Môže Ukrajina vyrobiť jadrovú bombu? O téme, ktorú doma otvoril Zelenskyj

Koncom minulého pracovného týždňa vyvolal prezident Volodymyr Zelenskyj popri zasadnutí Európskej rady v Bruseli menší rozruch, keď otvoril otázku držby jadrových zbraní v rukách Ukrajiny.

Spúšťačom bol popis jeho komunikácie s americkým prezidentským kandidátom Donaldom Trumpom. V ňom spomenul isté ultimátum, v zmysle ktorého sa Ukrajina buď stane členským štátom NATO, alebo bude disponovať jadrovým arzenálom.

Po tom, ako niektoré západné, ukrajinské, ale aj ruské médiá interpretovali jeho slová takmer ako štart nukleárneho programu, Zelenskyj vysvetlil, že jeho vyjadrenia boli iba zle pochopené. Ukrajina vraj „nikdy nepovedala, že sa pripravujeme na vytvorenie jadrových zbraní“.

Po Zelenskom dementovalo správy tohto druhu aj ukrajinské ministerstvo zahraničia. Podľa jeho hovorcu Heorhija Tychého je Ukrajina zodpovedným účastníkom medzinárodného režimu nešírenia jadrových zbraní. „Na rozdiel od Ruska si Ukrajina plní svoje záväzky,“ vyhlásil.

Bez ohľadu na ubezpečenia kyjevských autorít sa na Ukrajine plodná debata o zbraniach súdneho dňa už stihla expresne rýchlo rozvinúť. A objavujú sa v nej viaceré pozoruhodné stanoviská.

O bombe a špinavej bombe

Viacerí experti sa zhodujú predovšetkým na tom, že pokiaľ by Ukrajina chcela, je schopná si tieto zbrane vyrobiť, a to dvomi cestami (pre účel tohto textu dajme bokom možnosť, že ich získa od spojencov z USA, Veľkej Británie či Francúzska).

Tou prvou, jednoduchšou je výroba takzvanej špinavej jadrovej bomby, ktorá pozostáva predovšetkým z konvenčnej výbušniny a rôzneho typu rádioaktívneho materiálu, ktorý po explózii kontaminuje zasiahnuté územie.

Olexij Ižak z Národného inštitútu strategických štúdií v komentári pre tlačovú agentúru RBK-Ukrajina povedal, že ak by Ukrajina chcela, mohla by potenciálne vytvoriť nálož s použitím vyhoreného jadrového paliva zo svojich elektrární.

„Máme dostatok fyzikov, ktorí vždy vedeli, aspoň teoreticky, ako vytvoriť jadrové zbrane. Takže si myslím, že je to technicky možné,“ povedal vo štvrtok.

Druhou alternatívou je výroba riadnej jadrovej bomby za pomoci obohateného uránu, čo je technologicky jednoduchšie, ako siahnuť po plutóniu. Obohacovanie uránu je proces, pri ktorom sa za pomoci takzvaných centrifúg zvyšuje podiel izotopu uránu-235 (U-235) v prírodnom uráne. Práve tento izotop je schopný podstúpiť štiepnu reakciu.

Hoci Ukrajina ešte relatívne nedávno disponovala zhruba 90 kilogramami vysoko obohateného jadrového paliva, čo by teoreticky stačilo na výrobu niekoľkých atómových zbraní, v roku 2010 sa rozhodla vzdať sa ho. Tento zámer oznámil vtedajší prezident Viktor Janukovyč po stretnutí s prezidentom USA Barackom Obamom popri samite o jadrovej bezpečnosti vo Washingtone.

Ukrajina má vraj všetko, čo treba

Ukrajinský vojenský expert Oleg Ždanov už na jar tohto roka uviedol, že Ukrajina má vedecký a technologický potenciál na vytvorenie vlastných jadrových zbraní rôznych typov – taktických aj strategických.

„Najdôležitejšie je, že máme suroviny. A Ukrajina, ak dôjde k politickému rozhodnutiu, sa môže stať krajinou s uzavretým výrobným cyklom – od ťažby uránu až po výrobu jadrových zbraní,“ citovala ho agentúra UNIAN.

Je to drahý špás

Disponovanie jadrovým potenciálom však nespočíva len v prostom umiestnení rádioaktívneho materiálu do tej-či onej rakety, ale vyžaduje si to množstvo ľudských, technických, ale hlavne finančných zdrojov.

V prvom rade treba zabezpečiť vývoj rakiet dlhého doletu a platforiem na ich odpálenie, a to nielen na súši. Tradičným riešením je takzvaná „jadrová triáda“, keď sú nosičmi jadrovej munície pozemné komplexy, lietadlá a lode.

Dôležitým je tiež zabezpečenie stoviek vysokokvalifikovaných expertov z najrôznejších oblastí, ako sú napríklad jadrová fyzika, inžinierstvo, chémia, materiálový výskum, logistika alebo vojenská stratégia.

