Ide totiž o spevník, ktorý obsahuje nie nejaké lokálne známe piesne, ale piesne, ktoré sú známe naprieč celým Slovenskom, bez ohľadu na regionálne špecifiká. Postupom dekád však niektoré texty týchto piesní už nie sú celkom vyhovujúce. Netreba pripomínať, že za takmer 90 rokov existencie JKS sa vo veľkej miere zmenil jazyk, vyjadrovacie prostriedky, niektoré výrazy upadli do zabudnutia, iné sa používajú. K tomu treba pripočítať neuveriteľný technický vývoj.
Technický vývoj áno, no menila sa aj cirkev a liturgia. Aj to zasiahlo do „použiteľnosti“ piesní?
Druhý vatikánsky koncil, liturgická reforma, vznik nových sviatkov počas liturgického roka – to všetko tam cítiť. Do úzadia ustúpili kulty niektorých svätcov – svätcov, ktorí boli obľúbení v minulosti. Dnes sa rozvíjajú kulty novodobých svätých. Svätý Páter Pio, svätý Ján Pavol II., svätý Šarbel, svätá Rita, blahoslavená Zdenka Schelingová, blahoslavený Titus Zeman, blahoslavený Janko Havlík…
To sú všetko parametre, na ktoré treba reagovať, a tiež stručné pomenovanie okolností, ktoré nás priviedli k zamysleniu sa nad tým, ako pomôcť aktívnej účasti na liturgickom speve v našich kostoloch.
Mikuláš Schneider-Trnavský pracoval na Jednotnom katolíckom spevníku 15 rokov. Aký čas na to máte vy?
Časový harmonogram projektu je plánovaný na sedem rokov. Číslo sedem v biblickom jazyku značí plnosť, tak snáď to bude dielo požehnané a naplnené. V živote človeka je sedem rokov pomerne dlhá doba a možno by sa to dalo urobiť aj rýchlejšie, ale vzhľadom na rozsah projektu a očakávania od neho je lepšie dať si dostatok času na všetky úlohy a poriadne ich premyslieť a prekonzultovať. V týchto siedmich rokoch je zahrnuté podrobné zisťovanie aktuálneho stavu, vytváranie textov nových piesní, zhudobňovanie týchto textov, skúšanie nových piesní a nakoniec experimentálne používanie a „vylaďovanie“ konceptu Katolíckeho spevníka pred jeho vydaním.
Od vydania JKS prešlo takmer storočie. Už ste to naznačili pri svätých, ale predsa pribudli nejaké piesne, ktoré sa stali súčasťou omší či pútí. Dostanú sa aj do nového vydania?
Liturgia je živý organizmus a rovnako tak liturgická hudba. Som rád, že neustále vznikajú nové diela, nové skladby, nové piesne, ktoré obohacujú liturgiu. Domnievam sa, že dnešný trend je skôr hľadanie starších piesní, ktoré sú obľúbené a lokálne známe, a tie sa na niektorých miestach dostávajú do liturgie. Súčasťou zisťovania aktuálneho stavu budú aj otázky o používaní piesní a spevov mimo JKS. Na základe týchto dát budeme vyhodnocovať, nad ktorými piesňami a spevmi budeme uvažovať ako nad potenciálnou súčasťou nového spevníka.
Dôležitou súčasťou liturgickej hudby sú texty. Zohľadňuje sa tam napríklad dogmatická správnosť či korektné formulácie? Skrátka, aby ľudia nespievali niečo, čo nie je v súlade s učením Katolíckej cirkvi.
Áno. Piesne bude potrebné posúdiť aj po textovej stránke, a to hlavne z teologického hľadiska. Nebránime sa ani novej tvorbe, ktorá v ostatných rokoch vzniká, či už sú to antifonálne spevy, ktoré skomponovali napríklad Stanislav Šurin, Vladimír Kopec, Ľuboš Gabčo, Rastislav Adamko, Vlastimil Dufka a mnohí ďalší. Vylúčiť nemožno, že si v spevníku nájde miesto mládežnícka tvorba alebo niektoré piesne z Taizé. To všetko vzíde zo spoločného uvažovania, zisťovania a posudzovania. Čo presne si však svoje miesto v spevníku nájde, je otázka rokov, ktoré sú pred nami. Dôležitým kritériom však bude aj „spievateľnosť“ bez organového sprievodu. Na mnohých miestach totiž vidíme, že realitou je postupný úbytok ochotných dobrovoľníkov, ktorí cirkvi a miestnemu spoločenstvu slúžia ako organisti.
Ako je vyskladaná komisia, ktorá pracuje na reforme spevníka?
