkrétne o úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa, ktoré mali byť podľa investičného plánu cestnej infraštruktúry z roku 2022 pôvodne realizované až po roku 2032.

Okrem samotného pokračovania prípravy týchto ciest to znamená aj skrátenie prípravných procesov. Podľa ministra dopravy Jozefa Ráža mladšieho ide pri úplne nových projektoch o skrátenie zo zhruba ôsmich rokov na štyri.

Projekty, ktoré už majú časť prípravy za sebou, budú mať prípravné procesy skrátené čiastočne. Minister zdôraznil, že všetkých 16 projektov je súčasťou takzvaných TENT-T európskych koridorov.

„Tie označila priamo smernica Európskej únie, že majú byť spracované formou strategickej investície, aby tam boli skrátené prípravné procesy,“ upozornil Ráž mladší.

Samosprávy krok vlády vítajú

Pokračovanie prípravy týchto dvoch úsekov uvítali predstavitelia všetkých samospráv, ktoré Štandard oslovil. Podľa primátora okresného mesta Rimavská Sobota Jozefa Šimka sa kraj či región rozvíja práve podľa toho, ako má vybudovanú cestnú sieť.

„To znamená, že ma teší budovanie estakády z Kriváňa do Mýtnej a teoreticky už máme R2 až do Tomášoviec pri Lučenci hotovú. Verím, že vláda SR dodrží slovo a aj tieto ďalšie úseky budú vybudované,“ zdôraznil Šimko pre Štandard.

Dodal, že v osobe Ráža mladšieho vidí seriózneho ministra, ktorému záleží na tom, aby doprava neskolabovala ani v južnej časti Slovenska.

„Ja som s ním osobne hovoril na výjazdovom rokovaní vlády u nás v Rimavskej Sobote. Prisľúbil mi, že vláda bude riešiť aj južnú trasu, teda cesty R2 a I/16,“ podotkol primátor.

Podľa primátorky Tornale Eriky Győrfiovej by výstavba týchto dvoch úsekov medzi Rimavskou Sobotou a mestom Tornaľa bola pre obyvateľov veľkou pomocou. Pre Štandard zdôraznila, že hoci Tornaľa patrí do Revúckeho okresu, historické a ekonomické väzby má práve na Rimavskú Sobotu.

„U nás je problém, odkedy bol v kraji znížený počet autobusových spojov. Ľudia majú preto veľký problém dochádzať do Rimavskej Soboty, kam ich do závodov či nemocnice cestuje dosť veľa. Oveľa viac ako do Revúcej. Každý by u nás túto diaľnicu uvítal a veľmi veľa rokov už na ňu čakáme,“ poznamenala primátorka s tým, že konečne im svitla aspoň nádej.

Rýchlostná cesta R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce. Foto: Branislav Caban

Z novej rýchlostnej cesty by podľa nej mala výhodu celá oblasť okolo Tornale, ktorej je mesto prirodzeným centrom.

Súčasnú cestu I/16 z Tornale do Rimavskej Soboty považuje za veľmi zlú, najhoršiu časť I/16 medzi Zvolenom a Košicami. „Je tam veľa zákrut a stáva sa tam mnoho havárií. Nová cesta by bola určite bezpečnejšia,“ konštatovala Győrfiová.

Doplnila, že veľa obyvateľov Tornale sa teší z príchodu nemeckej firmy Winkelmann, ktorá v štátnom priemyselnom parku pri Rimavskej Sobote buduje nový závod na výrobu zásobníkov do tepelných čerpadiel.

„Predpokladá sa, že tam budú dochádzať za prácou aj ľudia od nás, takže ešte viac očakávame túto novú cestu,“ vysvetlila primátorka.

Výstavba nových úsekov R2 by veľmi pomohla obci Bátka v Rimavskosobotskom okrese. Zatiaľ čo okolo Tornale už obchvat rýchlostnej cesty vedie, a v okresnom meste je vybudovaný aspoň obchvat v podobe cesty prvej triedy, cez Bátku ide hlavný južný ťah priamo. Dedinu tak doslova delí na dve polovice.

