Spomalenie rastu a uťahovanie opaskov. Čo spraví konsolidácia so Slovenskom

Ústrednou témou ostatných dní (a zrejme aj najbližších týždňov) je takzvaný konsolidačný balík, ktorý v utorok predstavil predseda vlády spolu s ministrom financií a ďalšími šéfmi rezortov. Súvisí so slovenskými verejnými financiami, ktorých stav sa od obdobia pred pandémiou covidu podstatne zhoršil. Sedemnásť opatrení, ktoré v stredu následne po rokovaní odklepla slovenská vláda, by malo vylepšiť bilanciu medzi štátnymi príjmami a výdavkami.

Štát si zvykol žiť na dlh

Do štátnej kasy vlani pritieklo o šesť miliárd eur menej, než z nej odtieklo, čo je schodok na úrovni takmer 4,9 percenta slovenského ročného hrubého domáceho produktu (HDP). Hoci vláda už minulý rok avizovala, že chce ozdraviť verejné financie, tohtoročný deficit bude ešte vyšší. Rozpočet ráta so schodkom na úrovni šiestich percent HDP, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na základe aktuálneho vývoja odhaduje deficit na úrovni 5,6 percenta HDP.

Podobne vysoké čísla boli takisto v rokoch 2020 a 2021, zatiaľ čo rok 2022 bol svetlejšou výnimkou.

S každoročným zadlžovaním súvisí prudký nárast celkového dlhového balíka. Posledný presný údaj hovorí o tom, že zatiaľ čo bol dlh ešte v roku 2019 na úrovni 48 percent HDP, vlani už predstavoval 56 percent HDP. A to pritom za ostatné dva roky klesol z úrovne 61 percent, za čo vďačíme popandemickému oživeniu ekonomiky a vyššej inflácii, ktorá zo štátneho dlhu odjedla značný kus. Nenadarmo sa hovorí, že inflácia pomáha dlžníkom.

Cenová hladina však v tomto roku zďaleka nerastie tak rýchlo ako v posledných dvoch rokoch a očakáva sa, že dlhový ukazovateľ sa zvýši niekde na úroveň okolo 58 až 59 percent HDP. Ak by sa nemenili súčasne nastavené politiky, do roku 2027 by sa mohol šplhať až na úroveň okolo 67 až 68 percent HDP.

Úverové riziko

S vysokými deficitmi a predpokladaným prudkým rastom dlhu súvisí aj ďalší podstatný faktor – náklady na jeho obsluhu. Tie v ostatných rokoch takisto prudko stúpli. Samozrejme, je za tým aj zvyšovanie úrokových sadzieb Európskou centrálnou bankou, čo vidno na tom, že si drahšie požičiavali aj ďalšie štáty eurozóny.

Slovensku však stúpli úroky na dlhopisoch viac než inde. Ukazuje to prudký nárast rozdielu medzi slovenskými a nemeckými (dlhodobo mimoriadne bezpečnými a kvalitnými) dlhopismi, teda takzvaný spread. Zatiaľ čo sa za poslednú dekádu rozdiel vo výnose pohyboval zhruba v rozmedzí od 0,25 do 0,5 percentuálneho bodu, v posledných dvoch rokoch dosahoval pomerne bežne aj 1,3 percentuálneho bodu.

Slovensko pritom pozorne sledujú investori nakupujúci štátny dlh. Čím väčšie obavy majú z nezodpovedného narábania s financiami a prípadného nesplácania dlhu či iných udalostí v krajine (vojna, atentát, korupcia, vládna nestabilita), tým vyšší úrok zvyčajne požadujú za to, že zo svojich vreciek požičajú štátu peniaze.

Celkovému obrazu nepomohlo ani zníženie hodnotenia Slovenska ako zodpovedného dlžníka zo strany ratingovej agentúry Fitch, ktorá mu v decembri udelila známku A–. Spomedzi troch agentúr Slovensko najlepšie oceňuje Standard and Poor’s, a to na úrovni A+. Moody’s hodnotí Slovensko známkou A2. Dodajme, že horšia známka pre štát indikuje drahšie požičiavanie, keďže investori názory agentúr pozorne sledujú.

Zlepšenie hospodárenia s financiami bolo nutnosťou

Vzhľadom k spomenutému nie je prekvapením, že šéfovia jednotlivých rezortov, najmä financmajster Ladislav Kamenický, pri viacerých príležitostiach zdôrazňovali, že v budúcom roku bude musieť dôjsť k uťahovaniu opaskov.

Vláda tento týždeň po dlhom mlčaní predstavila kompletný balík opatrení v hodnote 2,7 miliardy eur, ktorý by mal bilanciu verejných financií v budúcom roku zlepšiť. Exekutíva ráta s deficitom na úrovni 4,7 percenta HDP a do roku 2027 chce, aby malo Slovensko ročný schodok pod tromi percentami.

Dodajme, že hoci sa zdá byť suma 2,7 miliardy eur na prvý pohľad ohromujúca, tempo konsolidácie na úrovni jedno až dve percentá ročne je pomerne bežnou praxou.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá dohliada na stav slovenských verejných financií, masívny balík privítala. „Očakávané zníženie deficitu (…) je primerané, pokiaľ sa takouto rýchlosťou bude pokračovať aj ďalej,“ uviedla v stanovisku.

Inštitút finančnej politiky ešte pred niekoľkými mesiacmi v rámci programu stability odhadol, že skresanie deficitu na tri percentá do roku 2027 by zmiernilo nárast celkového dlhu na 62,3 percenta HDP.

