Nevieme, akú úlohu hrala pri výbere usporiadateľského mesta povestná francúzska gastronómia. Asi žiadnu. O organizáciu sa okrem Paríža uchádzalo už iba Los Angeles a tomu ju Medzinárodný olympijský výbor veľmi neštandardným spôsobom priklepol hneď na nasledujúci termín 2028. Možno preto, aby sa budúce hry konali vôbec niekde. Záujem o organizovanie olympiád sa totiž pre kolosálne ekonomické straty limitne blíži k nule.
Pripusťme však, že sa atléti tešili, keď si v Paríži dajú do nosa, inak - než dala alžírska boxerka s chromozómami XY svojej súperke. Lenže to sa prepočítali. V prvých dňoch olympiády totiž športovcom chýbali nielen vajíčka, ale aj kurčatá a pečené mäso. Bolo ich málo, prípadne na prídel. Nebol za tým, bohužiaľ, francúzsky zvyk servírovania malých porcií, inokedy vlastne sympatický a v tomto jednom prípade by si zaslúžil „pozitívne body“. Nejde ani o to, že by ich kuchári nevedeli navariť pre 11-tisíc športovcov plus sprievodný cirkus. Navarili, lenže zle.
Tretina vegánskej stravy
Z politického rozhodnutia totiž musela byť tretina stravy v olympijskej dedine vegánska (a pri občerstveniach na športoviskách dokonca zo šesťdesiatich percent). Kvalitné živočíšne bielkoviny dostali na „najzelenších hrách v histórii“ čierneho Petra.
Strava je to suboptimálna, pre športovcov vyložene nevýhodná, pretože ľudské telo v podstate nemá ako z rastlín „vytiahnuť“ potrebné nutrienty v potrebnom množstve, ako vie každý solídny odborník na výživu, nieto ešte pri takom masívnom záprahu. Zato je ideologicky preferovaná.
