Aj zdanlivo nezmyselné utrpenie môže byť cez Božiu lásku premenené na veľké požehnanie

Práca na filme takéhoto formátu môže trvať celému tímu ľudí aj viac ako rok. Viem, že len komponovanie a nahrávanie originálnej filmovej hudby pri vyše štyridsiatich hudobných motívoch použitých vo filme by trvalo bežne pol roka. My sme ho dvaja – ja a moja dcéra Barborka, museli zvládnuť urobiť doslova expresne. 

Čiže najväčším úskalím bola naozaj krátkosť času, aby bol film hotový ešte pred blahorečením. Popri práci v štúdiu sme tiež boli veľa na cestách – najazdili sme vyše desaťtisíc kilometrov. Ale s Božou pomocou sa nám to všetko podarilo zvládnuť. 

Muselo to byť teda skutočne hektické. Ak to teda zrátate, ako dlho film vznikal? A bolo nejaké konkrétne zadanie, čo muselo byť vo filme o Jankovi Havlíkovi zdôraznené?

Film vznikal necelých 9 mesiacov. Provinciál Misijnej spoločnosti otec Tomáš Brezáni nám na začiatku dal mená ľudí, ktorých by bolo dobré osloviť. Tento zoznam sa potom rozšíril až na 28 ľudí. Ale scenár filmu a celkové umelecké stvárnenie sme si robili podľa seba. 

Vy ste aj autorom hudby. Hudba umocňuje atmosféru celej snímky. Ako hudba vznikala?

Do všetkých filmov, ktoré točíme, som hudbu skladal a nahrával sám. Tvorba hudby je mojou srdcovou záležitosťou – obzvlášť do silných príbehov. No a Jankov príbeh je veľmi silný. Vtedy počas komponovania cítim, akoby hudba vychádzala nie zo mňa, ale prúdi cezo mňa. Ide to „samé“. Človek pri práci stratí pojem o čase. Začnem hrať cez deň a zrazu zistím, že je hlboká noc. Ďakujem Pánu Bohu za ten dar.

Keď vznikali knihy o blahoslavenom Titusovi Zemanovi, autorka jednej z tých kníh povedala, že na príhovor Titusa sa jej zlepšil zrak. Vy ste zažili nejaké zázraky s Jankom Havlíkom?

Zázrak bol, že sme vôbec film stihli v tak krátkom čase urobiť. Počas natáčania sa nám ale tiež dialo veľa malých znamení, všetko ako keby hralo v náš prospech. Videli sme, že keď sa robí dobrá vec, aj Nebo pomáha v tom, aby sa dielo podarilo. 

Ale aj teraz, dva mesiace po dokončení filmu cítime a vidíme, že sa na Jankov príhovor dejú milé drobné zázraky v našich životoch. 

Príbeh Janka Havlíka je plný silných momentov. Čo sa vás osobne najviac dotklo na príbehu Janka Havlíka? 

Aj zdanlivo nezmyselné utrpenie môže byť cez Božiu lásku premenené na veľké požehnanie. Keďže Janko Havlík prijal svoju krížovú cestu aj vďaka veľkým príkladom ľudí v jeho detstve a mladosti, tak aj on sám vedel svojím životom v ľuďoch vzbudiť vieru a lásku. Tak to bolo aj v časoch jeho posledného uväznenia v Ilave, keď ho vo väzenskej nemocnici ošetroval jeho spoluväzeň, pán doktor Oto Opálka. Pán doktor Opálka videl, že Jankov stav je veľmi vážny a už nebude dlho žiť. Videl do Jankovho výnimočného srdca, preto mu dal sľub, že keď zomrie, nastúpi namiesto neho do Misijnej spoločnosti ako kňaz. Svoje slovo dodržal a stal sa kňazom svätého života. 

Myslím si, že Janko svojím životom a príkladom, ktorý nám dal, ovplyvňuje a mení životy ľudí aj dnes. 

Na záver vás poprosím o nejakú povzbudivú myšlienku pre našich čitateľov. 

Na záver sa chcem poďakovať za dôveru, ktorú som dostal od provinciála Misijnej spoločnosti P. Tomáša Brezániho CM, že sme mohli film o Jankovi urobiť. Vďaka hlbšiemu poznaniu Janka Havlíka prišlo požehnanie a posila do našich životov. 

Z pohľadu tohto sveta sa nám môžu zdať niektoré veci nepochopiteľné a zbytočné. Ale ako už svätý Pavol povedal: "Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré." (Rim 8, 28).

Nech sa teda aj cez náš film Janko môže dotknúť mnohých sŕdc, aby tak menil životy ľudí k lepšiemu. Ďakujem. Ďakujeme!

Rozhovor pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.sk