Viedlo to až k tomu, že už v stredu, keď bol v Rusku štátny sviatok, sa burza spolu s ruskou centrálnou bankou poponáhľali vyhlásiť, že obchodovanie na moskovskej burze s dolármi a eurami sa zastaví.
„Sankcie zaviedli len USA, ale dodržiavajú ich aj krajiny EÚ. (...) Preto bolo zastavené aj burzové obchodovanie v eurách,“ uviedla ruská centrálna banka. S cieľom znížiť riziká vo štvrtok prijala aj rozhodnutie pozastaviť obchodovanie s hongkonským dolárom, ktorý je nadviazaný na americký dolár.
Peňažné domy, firmy, aj bežní investori tak už nebudú môcť obchodovať s týmito menami prostredníctvom centrálnej burzy, ktorá poskytuje výhody z hľadiska likvidity, bezhotovostného zúčtovania a bezpečnosti. Namiesto toho budú musieť obchodovať mimo burzy, kde sa transakcie uskutočňujú priamo medzi dvoma stranami.
Medzi Rusmi to spôsobilo paniku. Pred bankomatmi boli dlhé rady
Na stredajšie sankcie silno zareagovali aj Rusi. Po oznámení Moskovskej burzy o pozastavení obchodovania s dolármi a eurami sa medzi sporiteľmi začala šíriť panika a pred viacerými bankomatmi sa tvorili dlhé rady ľudí, ktorí si chceli vybrať doláre či eurá.
Agentúra Reuters totiž konštatuje, že veľa Rusov v nich drží časť svojich úspor, keďže ide o stabilnejšie meny.
Na sociálnych sieťach sa rýchlo začali hromadiť príspevky, ktoré naznačovali, že sa na ruské banky môže spustiť takzvaný run, čo v podstate znamená, že by sa veľká časť ľudí v rýchlosti rozhodla vybrať svoje vklady, čo peňažné domy v minulosti v mnohých prípadoch neprežili.
Tamojšie noviny Novyje Izvestija zároveň upozornili, že viaceré zmenárne a banky okamžite prepísali kurzy a začali predávať doláre aj za 200 rubľov, ale kupovať ich za omnoho menej. Pred uvalením sankcií sa pritom jeden dolár predával približne za 90 rubľov.
Norvik Bank podľa agentúry Reuters ponúkala nákup dolárov za 50 rubľov, ale predaj za 200 rubľov, hoci neskôr upravila kurzy na 88,2 pri nákupe, respektíve 97,8 pri predaji jedného dolára. Cifra Bank zase nakupovala doláre za 89 rubľov a predávala za 120 rubľov. Ostatné veľké banky uvádzali medzi svojimi nákupnými a predajnými kurzami užšie rozpätie šesť až sedem rubľov.
Rusi stále môžu vymieňať doláre aj eurá
Centrálna banka však ľudí ešte v stredu ubezpečila, že ich vklady sú v bezpečí. Taktiež oznámila, že na stanovenie oficiálnych výmenných kurzov bude používať údaje z mimoburzových obchodov.
„Firmy a jednotlivci môžu naďalej nakupovať a predávať americké doláre a eurá prostredníctvom ruských bánk. Všetky prostriedky v amerických dolároch a eurách na účtoch a vkladoch občanov a spoločností zostávajú v bezpečí,“ uviedla vo vyhlásení.
Čo z toho plynie pre Rusko
Zmeny podľa zistení britských novín Financial Times znamenajú, že stanovovanie cien rubľa bude neprehľadnejšie, čo ovplyvní jeho konvertibilitu [možnosť výmeny za inú menu, pozn. red.] a zvýši náklady dovozcov a vývozcov.
Pre banky v štátoch od Číny po Turecko, ktoré stále uskutočňujú transakcie s Ruskom, tieto opatrenia zvyšujú riziko, že ich tzv. sekundárne sankcie odrežú od amerického finančného systému, napríklad zablokovaním prístupu k americkým dolárom, pokračujú noviny.