Projekt Katolícky spevník pracuje na pôdoryse metodológie, ktorú nastavil Spolok svätého Vojtecha pri tvorbe JKS. Pracujú teda tri pracovné skupiny: básnická, teologická a hudobná. Každá z nich má svoje úlohy a navzájom úzko spolupracujú. Prácu každej z nich má na starosti koordinátor, ktorý v prípravnej fáze navrhoval členov jednotlivých skupín. Výsledky práce predkladajú pracovné skupiny koordinačnej rade, ktorú tvoria koordinátori pracovných skupín, koordinátor projektu a biskupi členovia Hudobnej subkomisie Liturgickej komisie KBS. Koordinačná rada informuje o stave projektu Hudobnú subkomisiu Liturgickej komisie KBS a táto subkomisia zase informuje otcov biskupov na plenárnom zasadnutí KBS.
Je teda zabezpečená kontrola práce a informovanosť o činnosti smerom nahor. Jednotlivé pracovné skupiny sú vyskladané pomerne zaujímavo. Nájdeme v nich významných cirkevných hudobníkov, osobnosti z oblasti teológie či zaujímavé mená zo sveta literatúry. Veľmi si cením, že tieto osobnosti prijali pozvanie do tohto projektu.
Hovorí sa, že sme spevavým národom. Hlavne na východe sa vraj veľa spieva. Vy ako organista to ako vidíte?
Musím súhlasiť. Aj keď si pozrieme nejaký etnografický film, prípadne film, ktorý mapuje históriu nášho predovšetkým vidieka, v každom má svoje neoddeliteľné miesto spev. Na poli, doma, pri práci, v škole, v kostole.
Pred storočím naši predkovia nemali mobily, televízory, počítače, rádiá ani iné zábavné prostriedky. Ak sa teda chceli zabaviť, museli si aj spievať. Dnes máme toľko rôznych podnetov, že sa nám počas dňa sotva podarí byť chvíľu v tichu. Spoločnosť nám robí mobil, v aute nám hrá rádio, v obchodnom centre znie hudba, v reštaurácii či kaviarni tiež počujeme hudbu.
Pre našich predkov bola hudba pri liturgii často najväčšou kultúrou celého týždňa. Aj to bol zrejme dôvod, prečo tak radi a oduševnene spievali. Dnes je hudba pri liturgii pre nás jedným z podnetov počas celého týždňa a často sme práve kvôli presýteniu len akýmisi „konzumentmi“ toho, čo znie. Pritom sa možno ani nezamyslíme nad tým, čo znie, v akej kvalite, čo nám to dáva. Vlastne ani nenachádzame dôvod, prečo by sme sa do spoločného spevu mohli zapojiť.
Nedávno som v jednej prednáške počul, že dnešný človek sa bojí navonok prejavovať svoje emócie, pretože to vníma ako prejav slabosti. Aj spev je prejavom emócie. Spevom vieme vyjadriť veľké množstvo emócií. Mnoho záleží od toho, akým spôsobom miestny kňaz povzbudí veriacich zapojiť sa do spoločného spevu.
Nezanedbateľným kritériom je dostupnosť textov, ktoré sa spievajú, či už vo forme spevníkov, ktoré sa v kostole požičiavajú, liturgických brožúr alebo premietania textov.
Nuž a v neposlednom rade veľkú rolu zohráva osobnosť organistu, ktorý svojou hrou môže podnietiť k spoločnému spevu alebo, naopak, ľudí od zapojenia sa do spevu odradiť. Pri väčších udalostiach často zafunguje aj psychológia davu, keď sa mnohí ľudia zapoja do spevu, pretože vidia príklad okolostojacich alebo dokonca samého kňaza, ktorý sa nebojí počas slávenia svätej omše vziať do ruky spevník alebo brožúrku a tiež sa zapojiť do spevu.
Držíme vám i celému tímu palce, nech je dielo nového katolíckeho spevníka požehnané. Ak by ste mali pre našich čitateľov nejaké povzbudivé slovo na záver, nech sa páči.
Cieľom projektu Katolícky spevník nie je zbaviť sa alebo nebodaj zahodiť kamsi do zabudnutia poklad, ktorý v podobe JKS máme. JKS môžeme prirovnať ku vzácnemu rodinnému dedičstvu, o ktorom vieme, ktoré poznáme, ale málo si uvedomujeme jeho hodnotu. No a toto dedičstvo postupne zapadá prachom, až príde chvíľa, keď je očistené a prechádza do vlastníctva ďalšej generácie, ktorá ho opatruje a ochraňuje.
Naším cieľom nie je robiť samoúčelnú reformu, ale – ako to veľmi pekne povedal spisovateľ Daniel Hevier – „rozospievať kostoly“. Chceme vytvoriť spevník, s ktorým sa budú vedieť stotožniť všetky generácie slovenských katolíkov.
Nebojte sa v kostole zapojiť do spoločného spevu. Keď budete v ruke držať spevník, skúste sa zamyslieť nad textom, ktorý spievate. Tie piesne, ktoré poznáme naspamäť, ponúkajú bohaté duchovné texty. Mnohé z nich pochádzajú z pera veľkých svätcov a vďaka našim predkom ich môžeme dodnes spievať v našej krásnej slovenčine.
Ľudia, prosím, hlavne spievajte. Pretože kto spieva, dvakrát sa modlí.
Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.
