Druhý dôležitý faktor mozaiku dopĺňa. Tým, že časť obyvateľstva bola odvedená či dobrovoľne odišla do armády, pracovitých rúk ubudlo. Ruský trh práce sa vplyvom dvoch uvedených faktorov výrazne napol. A firmy to donútilo o schopných a kvalifikovaných pracovníkov súťažiť zvyšovaním miezd.
Ako Rusi míňajú zarobené peniaze
Okrem toho, že Rusi si vďaka vyššiemu zárobku a vysokým úrokovým sadzbám odkladajú väčšie množstvo rubľov na sporiace bankové účty, respektíve alternatívne produkty, v niektorých oblastiach aj podstatne viac peňazí míňajú.
Podľa analytičky CEIP existujú najmä dva trendy v oblasti výdavkov, v rámci ktorých časť spotrebiteľov míňa podstatne viac financií. Jedným je hazard a tým druhým, omnoho podstatnejším, je bývanie.
Kurbangaleevová zdôrazňuje, že dopyt po hypotékach za ostatné obdobie výrazne vzrástol, keď sa celková hodnota hypoték v Rusku v roku 2023 zvýšila o 34,5 percenta. Magazín Economist v podobnom duchu píše, že zatiaľ čo v roku 2020 poskytli banky hypotéky v hodnote približne 42 miliárd eur, v roku 2023 to bolo bezmála 80 miliárd, teda skoro dvojnásobok.
Obrovský nárast dopytu po bývaní naštartoval aj stavebnú aktivitu. V minulom roku sa v najväčšej krajine sveta podľa Economistu postavili nehnuteľnosti s podlahovou plochou dosahujúcou dohromady 110 miliónov štvorcových metrov. V porovnaní s priemerom 59 miliónov štvorcových metrov ročne od konca komunizmu ide rovnako o takmer dvojnásobné číslo.
Údaje ruského štatistického úradu ukazujú, že objem výstavby sa za posledné dva roky zvýšil o 16 percent a množstvo nových bytov v roku 2023 bolo najvyššie od roku 1990.
Skrytá príčina hypotekárneho boomu
Okrem prudkého rastu miezd sa však za obrovským rozmachom ruského realitného trhu skrýva ďalší mimoriadne podstatný faktor. Dotačný mechanizmus štátu.
Ten sa spustil ešte počas pandémie v roku 2020. Kremeľ v snahe nakopnúť ekonomiku podporil tých, ktorí si kupovali novopostavené nehnuteľnosti. Banky ponúkali žiadateľom o hypotéku zvýhodnenú sadzbu vo výške približne šesť percent [neskôr sa zvýšila na osem percent, pozn. red.], čo vtedy bolo zhruba o dva percentuálne body menej ako trhová sadzba. Rozdiel doplatil štát. Takáto úľava, ktorá bola spočiatku dostupná len pre rodiny, sa rozšírila aj na pracovníkov v oblasti informačných technológií či tých, ktorí sa sťahovali do odľahlých končín Ruska vrátane Sibíri či okupovanej Ukrajiny.
Práve vďaka týmto štátom dotovaným hypotekárnym programom mohol po príleve peňazí do domácností v ostatných dvoch rokoch realitný trh naozaj ožiť.
Štatistiky hovoria jasnou rečou. Podľa ruskej centrálnej banky sa v posledných mesiacoch viac ako 75 percent nových hypoték poskytlo v rámci dotačného programu.
Vzplanutie dopytu však malo takisto neželaný efekt – zvýšenie cien nehnuteľností.
Tie moskovské sa v júni v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšili zhruba o 15 percent, píše Bloomberg s tým, že priemerná cena bytu s rozlohou 60 metrov štvorcových v ruskom hlavnom meste sa pohybuje na úrovni okolo 220-tisíc eur. S odkazom na moskovský Inštitút pre mestskú ekonomiku doplnil, že ceny bytov v najväčších ruských mestách sa v rokoch 2020 až 2023 takmer strojnásobili.
Dotácie spôsobili problém štátu i centrálnej banke
Rýchly rast cien nehnuteľností však robí vrásky na tvári ruskej centrálnej banky, ktorá má dlhodobý problém skrotiť infláciu, čo okrem iného pripisuje na vrub aj západným sankciám. Medziročný rast cenovej hladiny sa tam aktuálne pohybuje na úrovni 9 percent, pričom za ostatné mesiace sa údaj ešte zhoršil, keď sa inflácia ešte v januári pohybovala na 7,4 percenta.
