Ak štát niečo chce, tak si to vezme: O čínskych investoroch a obyvateľoch Šurian

Obyvateľov Šurian a Bánova trápi v posledných mesiacoch bolehlav. Štát položil prst na mapu a rozhodol, že medzi týmito dvomi obcami má vyrásť industriálny park s rozlohou 375 hektárov, ktorý ponesie názov Šurany Industrial Park. Na ňom má stáť čínska fabrika na výrobu batérií do elektromobilov.

Proti tomuto zámeru však stoja miestni obyvatelia, ktorým sa tento nápad nepozdáva až natoľko, že vytvorili petíciu na jeho zastavenie a v mene odporu sa spojili do iniciatívy s názvom Chránime si naše, ktorá investorov v Šuranoch doslova vypískala. Občania dokonca zúfalo apelovali aj na premiéra. V otvorenom liste mu napísali, že „bojujú o život“.

Význam rozvoja slovenského priemyslu nikto nespochybňuje a budovanie industriálnych parkov má vďaka významnému československému podnikateľovi Tomášovi Baťovi pozitívnu povesť. Avšak v dlhom zozname dôvodov, pre ktoré miestni nesúhlasia s výstavbou industriálneho parku, ako ani následným umiestnením fabriky na výrobu batérií do tohto areálu, sú špeciálne dva body, ktoré treba zviditeľniť.

Zdroj: dizajnérsky tím Témy týždňa

Bod prvý: Vyvlastňovanie pre čínskeho investora

Dôvod, prečo chce štát v Šuranoch postaviť dosiaľ najväčší industriálny park na Slovensku, je pragmatický. Takýto areál je základom na prilákanie nových investorov, ktorí vytvoria nové pracovné miesta a v konečnom dôsledku by mali aj zvýšiť hrubý domáci produkt krajiny. Koncept nie je žiadnou novinkou. V súčasnosti už slovenské ministerstvo hospodárstva monitoruje na našom území 78 priemyselných parkov, pričom najväčší z nich zaberá pri Košiciach 322 hektárov.

Priestor pri Šuranoch sa dostal do hľadáčika rezortu hospodárstva ešte v roku 2022. Lokalitu vybrali najmä preto, lebo územím prechádza dvojité 400-kilovoltové elektrické vedenie spájajúce Mochovce a Gabčíkovo. Cestná infraštruktúra nie je ideálna, ale podľa rezortu vyhovuje potrebám.

Štátna spoločnosť MH Invest dostala na realizáciu projektu štatút významnej investície a k tomu peniaze na vykúpenie pozemkov a prípravu areálu vo výške 50 miliónov eur. Pôdu im však nepredali všetci jej vlastníci.

Vládu to, samozrejme, neprekvapilo. Keďže miestni odmietli predať štátnej firme zhruba sto hektárov pôdy, začalo sa vyvlastňovanie, v rámci ktorého ponúka MH Invest 11,62 eura za jeden štvorcový meter.

Miestni vlastníci pôdy si však prezieravo uvedomili, že ich pozemky nemajú hodnotu ornej pôdy, na základe ktorej ich chce spoločnosť vykúpiť, ale stavebného pozemku, pretože práve s takýmto zámerom počíta štát a rovnako aj jeho firma MH Invest. Cena by v takom prípade bola pravdepodobne dva- až trikrát vyššia. Navyše na konci dňa dostane kľúče od celého areálu čínsky investor.

„Toto je normálne?“ neveriacky krúti hlavou znechutený poľnohospodár, ktorý pozemky každoročne obrába. V oblasti sa zároveň venuje chovu dobytka a vo svojej firme produkuje ročne deväť miliónov litrov mlieka.

„A čo keď mi jeho kvalita bude zásluhou zamorenej pôdy a ovzdušia klesať a odberatelia mi povedia, že takéto mlieko odo mňa už nechcú? Čo potom?“ pýta sa poľnohospodár. Nik mu však zatiaľ nevie odpovedať.

Bod druhý: Prečo sa ako prvé neskúma znečistenie?

Otázka, ktorá je oveľa pálčivejšia a znepokojuje nielen majiteľov vykupovanej pôdy, ale aj občanov okolitých obcí, znie: „Ako veľmi nám baterkáreň znečistí životné prostredie?“

A na ňu nedostali presvedčivú odpoveď, pretože projekt výstavby baterkárne ešte stále neprešiel hodnotením vplyvov na životné prostredie – EIA . Štát už však stihol vykúpiť väčšinu pozemkov, na ktorých sa má fabrika postaviť.

Investori pre Štandard uviedli, že „v žiadnom prípade nedôjde ku kontaminácii okolitého prostredia“. Má to zabezpečiť moderná gravitačná vnútroareálová dažďová kanalizácia a uzavretý proces výroby, v ktorom sa narába s nebezpečnými chemikáliami.

Vedecký časopis Nature však upozorňuje, že v amerických aj európskych závodoch na výrobu batérií dochádza k úniku nebezpečných látok s označením PFAS. Ide o skupinu zhruba päťtisíc „večných chemikálií“, ktoré je veľmi ťažké odbúrať a môžu spôsobovať vážne zdravotné problémy. Ide napríklad o poškodenie pečene, ochorenie štítnej žľazy, obezitu, problémy s plodnosťou aj rakovinu.

Z dát, ktoré vedci odobrali v 87 lokalitách neďaleko výrobných závodov v Spojených štátoch, Belgicku a Francúzsku, zároveň vyplynulo, že emisie týchto látok môžu v životnom prostredí prekonávať dlhé vzdialenosti, teda dokážu preniknúť aj do oblastí vzdialených od výrobných závodov. Informácia nepoteší najmä tých, ktorých domy stoja len tristo metrov od zamýšľaného umiestnenia baterkárne v Šuranoch.

Obrovská investícia so zvláštnym načasovaním

Investori z konzorcia čínskej skupiny Gotion a slovenskej firmy InoBat, ktorí vystupujú pod doménou Gotion InoBat Batteries (GIB), plánujú v Šuranoch preinvestovať 1,2 miliardy eur. Tento objem zahŕňa aj dotácie od štátu vo výške 150 miliónov eur a daňové úľavy vo výške 64 miliónov eur.

Investícia je teda obrovská, no načasovanie projektu podivuhodné.

Jeho príprava sa uskutočňuje v časoch krízy automobilového priemyslu, keď s veľkými problémami bojuje napríklad aj švédska spoločnosť na výrobu batérií do elektromobilov Northvolt. Tá iba nedávno avizovala pozastavenie časti výroby vo svojej „gigafactory“ a oznámila, že vo Švédsku prepustí 1 600 zamestnancov
– pätinu jej globálnej pracovnej sily.

Na otázku, či takýto osud nehrozí aj slovenskej baterkárni InoBat, štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vladimír Šimoňák uviedol, že investície pre závod v Šuranoch sú „zdravé“ a na dobrých základoch.

Projekt však trochu pripomína príbeh priemyselného areálu Eurovalley, o ktorom sa pred dvadsiatimi rokmi hovorilo ako o budúcom slovenskom Silicon Valley. Parcely v okolí Malaciek, kde sa mal industriálny park postaviť, dnes zarastajú burinou a investori z Taiwanu sa nadobro odmlčali.