No ak vládna garnitúra nemieni výdavky škrtať a ani naďalej zadlžovať štát, ostáva len jediná možnosť – vydolovať zo slovenskej ekonomiky, teda z vreciek slovenských občanov a firiem, väčší objem peňazí. Jadro konsolidačného balíka zďaleka netvoria ozdravné šetriace opatrenia, rozpočtovú bilanciu v ďalšom roku zlepšia najmä zákony, ktoré sa zaslúžia o plnšiu štátnu pokladnicu.

Navyše je ohrozených aj tých niekoľko stoviek miliónov eur, ktoré štát ušetrí. Schválený balík príjmových aj výdavkových opatrení, ktorý vláde podľa jej kalkulácie uvoľní 2,7 miliardy eur, totiž vysoko prekračuje hodnotu, o ktorú sa predpokladá zníženie deficitu na rok 2025. Ten sa má oproti tohtoročnému rozpočtovanému deficitu znížiť len o 1,3 percentuálneho bodu. To je suma na úrovni 1,7 miliardy eur.

Už dnes pritom vieme, že vláda časť zo zvyšnej miliardy utratí na iné priority. Získané zdroje pôjdu okrem vytvorenia rezervy aj na „niektoré nové výdavky najmä v sociálnej oblasti". Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla, že konsolidovanú sumu znížia zhruba o 360 miliónov eur zatiaľ neschválené opatrenia – poskytnutie adresnej energopomoci, dodatočné náklady v školstve či zvýšené výdavky envirofondu. Po predstavení návrhu rozpočtu na rok 2025 je však jasné, že tento balík bude väčší, keďže len samotná energopomoc bude stáť pokladnicu 235 miliónov eur.

Medzitým sa vláda rozhodla ponechať trináste dôchodky v nezmenenej plošnej podobe aj v roku 2025. Na lepšiu predstavu – štát stoja takmer 830 miliónov eur. Stovky miliónov by štátnej kase ušetrilo už len to, ak by boli nastavené adresne, teda pre tých, ktorí to potrebujú.

Paradoxom je aj to, že zatiaľ čo starobné dôchodky, ktoré sú pre klesajúce demografické krivky jednou z hlavných príčin nárastu vládnych výdavkov v rozvinutých štátoch, na Slovensku plošne rýchlo rastú a berú z pokladnice obrovské peniaze, rodičovský dôchodok či daňový bonus, opatrenia, ktoré odmeňovali rodiny a rodičov detí, ktoré dnes odvádzajú štátu dane, sa znižujú, respektíve likvidujú.

Opatrenia na príjmovej strane majú takisto ďaleko od šetrnosti. Vyššia DPH zrejme musela prísť. No otázkou je, či je vhodné znížiť sadzbu pri základných potravinách plošne a nie je vhodnejšie kompenzovať drahšie potraviny najviac zraniteľným domácnostiam priamo.

Najviac kritiky si však vyslúžila nová daň z finančných transakcií. Hoci ju budú platiť len právnické osoby a živnostníci, je pravdepodobné, že sa odzrkadlí pri cenotvorbe a bude mať omnoho širší vplyv. Problémom je pri nej najmä to, že sankcionuje ekonomickú aktivitu.

V Maďarsku, kde ju vláda uvalila ešte v roku 2013, sa jej ľudia začali vyhýbať. Daň tam živí sivú ekonomiku, objem hotovosti v obehu vzrástol zo zhruba osem percent HDP na 14 percent.

Najväčšie riziko však spočíva v tom, že transakčná daň sa môže časom pomerne jednoducho a potichu zvyšovať, ako to bolo u našich susedov už niekoľkokrát. Dvierka k tomu, aby sa mohol štát v budúcnosti rozpínať ešte viac, sú aj vďaka transakčnej dani otvorené dokorán.