Centrálna banka preto dotácie niekoľkokrát kritizovala a v novembri varovala pred „príznakmi prehrievania“ realitného trhu. Poukazovala na to, že dotácie otupujú vplyv zvyšovania sadzieb zameraného na obmedzenie inflácie.
„Čím väčší je objem dotovaných úverov, tým vyššie musia byť úrokové sadzby pre všetkých dlžníkov, aby sa zabránilo vysokému rastu cien,“ povedala šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová po júnovom zasadnutí. Dotované úvery podľa nej „nie sú skutočne citlivé na zmeny kľúčovej sadzby“.
Obrovský nárast objemu poskytnutých hypoték prostredníctvom dotačného mechanizmu však podkúril aj samotnému Kremľu. Tomu sa v ostatnom období účet za dotovanie hypoték raketovo zvýšil. Dôvodom sú už spomenuté vysoké úrokové sadzby, ktorými centrálna banka bojuje s infláciou. Tie boli počas prvého polroka na úrovni 16 percent, čo podľa analytikov znamená, že trhová úroková sadzba pri hypotékach sa pohybovala niekde pod dvadsiatimi percentami. Keďže vláda v tom čase ponúkala dotované hypotéky s osempercentnou sadzbou, rozdiel, ktorý musela doplatiť, bol omnoho väčší než v minulosti, keď program spúšťala.
Navyše, tým, že sa ceny nehnuteľností nafúkli, zvýšila sa aj priemerná výška pôžičiek, čo Kremľu konečný účet ešte väčšmi zdražuje.
Ruské ministerstvo financií od spustenia programu vynaložilo na dotovanie hypoték okolo päť miliárd eur, pričom podľa odhadov zo začiatku roka by na pokračovanie programu do roku 2026 musela vynaložiť ďalších 10 miliárd.
Kremeľ dotácie uťal
Hoci stavebný boom ruskej ekonomike výrazne pomohol rásť napriek sankciám, dotačný mechanizmus sa stal pre vládu neudržateľným výdavkom.
Vláda ho preto od júla pre väčšinu oprávnených skupín definitívne ukončila. Hoci súčasným dlžníkom výhodné hypotéky zostávajú, špeciálnu podporu budú mať už len rodiny s najmenej dvoma deťmi.
Trh s nehnuteľnosťami, ktorý bol jedným z kľúčových motorov ruskej vojnovej ekonomiky, teraz podľa Bloombergu čaká niekoľko mesiacov neistoty. Keďže banky momentálne ponúkajú nedotované hypotéky s úrokom 17 až 20 percent, mesačné splátky sa v porovnaní so štátnym programom znásobili a pre väčšinu Rusov sa hypotéky stali príliš drahými.
„Rusi zaznamenali v júli skokové zdraženie hypoték z 8 percent na 20 percent,“ komentoval dianie v Rusku český ekonóm Lukáš Kovanda. Dodal, že vláda bola nútená ukončiť program „pod ťarchou inflácie“, ktorú „zhoršili západné sankcie, čo priznalo aj samotné Rusko“.
Čo to znamená pre tamojšie hospodárstvo
Economist s odkazom na nemenovaného analytika píše, že počet nových hypoték by mohol v druhej polovici roka klesnúť približne o 50 percent. Navlas rovnaké zhodnotenie toho, čo hrozí, priniesol pre ruskú tlačovú agentúru aj analytik Michail Goldberg.
V dôsledku poklesu dopytu po hypotékach však utrpí ruské stavebníctvo. Podľa analytika Pavla Saska, ktorého cituje agentúra Bloomberg, sa nová výstavba v dôsledku nízkych predajov výrazne spomalí. Práve realitný trh bol pritom popri štátnych výdavkoch na zbrojenie významným motorom rastu ruskej ekonomiky.
Tá vlani expandovala tempom 3,6 percenta, rýchlejšie než všetky štáty krajín G7. A rovnaký scenár sa má podľa predikcií Medzinárodného menového fondu opakovať aj tento rok, keď sa má hrubý domáci produkt krajiny zväčšiť o 3,2 percenta.
Napriek tomu, že realitný trh práve zažíva veľký šok, ruská ekonomika sa podľa magazínu Economist jeho kolapsu vyhne, keďže v krajine vďaka masívnym vládnym výdavkom naďalej pretrváva silný tlak na rast miezd, čo môže „udržať silný trh s nehnuteľnosťami aj napriek vyšším sadzbám a zníženej štátnej podpore“.