Podľa odborníkov z vojenského portálu Defense Express, ktorí študovali relatívne malý jadrový arzenál Francúzska, by podobný balík stál Kyjev asi 17 percent všetkých predvojnových rozpočtových výdavkov, teda takmer 40 miliárd eur. „Je to dvakrát toľko, ako bolo vyčlenených pre celé ozbrojené sily, alebo šesťkrát viac v porovnaní s rozpočtom na nákup, opravu a modernizáciu všetkých zbraní,“ hovorí o situácii v roku 2021 analýza Defense Express.

Hudba budúcnosti

Prevažujúcim postojom na Ukrajine je zhruba ten, že hoci má Kyjev v kontexte vojny nárok na obranu tohto druhu a jadrové zbrane by vyrobiť vedel, nepotrebuje ich a ide skôr o hudbu vzdialenej budúcnosti.

Ižak napríklad uviedol, že v takejto situácii, aká je v súčasnosti, keď chce Ukrajinu zničiť štát s jadrovými zbraňami, sa diskusia o vývoji jadrových zbraní – za predpokladu odmietnutia vstupu do Severoatlantickej aliancie – stáva jednou z možností.

„Po tom, čo sa stalo na Ukrajine, už neexistujú argumenty proti tomu, aby si rôzne krajiny zaobstarali vlastné jadrové zbrane. Všetci tí, ktorí predtým pochybovali, sa teraz zaručene rozhodli získať vlastné jadrové zbrane. Nikto to nebude otvorene deklarovať, ale úsilie vynaloží,“ skonštatoval zas vojenský analytik Olexij Kopytko.

Volodymyr Fesenko, predseda správnej rady Centra aplikovaných politických štúdií Penta, v komentári pre agentúru UNIAN zas skonštatoval: „Ak nebudeme mať v budúcnosti inú možnosť, tak to bude vnímané ako určitá alternatíva. Niekedy v budúcnosti a za určitých okolností.“

Taras Zahorodnyj z vedenia Národnej protikrízovej skupiny v podobnom duchu vyhlásil, že ak si to bude Ukrajina silne želať, k téme jadrových zbraní sa ešte vráti a bude ich môcť vyrobiť, no v tejto fáze to vraj nie je potrebné.

Vojenský expert Mychajľo Žirochov v Rádiu NV zhodnotil, že „vývoj jadrových zbraní je teoreticky možný, ale bude si to vyžadovať národnú myšlienku, minimálne jednu generáciu a bude potrebné do tohto vývoja investovať všetky príjmy“.

Verejnosť by sa o tom vôbec nemusela dozvedieť

Pozoruhodnou skutočnosťou je to, že ak by aj Ukrajina na získaní jadrového potenciálu pracovala, zrejme by spravila všetko pre to, aby túto snahu pred svetom utajila.

Na tento rozmer upozornil aj tamojší novinár Jurij Butusov. „Ak chce niekto skutočne vytvoriť strategicky dôležitý projekt jadrovej bomby, prvý krok, kde začať, je nikomu o tom nepovedať až do prvého skutočného testu,“ napísal v TV Espreso.

V dnešnom neustále monitorovanom svete, v ktorom by každý podozrivý nákup vzbudil pozornosť tajných služieb a v ktorom by mohol jeden whistleblower ohroziť celú operáciu, je však možnosť utajenia vysoko nepravdepodobná. Obzvlášť na Ukrajine, na ktorú sa aj dlho po vojne budú upierať oči celého sveta.

Vojenský expert a plukovník v zálohe Petro Černyk vysvetlil, že „informácie by sa rozšírili a niet pochýb o tom, že naši spojenci by takéto aktivity zakázali“.

Prečo im neostalo nič

Až do 5. decembra 1994 bola Ukrajina oficiálne treťou najväčšou jadrovou veľmocou na svete, keďže vzhľadom na strategickú polohu počas studenej vojny zdedila po rozpade Sovietskeho zväzu spolu s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom obrovské zásoby jadrových zbraní.

Jej jadrový arzenál podľa Kyiv Post obsahoval takmer 1 700 strategických jadrových hlavíc, ako aj flotilu bombardérov a medzikontinentálne balistické strely (ICBM), ktoré v tom čase konkurovali arzenálu väčšiny ostatných jadrových krajín.

Ukrajina sa zbraní vzdala v reakcii na prijatie spomenutého Budapeštianskeho memoranda, v ktorom Ukrajina v roku 1994 súhlasila, že sa vzdá svojho jadrového arzenálu výmenou za bezpečnostné záruky od Ruska, USA a Spojeného kráľovstva.

Rusko to vraj nepripustí

Ruský prezident Vladimir Putin označil špekulácie o možnom vytvorení jadrových zbraní Ukrajinou za provokáciu a povedal, že každý krok týmto smerom „bude znamenať primeranú reakciu“. Podľa Kremľa „bude takáto hrozba adekvátne vnímaná, Rusko ju za žiadnych okolností nepripustí“.

„Toto je ďalšia provokácia. V modernom svete nie je ťažké vytvoriť jadrové zbrane. Neviem, či je toho Ukrajina schopná teraz, pre Ukrajinu to dnes nie je také jednoduché. Ale vo všeobecnosti nie sú tu žiadne veľké ťažkosti.“