Väčšinu opatrení na ozdravenie verejných financií v budúcom roku zaradila vláda do jedného legislatívneho balíka. V stredu ho na rokovaní schválila spolu s návrhom zákona o dani z finančných transakcií.
Návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií, schválila vláda v stredu s pripomienkami. Rovnako s pripomienkami schválila aj návrh zákona o dani z finančných transakcií. Obidve právne normy navrhla parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Premiér Robert Fico v utorok na tlačovej konferencii informoval, že sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) má výrazne vzrásť. Tú síce odvádza obchodník, no ten ju vždy v konečnom dôsledku prenáša na koncového zákazníka, mnohokrát aj s istou prirážkou. Opatrenie má do rozpočtu podľa Fica priniesť vyše jednu miliardu eur.
Podobu konsolidačného balíku v utorok komentoval, okrem iných, aj podpredseda strany SaS Marián Viskupič: „Ak štát vyrába pre firmy nové dane, odvody a poplatky – a táto vláda ich prináša množstvo, tak sa drvivá väčšina týchto výdavkov presunie na ľudí. Odhady bežne hovoria, že 80 percent nákladov, ktoré akokoľvek vyrobíte pre firmy, sa jednoducho prenesie na ich spotrebiteľov.“
Dodajme, že základná sadzba DPH stúpne z 20 percent na 23 percent. Fico však v utorok zdôraznil, že v prípade liekov či základných potravín sa DPH zníži na päť percent. „Pokiaľ ide o všetky ostatné potraviny, tie pôjdu do 19-percentnej sadzby a tie základné potraviny, kde sme zaviedli pred niekoľkými rokmi 10-percentnú DPH, pôjdu do 5-percentnej sadzby DPH,“ priblížil v utorok Fico.
Do najnižšej sadzby mali pôvodne patriť lieky, zdravotnícke pomôcky, učebnice, nájomné bývanie či ubytovacie služby v cestovnom ruchu. Do 19-percentnej sadzby majú okrem časti potravín spadať napríklad aj energie. Vláda však počas stredajšieho rokovania pristúpila k istým zmenám.
Vláda však na stredajšom rokovaní v prípade DPH urobila isté zmeny, aby viac podporila gastro sektor prostredníctvom nižšej sadzby tejto dane. Táto podpora bude stáť dodatočných 110 miliónov eur.
„Dohodli sme sa na tom, že chceme viac podporiť gastro. Hovorili sme o tom, že ubytovanie by malo mať DPH na úrovni 5 percent. Tam sa vraciame na 23 percent. Ale podporíme gastro. Jedlo v reštauráciách, ktoré doteraz bolo nastavené v konsolidácii na úrovni 23 percent, tak chceme znížiť na 5 percent,“ priblížil Kamenický.
Na nealkoholické nápoje v gastro sektore by sa mala uplatňovať rovnaká DPH ako pri nákupe v obchode, a to na zníženej úrovni 19 percent. Alkoholické nápoje v reštauráciách aj obchodoch budú zaradené v základnej sadzbe DPH 23 percent.
Financmajster v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že spomenutých 110 miliónov eur chce získať cez vyššiu daň z finančných transakcií a daň z príjmu právnických osôb.
„Tak ako som avizoval, celková konsolidácia bude na úrovni 2,7 miliardy eur a toto musíme dodržať, aby sme dodržali aj deficity a pravidlá, ktoré máme stanovené Európskou komisiou,“ zdôraznil Kamenický.
Zvýšenie parametrov dane z finančných transakcií má priniesť dodatočných 80 miliónov eur. Kým pôvodný návrh jej sadzby bol na úrovni 0,35 percenta, po novom bude 0,40 percenta. Maximálny limit tejto dane sa tiež zvýši, a to z 30 eur na 40 eur. Zvýši sa aj zdanenie výberov v hotovosti, a to z 0,7 percenta na 0,8 percenta.
Pôvodne navrhovaná daň z finančných transakcií mala do rozpočtu priniesť zhruba 610 miliónov eur. Po novom by tak z nej malo do štátnej kasy natiecť až okolo 690 miliónov.
Ďalších 30 miliónov eur sa má získať rozšírením okruhu firiem, ktoré budú zdanené vyššou 22-percentnou daňou z príjmu právnických osôb. Pôvodne sa mala vzťahovať na podniky, ktoré majú zdaniteľný príjem nad päť miliónov eur, po novom to bude už od jedného milióna eur.
