Dvíha austrofašizmus svoju hlavu?

Strany tradičného kartelu – ľudovci a sociálni demokrati – za nimi zaostali o tri, respektíve o deväť percentuálnych bodov. Hovorí sa o historickom výsledku, niekedy s triumfálnym podtónom a väčšinou s hrôzou v hlase.

Ale FPÖ sa v pásme medzi 20 a 30 percentami pohybuje už tridsať rokov, len jej vzlety sú prekladané pádmi, ktoré nespôsobuje zmena nálad medzi rakúskymi voličmi, ale väčšinou rozhádanosť lídrov strany, nejaký osobný exces, prípadne spravodajské hry z dielne politickej konkurencie (bizarná aféra Ibiza z roku 2018 s ruskou návnadou a potokmi alkoholu).

Prečo sú však Slobodní do rakúskej politiky takí vrastení a v určitých ohľadoch aj spoločensky oveľa integrovanejší, než je „krajná pravica“ napríklad v Nemecku alebo vo Francúzsku? Je možné, že by dnes, po všetkých hrôzach 20. storočia a v podmienkach historicky unikátneho blahobytu, mohla takmer tretina nejakej západnej spoločnosti voliť fašistov?

Pravdou je, že v FPÖ (vznikla roku 1956) sa bývalí nacisti od začiatku masívne angažovali. Prekonanie stigmatizácie „starých štruktúr“ – vzápätí po vojne bolo za kolaboráciu postihnutých 20 percent rakúskych mužov – mala strana v programe.

Mohlo by vás zaujímať

KomentárRakúske voľby a nové delenie Európy