Slovensko čaká solídny rast napriek silnému protivetru, predpovedá NBS

„Mám pre vás dve správy, jedna je dobrá a tá druhá zlá,“ uviedol guvernér Peter Kažimír s tým, že bude veľmi špecifický najmä budúci rok. Nachádzame sa podľa neho vo svete, kde vládne veľká neistota a to, samozrejme, vplýva aj na ekonomiku ako takú.

Šéf centrálnych bankárov následne pripomenul nevyhnutnosť konsolidácie. V krátkosti sa vrátil aj k nedávnej správe Mária Draghiho k stavu Európskej únie, ktorou bolo pomenovaných množstvo problémov týkajúcich sa aj Slovenska ako členskej krajiny.

Dočasný útlm ekonomiky aj vyššia inflácia

Na základe vymenovaného sa očakáva dočasný útlm ekonomiky a posun inflácie na vyššie úrovne. Spomenul aj zreálnenie cien energií pre domácnosti s trhovým vývojom, čo v kombinácii s ostatnými faktormi podľa centrálnych bankárov neprinesie pokles životnej úrovne a ani neochromí rast ekonomiky, čo je tou dobrou správou.

Dokonca aj trh práce ostane v podstate naďalej stabilný, bez výrazných zmien. „V tomto roku majú reálne mzdy vzrásť o 3,8 percenta, budúci rok o 0,2 percenta,“ zaznelo.

Regulátor avizuje 2,5 percentný ekonomický rast na tento a aj budúci rok, v roku 2026 mierne poklesne k dvom percentám. Podľa Kažimíra však v porovnaní s eurozónou ide o násobky ekonomického rastu. Upozornil aj na nové fiškálne pravidlá v eurozóne a cielenie na dvojpercentnú infláciu. A vyjadril isté obavy, ako táto politika zasiahne do ďalších politík, respektíve, ako sa bude dopĺňať s tou menovo-ekonomickou.

Podľa guvernéra zaostávame v mnohých oblastiach. „Pre udržateľný rast životnej úrovne bude kľúčové naštartovať rast produktivity a mať konečne odvahu sa popasovať aj so štrukturálnymi problémami,“ dodal s dôvetkom, že vyššiu dynamiku produktivity by mohli priniesť posilnenie inovačného potenciálu, lepšie využitie eurofondov, ale aj zefektívnenie fungovania spoločných trhov a vyšší dôraz na ich konkurencieschopnosť voči zvyšku sveta.

Čo sa týka ozdravenia verejných financií, ide podľa šéfa centrálnej banky o výsostne aktuálnu tému aj pre ďalšie krajiny. „My v centrálnych bankách si chceme robiť domácu úlohu,“ dodal guvernér s tým, že chcú cenovú stabilitu postrážiť. Verí v upokojenie situácie aj v to, že zimná prognóza sa bude niesť v pozitívnejšom svetle.

Regulátor očakáva v budúcom roku infláciu na úrovni piatich percent. V predikcii sa primárne vychádza z toho, že sa zreálnia ceny plynu a na zdražovaní sa prejaví aj dosah konsolidácie. Následne by sa však inflácia mala vrátiť na nižšie úrovne.

Guvernér Národnej banky Peter Kažimír pri prezentácii prognózy k ekonomickému vývoju na Slovensku. Reprofoto: NBS.sk

Odhad rastu by NBS znížila aj bez konsolidácie

Druhý štvrťrok priniesol podľa analytika centrálnej banky Michala Horvátha veľké sklamanie v rámci ekonomického vývoja – jeden z protivetrov je práve odďaľujúce sa oživenie v eurozóne, ktoré tiež tlačí čísla dole. Verí však, že „v druhom polroku naša ekonomika pridá“.

Konsolidácia si podľa neho vyžiada svoje náklady. „Keby sa nekonala, nachádzali by sme sa v budúcom roku niekde okolo troch percent, ale čelili by sme rizikám nižšieho ratingu či nečakaným výkyvom pri štátnych dlhopisoch,“ vysvetlil Horváth s dôvetkom, že konsolidačný balík bude tlmiť rast.

Spomenul aj náročnosť odhadu dosahov novozavedenej dane z finančných transakcií. NBS konštatuje, že konsolidačný balík je z dvoch tretín zložený z príjmových opatrení, pričom objem ohlásenej konsolidácie presahuje úsilie potrebné na dosiahnutie deklarovaných cieľov.

Regulátor preto predpokladá dodatočné výdavkové opatrenia, ktoré by mali byť do veľkej miery trvalého charakteru. Môže ísť o rôzne kompenzačné opatrenia, s ktorými v predikcii podľa Horvátha rátali. Prejaví sa aj vplyv na hrubý domáci produkt.

Centrálna banka odhaduje deficit verejných financií v tomto roku 5,7 percenta hrubého domáceho produktu. Ak by neprišlo ku konsolidácii, očakávala by podľa Horvátha v najbližších rokoch jeho mierny pokles k úrovniam okolo piatich percent.

Po započítaní schváleného balíčka by mal schodok klesnúť k deklarovanému cieľu okolo 4,5 percenta v rokoch 2025 aj 2026. Konsolidácia tak podľa Horvátha bude s nami aj v nasledujúcich rokoch.