Ako pre Štandard povedal starosta Peter Hencz, obnovenie prípravy rýchlostnej cesty v regióne vnímajú Bátčania pozitívne.

„Podľa mňa to bolo v minulosti stopnuté úplne nezmyselne, pretože tento projekt bol rozpracovaný do takej fázy, že to nedávalo logiku zastaviť. Je logické, aby tieto úseky boli pripravené aspoň do takej fázy, aby sa dalo začať s výstavbou, keď budú financie,“ uviedol Hencz.

Neznamená to, že sa začne stavať

Práve peniaze však môžu byť problém. To, že vláda rozhodla o obnovení prípravy týchto úsekov, ešte neznamená, že sa ich motoristi v dohľadnej dobe naozaj aj dočkajú.

Sám Ráž na tlačovej konferencii priznal, že štát na tieto strategické projekty nemá zabezpečené finančné zdroje. Schválenie projektov preto vníma ako prípravu do budúcnosti.

„Dnes máme situáciu, keď by sme aj chceli stavať viac, ale máme málo povolených vecí, kde môžeme začať infraštruktúru okamžite stavať. Myslím si, že moja úloha bude vtedy správne splnená, keď budeme mať viacej pripravených, povolených a zazmluvnených projektov, než máme peňazí,“ vysvetlil minister.

Výstavba úseku R2 Kriváň - Mýtna. Foto: Facebook.com/Národná diaľničná spoločnosť
Výstavba úseku R2 Kriváň – Mýtna. Foto: Národná diaľničná spoločnosť/FB

O to prekvapujúcejšie je, že v predkladacej správe, ktorú dostali ministri, je konkrétne uvedený plánovaný termín začiatku výstavby úseku R2 Zacharovce – Bátka na II. kvartál 2026.

Druhý úsek, Bátka – Figa, by vláda chcela začať stavať už v III. kvartáli 2025 a dokončiť ho v polovici roka 2028. V minulosti sa však opakovane stalo, že sa takto deklarované termíny neskôr v tichosti posúvali.

Výstavbu R2 na Gemeri dlhodobo odmietal Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR. Ako informoval napríklad portál Spravy.rtvs, podľa analytikov útvaru nie je v okolí Rimavskej Soboty či Rožňavy taká intenzívna doprava, že by si to žiadalo výstavbu rýchlostnej cesty.

Naopak, kritici Útvaru vyčítali, že práve zanedbanie investícií v rámci regiónu v minulosti spôsobilo jeho súčasný ekonomický úpadok.

Bude viac kamiónov

Ďalším argumentom pre výstavbu R2 je očakávaný nárast intenzity premávky v tomto regióne už v blízkej budúcnosti. Spôsobí ju okrem iného spustenie výroby zásobníkov vody do tepelných čerpadiel v už spomínanom pripravovanom štátnom priemyselnom parku pri Rimavskej Sobote.

Ročne sa ich tam má vyrobiť okolo 300 000 kusov, pričom zásobovanie nového podniku zvýši množstvo nákladných áut na cestách v okolí.

Ešte výraznejšie to môže byť pri ďalšej plánovanej investícii, ktorou je výstavba Centra energetického a biologického zhodnocovania odpadu (CEBZ).

Má ísť vlastne o optickú triediacu linku na separáciu rôznych zložiek biologického odpadu. Toto centrum má stáť buď v Lučenci, alebo v Hnúšti v Rimavskosobotskom okrese.

Nech už bude jeho lokalita v ktoromkoľvek z týchto miest, opäť prispeje k zvýšeniu intenzity nákladnej prepravy. Upriamujú na to pozornosť napríklad iniciátori podpisovej akcie proti tomuto zámeru v meste Hnúšťa, ktorú zverejnili na stránke Peticie.com.

Upozorňujú, že odpad sa do CEBZ bude zvážať z územia zhruba od Kriváňa v Detvianskom okrese až po Sorošku v Rožňavskom okrese, respektíve od maďarskej hranice až po Brezno. Podľa ich prepočtov by na cestách regiónu vďaka tomu mohlo pribudnúť až 10 000 kamiónov ročne.