Posilnenie úlohy štátu

Hoci sa mnoho píše o akýchsi vládnych škrtoch, treba exaktne upozorniť, že v rámci prijatého balíka sú najmä opatrenia, ktoré do štátnej kasy nalejú nové peniaze od firiem aj bežných ľudí. Štát neznižuje výdavky, ale zvyšuje dane.

Zvyšovanie príjmov do štátnej kasy prostredníctvom zvyšovania daní či odvodov tvorí zhruba tri štvrtiny konsolidačného balíka. A len jednotky percent predstavuje znižovanie výdavkov na fungovanie štátu [desaťpercentné viazanie personálnych výdavkov, ktoré má ušetriť 124 miliónov eur, pozn. red.].

Vláda sa jednoducho rozhodla, že nebude uťahovať opasok sebe, ale všetkým naokolo. A vďaka viac ako dvom miliardám dodatočných príjmov, ktoré vyberie na daniach, opäť zväčší celkový objem financií, ktoré spravuje.

Hospodársky rast sa spomalí a ceny budú rásť rýchlejšie

Treba zdôrazniť, že konsolidácia verejných financií je pre ekonomiku bolestivá záležitosť. Inštitút pre finančnú politiku, jeden z analytických útvarov ministerstva financií, vydal dva dni po zverejnení balíka opatrení novú makroekonomickú prognózu. Hoci uvádza, že slovenské hospodárstvo má v budúcom roku rásť slušným tempom, a to o 2,2 percenta, oproti poslednej júnovej prognóze je to zhoršenie o 0,4 percentuálneho bodu.

Na margo toho, že štát ide konsolidovať zvyšovaním príjmov, a nie znižovaním výdavkov, treba dodať ešte jeden fakt. Ekonomická teória a množstvo štúdií hovorí o tom, že znižovanie štátnych výdavkov bolí ekonomiku podstatne menej, ako zvyšovanie daní.

Na druhej strane, zvýšenie dane z pridanej hodnoty na 23 percent [jedno z hlavných konsolidačných opatrení vlády, pozn. red.], teda nepriamej dane, má ďalší negatívny vplyv. Je ním rast cenovej hladiny. Daň totiž odvedú obchodníci, no tí ju podľa vlastných slov vždy zahrnú do cenotvorby. Vyššia DPH sa teda rovná vyššie ceny v obchodoch [mimo potravín, kde sa DPH znižuje na 19 percent, respektíve 5 percent pri základných potravinách].

Dodajme, že pri zvyšovaní DPH je premietanie do ceny v podstate automatické u drvivej väčšiny výrobcov. Pri jej znížení však obchodníci majú tendenciu ponechávať ceny na rovnakej úrovni a nižšiu sadzbu premietať do vyšších ziskov.

Proinflačný vplyv zvýšenia DPH potvrdzuje aj najnovšia analýza IFP. Podľa inštitútu bude inflácia v budúcom roku na úrovni 5,4 percenta, pričom nepriame dane ju potiahnu nahor o 1,6 percentuálneho bodu. Dodajme, že ešte v predchádzajúcej júnovej prognóze IFP uvádzal, že ceny v roku 2025 porastú o 3,9 percenta, pričom vplyv nepriamych daní na cenovú hladinu bol minimálny.

Vyššie ceny spolu s opatreniami ako nižší daňový bonus na deti zároveň znižujú kúpyschopnosť Slovákov. A tlačia nadol spotrebu, ktorá je jedným zo základných kameňov hospodárstva. Aj tu platí, že príspevok spotreby domácností na tvorbe HDP bol v júnovej prognóze IFP rádovo vyšší, než v aktuálnej.

Ak by však mala konsolidácia iba negatívne následky, nebol by dôvod ju podstupovať. Hlavným pozitívom by malo byť časom najmä to, že si štát dokáže časom požičiavať lacnejšie. A že mu niekto bude vôbec ochotný požičať. Ak by totiž dlhodobo pokračovali vysoké deficity z predchádzajúcich rokov a zvyšovala sa zadlženosť, Slovensko by mohlo skončiť tak, ako pred dekádou Grécko, ktoré nedokázalo splácať svoj dlh a takmer nik mu už nebol ochotný požičať.

Pripomeňme, že aby sa Gréci zachránili, museli podstúpiť drastické opatrenia ako prepúšťanie 25-tisíc štátnych zamestnancov, znižovanie miezd, daňové reformy a škrty rôznych vládnych výdavkov. Priemerná mzda je v Grécku zhruba o tretinu nižšia než v predkrízových časoch.

Jedna miliarda visí vo vzduchu

Na záver dodajme, že v rámci konsolidačného balíka bliká ešte jedna červená kontrolka. Deklarovaných 2,7 miliardy eur totiž vysoko prekračuje hodnotu, o ktorú sa predpokladá zníženie deficitu pre rok 2025. Plánovaný budúcoročný schodok (4,7 percenta) je totiž oproti tohtoročnému deficitu (6 percent) nižší „len“ o 1,3 percentuálneho bodu, čo je suma na úrovni 1,7 miliardy eur.

„Balíček ozdravuje verejné financie len v objeme 1,7 miliardy eur medziročne, zvyšok sa použije na riziká, respektíve iné priority,“ upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť s tým, že je dôležité, aby vláda informovala o využití zostávajúcej miliardy.

„Keďže konsolidácia bude musieť pokračovať aj v ďalších rokoch, bolo by vhodné využiť prijaté opatrenia v čo najväčšej miere na trvalé ozdravenie verejných financií. O to menej bolestivé budú musieť byť opatrenia prijímané v ďalších rokoch,“ uzatvára.