Michal David: Každá doba a režim prinášajú svoje za aj proti

Budú aj ostatné pesničky na novom albume takéto pohodové alebo sa nájdu aj vážne témy? Ak áno, aké?

Všetky skladby v albume sú pozitívne. Keďže na tom pracujeme s Martinom Terefeom spoločne, tentoraz si píšem texty.

Ako sa bude album volať? Chystáte sa ho spievať celý sólo alebo budú aj duetá?

Keďže celý album vychádza až budúci rok 8. marca na Medzinárodný deň žien, tak ešte nie je definitívne, či tam nejaké dueto nezaradím. Volať sa bude Život je náš.

Vaše hudobné dielo vzniká v svetoznámom štúdiu Eastcote Studios. Čím je výnimočné, prečo je umelcami také vyhľadávané?

Ide o ich špecifický zvuk. Väčšinu technického zariadenia majú zo sedemdesiatych až deväťdesiatych rokov, a to už dnes veľa štúdií po svete nevlastní. Vzniká tam taký nádherný analógový tón. Majú aj výborné techniky a zvukových inžinierov. Proste typický britský prístup.

Ale vlastné štúdio máte asi najradšej, však?

Samozrejme, moje štúdio je súčasťou mojej práce. Neviem si predstaviť jazdiť dennodenne niekam do cudzieho. To si väčšinou nájdem na postprodukcii alebo keď nahrávam veľké telesá. Sláčiky, bigbandy a tak.

Vo videoklipe Je mi líp účinkuje aj váš vnuk Sebastian. Žeby nový člen kapely?

Učí sa už štvrtý rok hru na gitare u Davida Csengeho, basgitaristu Olgy Lounovej. Robí pokroky, tak je možné, že raz nastúpi ku mne do kapely.

Je úloha deda odlišná, ako bola tá otcovská? Mnohí starí rodičia si užívajú viac vnúčatá ako deti pre pracovnú zaneprázdnenosť v minulosti.

Skôr ide o iný prístup. Rokmi získavate viac skúseností a čím je človek starší, tým je aj múdrejší.

Vo všeobecnosti chodíte koncertovať často na Slovensko. Máte to už zrejme slušne nachodené od Dunaja k Tatrám za tie roky. 

Na Slovensko jazdím rád. Mám tam veľa fanúšikov a myslím si, že som u vás obľúbený. Robí mi to radosť.

Nedávno ste hrali v Petržalke na dostihovej dráhe. Cítite sa lepšie v lete vonku alebo počas zvyšku roka v prepotených a nabitých halách?

Koncerty na voľnom priestranstve majú výhodu, že je vonku vždy lepší zvuk než v sálach či športových halách. Ale obe alternatívy majú svoj pôvab.

Keď už spomíname pódia, tak v Bratislave okrem lokálnych pre pár stoviek návštevníkov nefungujú žiadne pre vyšší počet ľudí. Budovy PKO (Park kultúry a oddychu), ako aj Istropolisu sú zbúrané, priestory dnes zívajú prázdnotou a chátrajú.

Ale v Bratislave je množstvo miest, kde sa dá koncertovať: NTC, Gopass aréna, Zimný štadión Ondreja Nepelu, futbalové štadióny či vonkajšie priestory ako Incheba alebo Zlaté piesky. Záleží len na usporiadateľovi, čo zvolí.

Ako je to v Prahe? Postavili sa tam počas posledných 20 rokov väčšie kultúrne zariadenia alebo si musíte vystačiť s Lucernou či športovými halami?

Zase je mnoho možností. O2 arena, Fortuna aréna, KCP, štadión Sparty, Forum, Letňany a mohol by som pokračovať.

V duetách spolupracujete aj so slovenskými interpretmi. S Kristínou ste nahrali Na dlani alebo s Martinou Schindlerovou vianočnú skladbu Blízko hvězd. Je ťažké sa zladiť, čo sa týka iného jazyka, a potom k tomu prispôsobiť hudbu?

Tým, že na Slovensko jazdím už skoro päťdesiat rokov, tak jazyk nie je bariérou. Skôr ide o výslovnosť, a to je obojstranné. Niekedy sa mi Slováci smejú, keď hovorím po slovensky, ale rozumejú a rovnako je to naopak.

Dlhé roky sa venujete tanečnej hudbe. Chodíte hrávať alebo radiť majiteľom rôznych diskoklubov?

To bolo už dávno. Mám túto skúsenosť za sebou. Teraz robím buď koncerty s kapelou, alebo rôzne firemné vystúpenia, svadby, narodeniny, plesy, a to väčšinou na halfplayback ako one-man-show.

Muž so železnou maskou bol váš posledný autorský muzikál, plánujete návrat k tomuto žánru?

Áno, pripravujem muzikál o Coco Chanel. Je to zaujímavý príbeh slávnej návrhárky plný zvratov a osudových momentov jej života. Veľmi pestrá látka. Bude to určite zaujímavé hudobné dielo hlavne pre dámske publikum.

Nedávno ste vyjadrili odmietavý postoj k dodávkam zbraní na Ukrajinu, čo prinieslo prehnanú kritiku na vašu adresu.

Áno, je to zvláštna doba, keď človek za svoj názor zožne kritiku a nevôľu, niekedy aj nenávistné postoje. Mám však aj veľa priaznivcov, ktorí sa so mnou stotožňujú. Ale môžeme byť aj poslušnými ovečkami a so všetkým súhlasiť.

Ovplyvnil váš politický názor nálady bežných ľudí voči vám alebo aj plánované vystúpenia?

Určite nie. Ja som muzikant a spevák a politika nie je môj odbor. Na moje koncerty chodia moji fanúšikovia hlavne sa pobaviť, zaspievať si a zatancovať. Jednoducho sa idú zabávať a uvoľniť sa. To je zároveň účel mojej práce a moje poslanie.

Len občas poviem svoj názor. Nechcem byť apatický voči systému a bohužiaľ zatiaľ netuším, kam sa ľudstvo v posledných rokoch uberá. Mám vnukov a neviem, čo ich v budúcnosti čaká. Asi to nebudú mať úplne ľahké, tak ako my, keď sme boli mladí. Každá doba a režim prinášajú svoje za i proti.

Ako sa vám darí spolu s manželkou v chudnutí, splnili ste si ciele?

Áno. Schudol som 19 kilogramov a som rád. Musel som zmeniť svoj životný štýl. Je dobré, že si zatiaľ váhu držím a neprichádza jojo efekt. Vysadil som sacharidy, lepky, pivo a tvrdý alkohol. Viac cvičím a snažím sa mať veľa pohybu. Funguje to.

Čakajú vás ešte nejaké iné výzvy okrem chudnutia?

Samozrejme, že áno. Nie som človek, ktorý by si nedával ďalšie ciele. Síce som už oslávil 64 rokov, ale stále sa cítim oveľa mladšie a mám veľa energie aj plánov. Určite sa všetko včas dozviete.