Väčšina vlád v rozvinutom svete si od pandemických čias – niektoré už aj predtým – zvykla žiť na vysokej nohe. Verejné výdavky atakujú historické maximá. No rast príjmov za nimi výrazne zaostáva. Viaceré kabinety sa tak rok čo rok zadlžovali. Výrazné deficity udržiavajú aj v čase, keď sa kondícia hospodárstiev zlepšuje a čísla sú zelené. Slovensko nie je výnimkou. Skôr dobrým príkladom.

Dosiaľ to nebolo také zreteľné, keďže deficity v rokoch 2022 a 2023 sa nepremietali do nárastu celkového dlhu. Ten totiž pojedala inflácia v kombinácii s oživeným hospodárskym rastom. Situácia sa však postupne mení a očakáva sa, že v najbližších rokoch ukazovateľ slovenskej zadlženosti skokovo vzrastie.

Slovenská vláda si evidentne uvedomuje situáciu, v akej sa krajina ocitla. Ako jej predstavitelia viackrát zdôraznili, konsolidácia verejných financií, respektíve zlepšovanie bilancie medzi príjmami a výdavkami štátu, je nutnosťou. Slovensko predsa musí na finančných trhoch pôsobiť ako dobrý hospodár a dôveryhodný dlžník.

Nejde však šetriť. Vládny aparát si zvykol na hlboký mešec, z ktorého môže ľahšie rozdávať svojim voličom. Keď sa pozrieme do minulosti, verejné výdavky (v pomere k HDP) boli na podobne vysokej úrovni ako dnes naposledy v roku 2000. Ich skresávanie však predstavuje iba malú časť odklepnutého, bezmála trojmiliardového balíka.