„Predstavte si stredoveké mesto, v ktorom sa zatvorí centrálny trh. Stále budú existovať farmári, ktorí budú chcieť predať potraviny, a dedinčania, ktorí budú chcieť nakúpiť, len sa budú musieť stretávať v nejakých zákutiach po celom meste,“ objasnil Janis Kluge, vedúci pracovník Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti.
Dodal, že po dolároch a eurách je stále dopyt, ale pre kupujúcich a predávajúcich cudzej meny bude ťažšie nájsť sa navzájom, čo predraží každú transakciu a zníži transparentnosť ruskej ekonomiky.
Zvyknúť si na novú realitu
Presun všetkých dolárových a eurových obchodov na medzibankový trh navyše pravdepodobne povedie k väčším rozdielom medzi nákupnými a predajnými cenami (spreadu) a k väčšej volatilite rubľa.
„Pre bežných ľudí to znamená, že bude o niečo ťažšie previesť peniaze z Ruska,“ skonštatovala ekonómka Alexandra Prokopenková z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier (CEIP).
Keďže bežní občania teraz musia na nákup dolárov využívať zmenárne alebo banky, tie môžu situáciu využiť a výmenný kurz bude pre ľudí menej výhodný.
„V najbližších dňoch bude kurz rubľa voči doláru a euru predvádzať nečakané kúsky. Ľuďom a bankám bude chvíľu trvať, kým sa s novou realitou vyrovnajú a prijmú ju,“ napísali ruské noviny Novyje Izvestija.
Z dlhodobého hľadiska sa veľa nezmení
S krátkodobými problémami, ktorým bude čeliť rubeľ a zároveň ruské subjekty, súhlasia aj ďalší ekonómovia. Viacerí však dodávajú, že ukončenie obchodovania s dolármi a eurami na Moskovskej burze nebude mať z dlhodobého hľadiska veľký vplyv.
Pripomeňme, že mnohé ruské firmy a banky od invázie na Ukrajinu obmedzili svoju závislosť od západných mien. Väčšina obchodov v cudzej mene sa na moskovskej burze uskutočňuje v čínskych jüanoch. Ich podiel na obchodovaní na moskovskej burze v máji predstavoval 54 percent, zatiaľ čo podiel dolára a eura klesol približne na 45 percent.
„Jüan sa tak už stal hlavnou menou v devízovom obchodovaní. Kurz jüanu voči rubľu bude určovať trajektóriu pre ostatné menové páry a stane sa referenčnou hodnotou pre účastníkov trhu,“ uviedla centrálna banka.
Presne to tvrdia aj ďalší ekonómovia.
„Hoci volatilita sa môže v prvých týždňoch zvýšiť, krížové kurzy rubľa voči euru a doláru zostanú určované globálnym trhom,“ hovorí ekonóm Bloomberg Economics Alexander Isakov, podľa ktorého sa ruský trh nedostane do neprekonateľných ťažkostí.
Tvorba výmenného kurzu na mimoburzovom trhu je zložitejšia, nový výmenný kurz k rubľu sa však aj tak bude tvoriť podľa trhových princípov, súhlasí Sergej Suverov, stratég ruskej investičnej spoločnosti Arikapital.
Analytici Raiffeisen Bank či spoločnosť Alfa Capital pre agentúru Reuters dokonca uviedli, že hoci sa krátkodobej volatilite nedá vyhnúť, v budúcnosti sa môže rubeľ posilniť.
„V dlhodobejšom horizonte by sa rubeľ mohol dokonca ďalej posilňovať. Keďže bude ťažšie vyberať zahraničnú menu, (...) mohlo by to znížiť dopyt po nej,“ uviedla spoločnosť Alfa Capital s tým, že niečo podobné sa udiali začiatkom roku 2022, keď „rubeľ spočiatku výrazne oslabil v dôsledku paniky na trhu, ale potom začal posilňovať“.