Veľa nesplnených sľubov

Mnohí obyvatelia Gemera sú v otázke výstavby R2 aj napriek novému rozhodnutiu kabinetu skeptickí. Niektorí si ešte pamätajú sľub bývalej Ficovej vlády na výjazdovom zasadnutí v roku 2012 v Poltári, keď avizovala začiatok výstavby rýchlostnej cesty R2 v tom roku a jej dokončenie do roku 2015.

Tento termín spomínal aj vtedajší štátny tajomník ministerstva dopravy Andrej Holák, ako informoval portál Rimava.sk.

Realita je však taká, že ani po takmer desiatich rokoch od avizovaného termínu R2 nielenže nie je dokončená, ale nie je ani jasné, kedy sa výstavba začne.

Až trochu úsmevne vyznieva skutočnosť, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) síce mala na svojej stránke vždy zverejnený termín spustenia výstavby konkrétnych úsekov (napríklad marec 2010), ale keď sa daný dátum priblížil, jednoducho ho prepísala a posunula o pár rokov ďalej.

R2-tunel-Soroška. Foto: sobotnik.sk
Vizualizácia tunela Soroška na rýchlostnej ceste R2 pri Rožňave. Foto: Národná diaľničná spoločnosť

Samostatnou kapitolou je tunel Soroška pri Rožňave, na ktorý v roku 2019 vtedajší minister dopravy Árpád Érsek vyhlásil tender. NDS ho však o asi pol roka zrušila s tým, že stavba nemá stavebné povolenie a projekt je v zmysle dokumentácie nerealizovateľný.

Prekvapivo otvorený však bol v otázke pokračovania R2 minister bývalej vlády Andrej Doležal. Počas otvorenia zatiaľ posledného dokončeného úseku tejto autostrády medzi Mýtnou a Tomášovcami v roku 2022 otvorene povedal, že smerom od Lučenca na Rimavskú Sobotu, Tornaľu a Rožňavu ďalšie úseky nepribudnú minimálne desať rokov.

„Treba byť realistami. Od Lučenca smerom na Košice to na rýchlostnú cestu nateraz nevyzerá a príprava týchto úsekov nenapreduje,“ citoval vtedy ministra portál Sobotnik.sk.

Zo západu na východ

Rýchlostná cesta R2 je naplánovaná od Trenčína až za Košice a po dokončení by mala merať 338,3 kilometra. V tejto dĺžke nie je zarátané zlúčenie s rýchlostnou cestou R1 medzi Žiarom nad Hronom a Zvolenom, ani s diaľnicou D4 pri Košiciach.

Zo západnej časti R2 (západne od Zvolena) sú vybudované len obchvaty Žiaru nad Hronom a Bánoviec nad Bebravou v polovičnom profile, ktoré boli dokončené v rokoch 2014 a 2016.

Na východnej časti R2 bol ešte v roku 2007 odovzdaný do užívania obchvat Oždian, ktorý umožňuje motoristom vyhnúť sa neslávne známym oždianskym serpentínam. O rok neskôr bol dokončený obchvat Figy a Tornale. Obidva sú takisto v polovičnom profile.

Od roku 2013 sú postupne budované štyri úseky R2 v plnom profile od Zvolena až po Tomášovce pri Lučenci. Tri sú už hotové, posledný medzi Kriváňom a Mýtnom by mal byť dokončený v roku 2025. Jeho súčasťou bude aj takmer päťkilometrová estakáda v údolí Krivánskeho potoka.

Po dokončení tohto úseku povedú diaľnice a rýchlostné cesty od Bratislavy až takmer po Lučenec, s výnimkou obchvatu Zvolena, ktorý zatiaľ ani nezačali stavať.

Výstavba R2 cez Gemer síce nezaručí okamžitý ekonomický vzostup tohto regiónu, ale je preň jednou zo základných podmienok. Mnohí obyvatelia regiónu a predstavitelia samospráv zároveň vnímajú výstavbu rýchlostnej cesty ako doslova poslednú nádej pre upadajúci a vyľudňujúci sa región.