„Zámerom legislatívnej úpravy je zaťažiť debetné transakcie na účtoch právnických osôb, organizačných zložiek a fyzických osôb – podnikateľov, a to zavedením dane z finančných transakcií. Daň sa platí najmä z úhrad faktúr, z úhrad energií, zo splátok úverov,“ priblížilo v predkladacej správe k návrhu zákona ministerstvo financií.
Z návrhu zákona, ktorý v stredu schválila vláda vyplýva, že finančnou transakciou je platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb, na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka.
Transakčným účtom sa rozumie platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby, ako aj platobný účet daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, na ktorom takýto daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.
Daňovník, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, je povinný podľa návrhu zákona vykonávať finančné transakcie vzťahujúce sa na podnikanie na transakčnom účte.
Predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia vykonaná v súvislosti s platením daní, odvodov a príspevkov do štátneho rozpočtu, odvodov do Sociálnej poisťovne a odvodov na zdravotné poistenie. Takisto ním nie je ani platba vykonaná v rámci poštového platobného styku poskytovaného Slovenskou poštou či operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa.
Konsolidácia verejných financií je dlhodobo jednou z najvážnejších tém súčasnej vlády. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol v uplynulom roku mimoriadne vysoký, keď prekročil šesť miliárd eur, čo je takmer 4,9 percenta slovenského ročného hrubého domáceho produktu (HDP).
Hoci vláda avizovala, že chce deficit znížiť už v tomto roku, tohtoročný deficit bude pravdepodobne vyšší než vlani. Rozpočet ráta so schodkom na úrovni šiestich percent HDP, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na základe aktuálneho vývoja odhaduje deficit na úrovni 5,6 percenta HDP.
Predseda vlády Robert Fico (Smer) na utorkovej tlačovej konferencii ku konsolidácii verejných financií spolu so šéfmi rezortov predstavil kompletný balík opatrení, ktorý by mal zabezpečiť konsolidáciu verejných financií na úrovni 2,6 až 2,7 miliardy eur. Vďaka nemu má deficit podľa premiéra v budúcom roku klesnúť na 4,7 percenta HDP.
Kamenický v utorok konkretizoval, že do roku 2027 chce dosiahnuť, aby malo Slovensko ročný deficit pod tromi percentami. Vláda to chce podľa jeho slov dosiahnuť prostredníctvom 17 opatrení.
Kamenický v utorok na margo daňového bonusu skonštatoval, že bude adresnejší. Nízkopríjmové domácnosti budú mať podľa neho nárok na daňový bonus už od polovice minimálnej mzdy, zatiaľ čo vysokopríjmové domácnosti na neho nemusia mať žiadny nárok. Ten stratia aj rodičia detí nad 18 rokov.
„Ľudia, ktorí zarábajú od 2 480 eur, tam bude klesať nárok a keď budú mať viac ako 3 632 eur, tak už nebudú mať na daňový bonus nárok,“ priblížil s tým, že zmeny znížia výdavky štátnej kasy zhruba o 170 miliónov eur.
Ďalších 287 miliónov by mala do štátneho rozpočtu priniesť zmena rodičovského dôchodku. Ten by mal v súčasnej podobe zaniknúť a „nahradiť“ by ho mal asignačný model dvoch percent z dane každej z kategórií, ktoré rozšírili.
„Dve percentá neziskový sektor (…), dve percentá matke a dve percentá otcovi,“ priblížil Kamenický s tým, že vyplácať sa bude až v roku 2026, keďže ide o asignáciu dane. Doplnil, že bude možné využiť všetky kategórie naraz, a teda prideliť dve percentá z dane matke aj otcovi. Kumulovať ich pre jednu zo spomenutých strán však nebude možné.
Rodičia na dôchodku, ktorí mali doteraz práve pre starostlivosť o deti nižšie dôchodky, tak prídu rádovo o stovky eur ročne a nahradiť ich má model, v rámci ktorého by mohli dostať okolo dvadsať eur ročne. Rodičovský dôchodok pri týchto rodičoch diskrimináciu znižoval, teraz opäť narastie.
„Za rok 2025 bude rodičovský dôchodok vyplatený až v roku 2026. Ak sa rozhodnete dať dve percentá každému v rámci týchto troch kategórií, čiže otcovi, mame alebo neziskovému sektoru, nemôžete to kumulovať, teda nemôžete dať šesť percent len neziskovému sektoru alebo štyri percentá len mame. Ide o tri kategórie, ktoré rozširujeme,“ vysvetlil Kamenický.
(tasr, sak)